Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-558-2014.pdf
PDF · 88.79 KB
No categories available
14Er/558/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: W. D nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1.201,90 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 14Er/558/2014-37 zo dňa 28.11.2014, takto
rozhodol:
Súd m e n í uznesenie č.k. 14Er/558/2014-37 zo dňa 28.11.2014 tak, že námietky povinnej proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, Zámocká 30 pod č. EX 1968/2014 (sp. zn. 14Er/558/2014) zo dňa 22.7.2014 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 16.5.2014 poverenie č. 5401 109898 na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.201,90 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, trov konania a trov exekúcie v prospech oprávneného pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubeca (EX 1938/2014). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava č.k. 158/09/134/13 zo dňa 8.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2013 a vykonateľnosť dňa 17.12.2013.
Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval povinnej. Povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 21.7.2014. Dňa 29.7.2014 podala povinná námietky proti exekúcii. Zároveň podala návrh na zastavenie exekúcie. V oboch podaniach žiadala súd o zastavenie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Vyšší súdny úradník tunajšieho súdu posúdiac obe podania ako námietky proti exekúcii (keďže obe podania boli založené na rovnakých dôvodoch s rovnakým návrhom rozhodnutia) o týchto rozhodol uznesením č.k. 14Er/558/2014-37 zo dňa 28.11.2014. Predmetným uznesením námietkam povinnej proti exekúcii celkom vyhovel z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, keď exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V podanom odvolaní oprávnený namietal správnosť záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, následkom čoho mala byť materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná osobitne, táto bola samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania. Tiež bola v zmluve dojednaná možnosť dlžníka v lehote 14 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od nej a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za to, že rozhodcovská zmluva má podobu individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo povinnosťou povinného, ale možnosťou, pričom uzavretie rozhodcovskej
zmluvy nemalo žiaden vplyv na uzavretie, resp. trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom vymáhania v rámci tejto exekúcie. Poukázal na to, že sám povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť (hoci nemusel, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že neuzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemá žiaden vplyv na uzavretie, resp. trvanie zmluvy o revolvingovom úvere). Tiež poukázal na to, že rozhodcovská zmluva upravuje možnosť riešiť prípadné spory účastníkov zmluvného vzťahu buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom, teda neobsahuje povinnosť výlučne postupovať prostredníctvom rozhodcovského súdu. Vo svojom odvolaní poukázal i na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline, ktoré sa v rámci exekučných konaní zaoberali otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy a opakovane dospeli k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je individuálnym dojednaním a teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach spôsobujúcich jej neplatnosť, teda za neplatný právny úkon. Preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať .
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č.244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
Povinná dôvodnosť podaných námietok proti exekúcii vyvodzovala z toho, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď plnenie priznané v rozhodcovskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázala na to, že z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadne rozhodcovskej zmluvy, neexistovala právomoc rozhodcovského súdu. Táto neexistovala i preto, že rozhodcovský súd nemôže rozhodovať o spore zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko nezohľadňuje normy na ochranu spotrebiteľov, najmä európske smernice, keď rozhodcovský súdu porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov, čo je samostatný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Podľa jej názoru bola rozhodcovským súdom zaviazaná na plnenie, ktoré je i v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy č. 8400045003 zo dňa 22.6.2012, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy č. 8400045003 zo dňa 22.6.2012, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy č. 8400045003 zo dňa 22.6.2012, dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Preskúmaním exekučného titulu, zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskej zmluvy a ostatných listín založených v spise súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa vedie na základe rozhodcovského rozsudku č. 158/09/13 zo dňa 8.11.2013 vydaného rozhodcovským súdom: Slovenský arbitrážny súd zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o. odvodzujúcim svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.6.2012 pod č. 8400045003. Súd preskúmaním rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že túto nie je možné považovať za neplatnú z dôvodu, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola vypracovaná oprávneným na vopred predtlačenom formulári, táto však bola vypracovaná osobitne od zmluvy o revolvingovom úvere, teda nesplývala zo zmluvnými ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ale tvorila samostatnú listinu. Listina obsahuje zreteľné označenie: „rozhodcovská zmluva“, pričom text zmluvy je písaný čitateľným písmom rovnakej veľkosti ako údaje dlžníka, údaje o mieste a čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Text zmluvy je písaný zrozumiteľne, nie je neprimerane dlhý, ani nijako zavádzajúci, resp. pripúšťajúci rôzny výklad. Z textu rozhodcovskej zmluvy (a to hneď z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy) vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia, resp. vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžník nebol povinný prijať návrh oprávneného na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a to bez akéhokoľvek vplyvu na uzavretie, resp. platnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva tiež upravovala možnosť povinnej od tejto zmluvy odstúpiť, čo povinná nevyužila a takúto skutočnosť ani len netvrdila. Rozhodcovská zmluva tiež nevylučuje možnosť riešenia prípadných sporov na všeobecnom súde, dáva len možnosť výberu žalobcovi (čo môže byť nie len dodávateľ - veriteľ ale aj spotrebiteľ - dlžník) z dvoch alternatív: 1/ riešiť spor na všeobecnom súde, 2/ riešiť spor prostredníctvom niektorého z dvoch označených rozhodcovských súdov. Rozhodcovskú zmluvu je podľa názoru súdu potrebné považovať za individuálne dohodnutú a teda nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Za tohto stavu súd konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd na konanie a rozhodovanie v spore medzi účastníkmi konania bola založená na platne dojednanej rozhodcovskej doložke. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu č.k. 158/09/13 zo dňa 8.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2013 a vykonateľnosť dňa 17.12.2013 má zásadne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, preto je možné ho preskúmavať len v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd v rámci konania pred ním na spor účastníkov konania aplikoval aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, prihliadol na maximálnu možnú výšku zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda v rámci preskúmania uplatneného nároku veriteľa poskytol povinnej ako dlžníčke a spotrebiteľovi rovnakú ochranu ako by jej poskytol aj všeobecný súd v danej veci. Súd z exekučného
titulu zistil, že v rámci konania bol oprávnenému priznaný nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo povinná titulom revolvingového úveru uhradiť mala (teda sumy 1.417,92 €) po odpočítaní sumy, ktorú uhradila (teda sumy 186,02 €), t.j. suma 1.231,90 €. Tiež bol oprávnenému priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za obdobie od 29.7.2012 do zaplatenia, avšak len v maximálne prípustnej výške vychádzajúcej z ustanovenia § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (keď i všeobecný súd by v danom prípade postupoval rovnako). Rozhodcovský súd sa pritom správne vysporiadal s predmetom sporu, správne vyvodil svoju právomoc pre konanie a rozhodovanie vo veci, podrobne skúmal záväzkovoprávny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). Povinnej ako spotrebiteľovi v konaní poskytol ochranu správnou aplikáciou právnych predpisov dotýkajúcich sa práv a ochrany spotrebiteľa, keď predmetom konania nebol nárok premlčaný, ani nedôvodne alebo v nesprávnej výške uplatnený, tiež uplatnený nárok nemožno považovať za nárok, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Preto súd rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu č.k. 14Er/364/2014-36 zo dňa 28.11.2014 postupujúc podľa § 374 ods. 4 O.s.p. zmenil a námietky povinnej proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).