Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/87/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. Š. nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. P. Č.. XXXX/.X, Č., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SPSČ-PO3-2022/001309-003 zo dňa 07.03.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -70 zo dňa 23. februára 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. - 70 zo dňa 23. februára 2023 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného SPSČ-PO3-2022/001309-003 zo dňa 07.03.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom č. k. -70 zo dňa 23. februára 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ministra vnútra SPSČ-PO3-2022/001309-003 zo dňa 07.03.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím minister vnútra zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPSČ - OSZ - 25.517 - 055/2021 - VZ zo dňa 06.12.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ministerstvo vnútra ako prvostupňový správny orgán podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodlo, že výsluhový dôchodok, o ktorý požiadal žalobca, sa nepriznáva. 2. V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán konštatoval, že mu bola dňa 29.11.2021 doručená žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku podľa podľa o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov bol menovaný prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZNB a jeho služobný pomer skončil dňa 21.03.1984. Menovanému bol od 21.03.1984 podľa z. č. priznaný invalidný dôchodok z prvej kategórie funkcií z dôvodu úrazu, ktorý súvisel s výkonom služby. Od 01.07.2002, kedy nadobudol účinnosť , sa invalidný dôchodok menovaného považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa tohto . S poukazom na , ods. 4 a uviedol, že nárok na výsluhový dôchodok podľa môže menovanému vzniknúť až po skončení novo vzniknutého služobného pomeru, pričom tento musí skončiť v čase účinnosti citovaného . V takom prípade by menovanému dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru, nárok na poberaný invalidný výsluhový dôchodok zanikol v súlade s . Po skončení novovzniknutého služobného pomeru by sa doba poberania invalidného výsluhového dôchodku v súlade s hodnotila ako doba služobného pomeru na vznik

nároku na výsluhový dôchodok podľa . Z dôvodu, že menovaný je v súčasnosti poberateľom invalidného výsluhového dôchodku, pričom nárok naň a jeho výplatu naďalej trvá, nespĺňa podmienky na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa . 3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu. Poukázal pritom na dôvodovú správu k , podľa ktorej, ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku zanikol nárok na tento dôchodok, bol by znovu prijatý do služobného pomeru a vznikol by mu aj nárok na výsluhový dôchodok, treba pre vznik nároku a tento dôchodok započítať aj dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku, pretože v tejto dobe policajt alebo profesionálny vojak nemohol službu vykonávať z dôvodov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s výkonom služby. Ďalej uviedol, že pokiaľ prechodným ustanovením neakceptuje služobný pomer príslušníka Zboru národnej bezpečnosti ako služobný pomer podľa , nie je možné aplikovať o sociálnom zabezpečení z dôvodu absencie podmienky trvania služobného pomeru podľa tohto . nepodmieňuje nárok na výsluhový dôchodok iba mechanickým spočítaním jednotlivých dôb, ale vyžaduje, aby tieto doby boli aj v súlade s právnymi predpismi ukončené, teda aby jednotlivé s nimi spájané inštitúty naďalej netrvali. Uvedené podporuje aj formulácia , kde je uvedené sloveso poberať v minulom čase a nie v prítomnom. Odvolateľ tak naďalej poberá invalidný výsluhový dôchodok, pričom nárok na jeho výplatu mu nezanikol rovnako, ako mu nezanikli ani podmienky, na základe ktorých mu bol priznaný. Z uvedeného vyplýva, že mu nárok na výsluhový dôchodok podľa nevznikol. 4. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý vo vlastnom právnom posúdení citoval. Aj podľa názoru správneho súdu nárok na výsluhový dôchodok podľa môže žalobcovi vzniknúť až po skončení novovzniknutého služobného pomeru, pričom tento musí skončiť v čase účinnosti . V takom prípade by žalobcovi dňom, ktorý by predchádzal dňu opätovného prijatia do služobného pomeru, nárok na poberaný invalidný výsluhový dôchodok zanikol v súlade s . Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že po skončení novovzniknutého služobného pomeru by sa doba poberania invalidného výsluhového dôchodku v súlade s žalobcovi hodnotila ako doba služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Tiež sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ prechodným ustanovením neakceptuje služobný pomer príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti ako služobný pomer podľa , nie je možné aplikovať a to z dôvodu absencie podmienky trvania služobného pomeru podľa tohto . V danom prípade u žalobcu absentuje aj splnenie podmienky ukončenia poberania invalidného výsluhového dôchodku. Zopakoval názor žalovaného, že nepodmieňuje nárok na výsluhový dôchodok iba mechanickým spočítaním jednotlivých dôb, ale vyžaduje, aby tieto doby boli aj v súlade s právnymi predpismi ukončené. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal jednak nesprávne právne posúdenie svojho prípadu a jednak porušenie jeho procesných práv správnym súdom. Čo sa týka prvej námietky, uviedol, že absurdnosť tvrdenia správneho orgánu, že nárok na prepočet by mu vznikol až po opakovanom prijatí do služobného pomeru, spočíva v tom, že vzhľadom na svoj zdravotný stav s trvalými následkami by zamestnávateľ určite s ním takýto služobný pomer neuzavrel. Poukázal na diskrimináciu, pokiaľ by sa prijal názor žalovaného, pretože sa s ním nezaobchádza rovnako ako so zamestnancami v civilnom sektore, ktorým je pri prepočte invalidného dôchodku na starobný dôchodok celková doba poberania invalidity započítaná spolu s dobami pracovného pomeru podľa Žalovaný pri odmietnutí započítať dobu invalidity k celkovej odslúženej dobe služby použil znenie dôvodovej správy k , avšak nie znenie . Dôvodová správa nemôže nahrádzať paragrafové znenie jednotlivých ustanovení. Čo sa týka druhej námietky, uviedol že správny súd síce zákonným spôsobom určil termín vyhlásenia rozsudku bez hlavného pojednávania a bez dokazovania, avšak on nebol spôsobilý sledovať úradnú tabuľu správneho súdu ani webovú stránku a preto správny súd mal určiť hlavné pojednávanie, o ktorom by bol vyrozumený písomne. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 27.04.2023. Stotožnil sa s argumentáciou a právnym názorom správneho súdu a zotrval na písomnom vyjadrení k správnej žalobe. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými kasačný súd nie je viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a právny názor žalovaného vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí neobstojí.

8. Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým nepriznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa z dôvodu, že mu nezapočítal do doby služby (5 rokov a 357 dní) dobu poberania invalidného dôchodku, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa . Podľa názoru žalovaného a prvostupňového orgánu pre priznanie výsluhového dôchodku v zmysle je potrebné splniť podmienku opätovného prijatia do služobného pomeru, čím by zanikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok. V prípade žalobcu to tak nebolo, pretože ku dňu podania žiadosti o výsluhový dôchodok mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok nezanikol a tento stále poberá. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. 9. Podľa v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (16.03.20022) policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov. Podľa cit. na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku. Podľa citovaného policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa citovaného nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov 32) alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku. Podľa citovaného pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa citovaného doba poberania invalidného a čiastočného invalidného dôchodku z I. alebo II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto , sa pre vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a výšku týchto dávok považuje za dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku. 10. V danom prípade bolo potrebné zodpovedať otázku, či pre priznanie výsluhového dôchodku v zmysle je potrebné splniť podmienku opätovného prijatia do služobného pomeru po poberaní invalidného výsluhového dôchodku, ako to formulujú oba správne orgány. Ustanovenie je jednoznačné v tom, že na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia nevyplýva, že bezprostredne pred vznikom nároku na výsluhový dôchodok musí byť žiadateľ v služobnom pomere a že doba poberania invalidného výsluhového dôchodku plynula pred jeho poslednou službou. nevylučuje situáciu, že bezprostredne pred vznikom nároku na výsluhový dôchodok je žiadateľ poberateľom invalidného výsluhového dôchodku a jeho služba naopak plynula pred obdobím poberania tohto dôchodku. Podmienkou je, aby sa služobný pomer žiadateľ o výsluhový dôchodok skončil, čo je splnené aj pri poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku, pretože v zmysle invalidný výsluhový dôchodok nemôže byť priznaný skôr, ako skončí služobný pomer. Podmienku skončenia služobného pomeru bezprostredne pred vznikom nároku na výsluhový dôchodok vykladané ustanovenie neupravuje. 