Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/99/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti o maloletého M. G. S.-N., I.. XX.X.XXXX, bývajúceho u starej matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov nebohej matky R.. V. S.-N., I.. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX a otca T. S.-N., I.. X.X.XXXX, naposledy bývajúceho O. K., G. Č..X, S. F. L., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou V.. B. O., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti starej matky S. V.M., L. L., I.. XX.X.XXXX, bývajúcej I. J. U. Č.. XX O. N., na návrh R.. O. B., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej O. N., B. I. Č.. X, toho času bývajúcej O. Č. L., I. L. U. Č.. XX O. B. X, a na návrh R.. O. V., I.. XX.X.XXXX, bývajúceho B. I. Č.. X O. N., v konaní o zmenu zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. -168 zo dňa 24.4.2012 tak, že zveruje maloletého M. G. S.-N., I.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky R.. O. B., I.. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, s tým, že má právo zastupovať maloletého a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach, rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna k rukám navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná vždy do 30.6. a 31.12. toho-ktorého roka podávať tunajšiemu súdu písomnú správu o maloletom a o správe majetku maloletého.

Konanie o návrhu R.. O. V., I.. XX.X.XXXX, zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka R.. O. B., I.. XX.X.XXXX, návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 9.1.2015 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 24.4.2012 a zveril maloletého M. G. S.-N., I.. XX.X.XXXX, jej brata do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že po smrti matky bol jej brat zverený do starostlivosti ich starej matky, v tom období bola navrhovateľka študentkou vysokej školy, o maloletého sa starala spolu so starou matkou, t.č. už mala za to, že je schopná plne zabezpečiť potreby jej brata, a vytvoriť mu stabilný a láskyplný domov, s maloletým mali od narodenia veľmi blízky vzťah, stále boli v pravidelnom kontakte takmer denne, a trávili spolu prázdniny, maloletý túžil bývať spolu s ňou v Prahe, toto rozhodnutie zmeniť prostredie maloletému prehodnotili aj so starými rodičmi a ich sestrou V. B., všetci s uvedeným súhlasili, starých rodičov budú

naďalej pravidelne navštevovať, navrhovateľka uviedla, že pracuje tretí rok ako B. W. a má stabilný príjem vo výške 33.000 Kč, býva v 2-izbovom byte v Prahe, je slobodná a naplno sa chce venovať bratovi, kontaktovala španielske bilingválne gymnázium a tiež základnú školu, pričom mala prisľúbené, že od septembra 2015 môže maloletý do školy nastúpiť, maloletému zabezpečila aj prijatie k lekárovom, na základe uvedeného žiadala zverenie brata do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Okresný súd Košice I dňa 18.2.2015 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a dňa 12.3.2015 v zmysle ust. § 105 ods. 2 O.s.p. postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, uvedené konanie sa vedie pod sp. zn. .

Navrhovateľ R.. O. V., I.. XX.X.XXXX, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2014 žiadal, aby súd zveril maloletého M. G. S. N., I.. XX.X.XXXX, do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, čím by zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 24.4.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že starej matke maloletého, u ktorej je maloletý zverený, sa zhoršil zdravotný stav, navrhovateľ uviedol, že sa aktívne podieľa na výchove maloletého, s maloletým trávi voľný čas, majú vytvorené pevné citové puto. Uvedené konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. .

Otec maloletého sa toho času nachádza na neznámom mieste, preto mu súd v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku V.. B. O., zamestnankyňu Okresného súdu Košice I, uznesením sp. zn. zo dňa 13.11.2014.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 2.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2015, boli spojené konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. a pod sp. zn. na spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, starej matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -168 zo dňa 24.4.2012 bol maloletý M. G. S.- N. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. V., I.. XX.X.XXXX, ktorá bola zároveň ustanovená za majetkovú opatrovníčku maloletého. Otcovi maloletého bolo určené výživné v zákonnom stanovenej minimálne výške. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky z dôvodu, že stará matka poskytovala maloletému veľmi dobrú starostlivosť, otec sa o maloletého nezaujímal a v rodine starej matky mal maloletý zabezpečené všetky potreby.

Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletého doručenej súdu dňa 20.5.2015 vyplýva, že v čase podávania návrhu navrhovateľkou, ktorá žiadala zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, obývala 2-izbový byt v Prahe, podľa jej slov v mieste jej bydliska oslovila základnú školu, ktorá by maloletého prijala, a tak by mohol pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky, maloletý preferuje starostlivosť zo strany sestry, preto bude potrebné rešpektovať jeho prejavenú vôľu; maloletý bol žiakom 8. ročníka základnej školy, s navrhovateľom má maloletý taktiež dobrý vzťah, navrhovateľ je invalidným dôchodcom,, návrhy boli podané pre zhoršenie zdravotného stavu starej matky, ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloletého doposiaľ.

Navrhovateľ R.. O. V., I.. XX.X.XXXX, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 257,40 € mesačne.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti X. R., M..L..T.. M. M. O. B. X, Z. XXXX/XX, pričom jej hrubá mzdy je vo výške 55.000 Kč, ako vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy, zo mzdových listov zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 23.878,60 Kč.

Opatrovníčka otca maloletého sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, nedostavila a preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní na návrhu v celom rozsahu trvala, preukázala, že v prípade zverenia maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti maloletý môže pokračovať v štúdiu v mieste jej prechodného bydliska.

Navrhovateľ vzal svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť.

Stará matka s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasila.

Kolízna opatrovníčka trvala na písomnom vyjadrení vo veci a doporučila zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky rešpektujúc aj zistenú vôľu samotného maloletého.

Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa ust. § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. (2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. (3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa. (4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. (5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Podľa ust. § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. (2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

(3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. (5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9) (6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie. (7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

Podľa ust. § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na zverenie maloletého M. do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestre. Ako bolo zistené, navrhovateľka má v mieste terajšieho prechodného bydliska v Českej republike pre maloletého zabezpečené vhodné podmienky pre jeho starostlivosť, maloletý sám prejavil vôľu byť zverený do starostlivosti sestry, majú veľmi blízky vzťah a navrhovateľka sa po každej stránke o maloletého dokáže postarať, k zvereniu maloletého do starostlivosti jeho sestry dala súhlas aj kolízna opatrovníčka a keďže mal súd za to, že zverenie maloletého do starostlivosti jeho sestry je v jeho najlepšom záujme a v jeho prospech, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a návrh navrhovateľa zamietol.

Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého v zákonne stanovenej minimálnej výške a to po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa z dôvodu, že otec maloletého sa nachádza na neznámom mieste a nebolo možné prešetriť jeho aktuálne zárobkové a majetkové pomery.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Navrhovatelia, kolízny opatrovník a stará matka odvolanie podať nemôžu, pretože sa práva podať ho účinne vzdali.