Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-5-2019.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného I. K., L.. XX.XX.XXXX E. O. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. novembra 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný: I. K. S. L. H. W. , nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom N. XXX, okres O. D., adresa na doručovanie písomností K., D.S. XX, D. O. L.,
sa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp.zn. 2Pv/396/15/6609 zo dňa 22.01.2019, ktorou mu je kladené za vinu, že od 05.05.2014 do 19.10.2017 v obci N., okres O. D., Slovenská republika a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, čísla konania 2P/47/2014-29 zo dňa 03.04.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 05.05.2014, a to prispievať výživným na svojho syna mal. I.L. K., L.. XX.XX.XXXX E. O. D., sumou vo výške po 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa W. K., L.. XX.XX.XXXX E. O. D., trvalým bydliskom N. XXX, okres O. D., Slovenská republika, t.č. bytom D. X, K.-XXXXX, B., D. O. L., čo predstavovalo od 05.05.2014 do 30.06.2017 sumu vo výške po 27,13 eur mesačne a od 01.07.2017 do 19.10.2017 sumu vo výške po 27,32 eur mesačne, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O.Á. D., Pracovisko N. I. a nepoberal na území Slovenskej republiky dávky v hmotnej núdzi, resp. iné štátne dávky, ale sa zdržiaval v zahraničí, pričom dňa 19.10.2017 pri nástupe do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zákonným a predpísaným spôsobom nahlásil plnenie vyživovacej povinnosti ako prednostnej pohľadávky na svojho syna mal. I. K., L.. XX.XX.XXXX E. O. D., za uvedené obdobie zaplatil matke W. K. výživné vo výške 297,22 eur, čím mu vznikol za uvedené obdobie na bežnom zameškanom výživnom pre matku dieťaťa W. K. celkový dlh vo výške 843 eur, pričom dňa 19.02.2022 zaplatil zameškané výživné v sume 100 eur, dňa 01.04.2022 v sume 400 eur, dňa 30.06.2022 v sume 200 eur a dňa 31.08.2022 v sume 150 eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,
t ý m m a l s p á c h a ť
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona.
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy zanikla, lebo trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 22.01.2019 pod č. konania 2Pv/396/15/6609-64 na súd obžalobu na obvineného I. K., L.. XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Predmetná trestná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/5/2019 zo dňa 31.01.2019, ktorým samosudca uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý bližšie nezdôvodnil, a preto bola vec prejednávaná a rozhodnutá na hlavnom pojednávaní.
Počas trvania hlavného pojednávania obžalovaný I. K. postupne sumu zameškaného výživného uhrádzal matke dieťaťa W. K., pričom dňa 19.02.2022 jej zaplatil zameškané výživné v sume 100 eur, dňa 01.04.2022 v sume 400 eur, dňa 30.06.2022 v sume 200 eur a dňa 31.08.2022 v sume 150 eur. Celkom tak matke dieťaťa zaplatil na dlžnom výživnom sumu 850 eur, pričom dlžným za obdobie od 05.05.2014 do 19.10.2017 bol len sumou 843 eur.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že trestnosť žalovaného trestného činu zanedbania povinnej výživy zanikla, pretože tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky pre maloleté dieťa a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný si svoju povinnosť dodatočne splnil, a to skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu a zároveň bolo preukázané, že k dnešnému dňu nemá obžalovaný žiadne zameškané výživné.
Z týchto dôvodov samosudca obžalovaného I. K. podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanedbania povinnej výživu zanikla, lebo trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.