11. Uvedený výklad nie je v rozpore ani s ustanovením , podľa ktorého pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Ani žalovaný nespochybňoval, že účinnosťou od 01.07.2002 sa žalobcov invalidný dôchodok považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa tohto . Jeho doba je teda spôsobilá na započítanie pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku. 12. S uvedeným je v súlade aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu, ktorou žalovaný naopak argumentuje za svoj právny názor. Podľa druhého odseku dôvodovej správy k : „Upravuje sa aj zápočet fiktívnej doby služby v prípade invalidity vzniknutej v príčinnej súvislosti s výkonom služby až do dovŕšenia potrebnej doby služby požadovanej pre maximálnu výmeru výsluhového, respektíve invalidného výsluhového dôchodku, t. j. do dosiahnutia 30 rokov započítateľnej doby. Ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku zanikol nárok na tento dôchodok, bol by znovu prijatý do služobného

pomeru a vznikol by mu aj nárok na výsluhový dôchodok, treba pre vznik nároku a tento dôchodok započítať aj dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku, pretože v tejto dobe policajt alebo profesionálny vojak nemohol službu vykonávať z dôvodov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s výkonom služby.“ Z uvedeného podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že prvá veta dôvodovej správy sa týka všetkých možných situácií, keď je potrebné ako fiktívnu dobu služby započítať dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku. Zahŕňa to teda aj prípad, kedy žiadateľ vykonával službu, ktorá bola podľa skončená a následne mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Môže však nastať situácia, keď je poberateľ invalidného výsluhového dôchodku opätovne prijatý do služobného pomeru a vtedy v zmysle nárok na invalidný výsluhový dôchodok zanikne (dňom opätovného prijatia do služobného pomeru). Na tento prípad pamätá druhá veta dôvodovej správy citovaná vyššie, keď aj v tomto prípade je potrebné na nárok a výšku výsluhového dôchodku započítať dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku pred opätovným prijatím do služobného pomeru. To však neznamená, že prvá veta dôvodovej správy je nepoužiteľná na prípad žalobcu a na všetky prípady, keď invalidita žiadateľa o výsluhový dôchodok stále trvá a on nie je opätovne prijatý do služobného pomeru. Aj v tomto prípade je podľa názoru kasačného súdu potrebné započítať do doby služby dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku, pretože aj tento bývalý policajt v tomto období nemohol službu vykonávať jedine z dôvodov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s výkonom služby. Iným výkladom tohto ustanovenia by došlo k rozdielnemu posudzovaniu žiadateľov o výsluhový dôchodok, ktorí boli rovnako poberateľmi invalidných výsluhových dôchodkov, pričom tí, ktorým to zdravotný stav umožnil a opätovne nastúpili do služobného pomeru, by boli zvýhodnení oproti tým, ktorých zdravotný stav je vážnejší a opätovne prijatí by byť nemohli. 13. Nesprávna je aj úvaha žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí na strane 4 v odseku 4, že pokiaľ prechodným ustanovením (ktoré žalovaný nešpecifikoval) neakceptuje služobný pomer príslušníka Zboru národnej bezpečnosti ako služobný pomer podľa , nie je možné aplikovať ustanovenie z dôvodu absencie podmienky trvania služobného pomeru podľa tohto . Ako bolo vyššie uvedené, že ustanovenie nestanovuje ako podmienku priznania výsluhového dôchodku trvanie služby bezprostredne pred vznikom nároku na výsluhový dôchodok a z uvedeného ustanovenia nevyplýva ani podmienka, že služobný pomer musí trvať a byť ukončený za účinnosti . Pokiaľ v za dobu trvania služobného pomeru stanovuje aj dobu trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách do 31.12.1992, potom je toto obdobie služby postavené na roveň dobe služobného pomeru podľa . Napríklad aj priamo predpokladá, že služobný pomer môže skončiť pred účinnosťou a nárok na výsluhový dôchodok podľa vznikne. 