Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6P-166-2022.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/166/2022
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci mal. X. U., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H. H. XX, H. - L., Č. V. dieťa rodičov: matka X. U., J.. X.X.XXXX, Y. G. H. H. XX, H. - L., Č. V. a otec S. G., J.. XX.X.XXXX, G. S. X, H., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vy h l a s u j e s a, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu X. U., J.. X.X.XXXX, na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zo dňa 27.6.2022 doručeného tunajšiemu súdu dňa 26.7.2022.
II. Z a s t a v u j e s a konanie vo veci návrhu X. U., J.. X.X.XXXX, na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zo dňa 27.6.2022 doručeného tunajšiemu súdu dňa 26.7.2022.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 26.7.2022 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú X..
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 15P/133/2011-19 bola maloletá X. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na jej výživu čiastkou 50 eur mesačne. Otec spočiatku zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, ale po kontaktovaní a napomenutí zo strany polície Českej republike platí výživné poctivo. V tejto dobe čiastka 50 eur nestačí na pokrytie základných potrieb dieťaťa a otec na žiadosť matky odmieta zvýšiť výživné. Maloletá navštevuje 8. ročník Základnej školy v meste H., Č. V.. Uviedla, že mesačné náklady na maloletú predstavujú obedy vo výške 800 Kč, lieky 200 Kč, zvýšené náklady na hygienické potreby. Matka je momentálne na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 9700 Kč. Okrem maloletej má ešte dve vyživovacie povinnosti. V súlade s uvedeným navrhovateľka uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov a medzitým došlo k navýšeniu výdavkov na uspokojenie základných potrieb pre maloleté dieťa. Matka navrhla, aby tunajší súd rozsudkom zvýšil výživné na maloletú zo sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne.
3. Z návrhu matky doručeného tunajšiemu súdu dňa 26.7.2022 je súdu zrejmé, že matka sa spolu s maloletým dieťaťom zdržava na území Českej republiky na adrese H. H. XX, H. - L., Č. V., pričom z obsahu je zrejmé, že matka plánuje s maloletým dieťaťom na území Českej republiky aj zotrvať. Maloletá tam taktiež navštevuje Základnú školu.
4. Súd skúmal, či má právomoc vo veci konať, po zistení tohto skutkového stavu.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa článku I odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiavavšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné vzťahy.
9. Podľa článku VII odsek 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
10. Dňom 18. júna 2011 sa v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Spolu s ním sa začal rovnakým dňom uplatňovať aj Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 (ďalej len „Haagsky protokol“). Ako jeho názov napovedá, nariadenie sa týka všetkých podstatných aspektov medzinárodného práva súkromného a procesného vo veciach vyživovacej povinnosti, a to právomoci súdov pri rozhodovaní o určení alebo zmene výživného, právneho poriadku, podľa ktorého sa vyživovacia povinnosť posudzuje (rozhodné právo), ako aj podmienok, za ktorých sa rozhodnutiam vo veci výživného, vydaným na území jedného členského štátu, priznávajú účinky na území iného členského štátu.
11. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
12. Podľa článku 2 odsek 10 nariadenia „oprávnený“ je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Podľa odseku 11 „povinný“ je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.
13. Podľa článku 3 nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
14. Podľa článku 15 nariadenia, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, určuje podľa tohto protokolu.
15. Podľa článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom, (2009/941/ES), pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu.
16. Podľa článku 10 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
17. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu (Európskej únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
18. Vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného - maloletého. Pri návrhu matky maloletého na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodovať, pričom dospel k záveru, že právomoc súdu je určená podľa čl. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 a to podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného - maloletého a podľa článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom, (2009/941/ES).
19. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že maloleté dieťa nemá v súčasnej dobe obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čo je zrejmé zo samotného návrhu navrhovateľky doručeného tunajšiemu súdu dňa 26.7.2022, z ktorého vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom žijú na území Českej republiky s úmyslom sa tam trvalo zdržiavať.
20. Keďže súd na základe týchto vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc, v súlade s článkom 3 rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom, (2009/941/ES), tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh matky zastavil.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Postupujúc v zmysle § 52 CMP, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)