14. Žalovaný taktiež argumentuje v spojení s , keď uvádza, že ustanovenie nepodmieňuje nárok na výsluhový dôchodok iba mechanickým spočítaním jednotlivých dôb, ale vyžaduje, aby tieto doby boli aj v súlade s právnymi predpismi ukončené, teda aby jednotlivé s nimi spájané inštitúty naďalej netrvali. S touto premisou sa v zásade kasačný súd stotožňuje, pretože neprichádza do úvahy, aby po priznaní výsluhového dôchodku bol výsluhový dôchodca súčasne v službe alebo by súčasne poberal invalidný výsluhový dôchodok. Táto situácia však priamo zo ani nemôže nastať. Práve stanovuje, že nárok na invalidný výsluhový dôchodok trvá najdlhšie ku dňu opätovného prijatia do služobného pomeru alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku. Kasačný súd zdôrazňuje, že práve posledná časť vety za slovom „alebo“ je v danom prípade plne aplikovateľná. Zákonodarca tu myslí na situácie, kedy priznaniu výsluhového dôchodku priamo predchádzalo poberanie invalidného výsluhového dôchodku. Nič teda nebráni, aby bol výsluhový dôchodok priznaný kontinuálne po poberaní invalidného výsluhového dôchodku, pričom nárok na invalidný výsluhový dôchodok zanikne v deň priznania výsluhového dôchodku. Argumentácia žalovaného je preto nesprávna, keďže samotným priznaním výsluhového dôchodku zanikne nárok na invalidný výsluhový dôchodok a teda bude urobené zadosť podmienke, že doba poberania invalidného výsluhového dôchodku bude ukončená. 15. Podmienka, na ktorú sa upriamil žalovaný, teda že žiadateľ o výsluhový dôchodok musel byť pred podaním žiadosti znovu prijatý do služobného pomeru, nevyplýva z ustanovenia ani . Citované ustanovenia sú jednoznačné a nepripúšťajú iný výklad ako ten, ktorý vyplýva priamo z ich slovných vyjadrení. Samotná dôvodová správa k bola síce žalovaným správne citovaná, avšak boli z nej vyvodené nesprávne právne závery. Najmä v dôvodovej správe nie je vyjadrené, že by len prípad uvedený v druhej vete druhého odseku dôvodovej správy umožňoval zhodnotiť dobu nároku na invalidný výsluhový dôchodok a v iných situáciách by už zhodnotenie nebolo možné. Sám zákonodarca v ustanovení časť vety za slovom „alebo“ konštituuje situáciu, keď k priznaniu výsluhového dôchodku dochádza kontinuálne po zániku

nároku na invalidný výsluhový dôchodok a teda poberanie invalidného výsluhového dôchodku plynule nadväzuje na poberanie výsluhového dôchodku. 16. V prípade žalobcu to znamená, že žalobca má ukončenú dobu služby od 01.10.1979 do 21.03.1984, spolu 5 rokov a 357 dní. Zároveň od 21.03.1984 poberá invalidný dôchodok, ktorý sa od 01.07.2002 zmenil na invalidný výsluhový dôchodok podľa . V zmysle je potrebné pre vznik nároku na jeho výsluhový dôchodok a jeho výšku podľa ako dobu trvania služobného pomeru okrem doby služby zhodnotiť aj dobu, počas ktorej poberal invalidný výsluhový dôchodok, teda dobu od 01.07.2002 a tiež dobu poberania invalidného dôchodku do 30.06.2002 v zmysle , teda celú vyššie uvedenú dobu poberania invalidného a invalidného výsluhového dôchodku. 17. Pre úplnosť kasačný súd vyhodnocuje sťažnostnú námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe správneho súdu, keď nenariadil pojednávanie, ako nedôvodnú. Boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca mohol v lehote určenej správnym súdom, v danom prípade v lehote na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, požiadať o nariadenie pojednávania, o čom bol riadne poučený a poučenie mu bolo doručené. Žalobca však v stanovenej lehote o nariadenie termínu pojednávania nepožiadal, preto správnemu súdu nič nebránilo rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. 18. Kasačný súd na záver konštatuje, že právne posúdenie veci správnym súdom bolo nesprávne a preto je daný dôvod na vyhovenie kasačnej sťažnosti podľa . Keďže tento istý právny názor v preskúmavanom rozhodnutí mal aj žalovaný, bol tu dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia zo strany správneho súdu podľa . Preto kasačný súd v zmysle zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu a opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku s tým, že do doby trvania služobného pomeru uvedenej v započíta v zmysle a dobu, počas ktorej žalobca poberal invalidný dôchodok do 30.06.2002 a invalidný výsluhový dôchodok od 01.07.2002. 19. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný a preto má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na správnom súde a kasačnom súde v celom rozsahu, ktoré mu kasačný súd aj priznal. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.