Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci Ž. C. G., F.. XX.XX.XXXX, bytom A. E. - H., U. XXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDR. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 576 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť istinu 576 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z istiny 576 eur od 27.03.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 79,14 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 34,50 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 26.03.2015 vymedzila predmet konania svojím nárokom na zaplatenie istiny 576 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania 8,05% z istiny 576 eur od 27.03.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o úvere č. 505800577 zo dňa 13.12.2012 čerpala úver vo výške 600 eur za dohodnutú odplatu 576 eur označenú ako „príslušný poplatok“, ktoré sa zaviazala počnúc dňom 17.02.2013 zaplatiť v 12 mesačných splátkach. Ročný úrok predstavuje 96%. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Výška dohodnutej odplaty za poskytnutý úver je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom. V úverovej zmluve absentujú podstatné obligatórne náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín jeho konečnej splatnosti (písm. f/), úroková sadzba spotrebiteľského úveru (písm. i/), ročná percentuálna miera nákladov (písm. j/), takže poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b/ tejto právnej úpravy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa žalovanému uhradila 1.176 eur, z ktorých 576 eur predstavujú bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Lehotu na dobrovoľné splnenie povinností určila žalobkyňa žalovanému do 26.03.2015.

Žalovaný v písomnej replike z 20.04.2015 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho okresného súdu tvrdiac, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a uzatvorenú zmluvu o úvere č. 505800577 z 13.12.2012 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva je nepomenovanou, preto obsahuje všetky zákonné obligatórne náležitosti. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, v ktorej vstupoval do právneho vzťahu so žalobkyňou. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-464/01 vo veci Gruber, v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba obligáciu charakterizovať ako obchod, nie spotrebiteľský záväzok. Keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou, nie je na mieste hovoriť o výške odplaty za poskytnutý úver ako o neplatnom právnom úkone v rozpore so zákonom, pretože neexistuje dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

Uznesením zo dňa 05.06.2015 č. k. -17 tunajší okresný súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. zamietol; uznesenie sa stalo právoplatným 27.06.2015 bez toho, aby bol podaný opravný prostriedok.

Keďže ide o drobný spor ( § 200 ea/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba Obč. súd. por.), súd na prejednanie veci samej s poukazom na § 115 a/ ods. 2 Obč. súd. por. nenariadil pojednávanie, ale rozsudok vyhlásil verejne dňa 17.08.2015, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 Obč. súd. por..

Fotokópiou zmluvy o úvere je preukázané jej uzatvorenie 13.12.2012 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a dlžníčkou D. G.. Predmetom zmluvného plnenia je poskytnutie úveru vo výške 600 eur veriteľom dlžníčke, ktorá sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576 eur, teda celkovo 1.176 eur, v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 17.02.2013 na účet veriteľa. V rubrike, v ktorej má dlžníčka prehlásiť, či sú finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania, alebo na iný účel, dlžníčka označila symbolom „x“ možnosť iný účel. Fotokópiou elektronického podania odoslaného právnym zástupcom žalobkyne 20.03.2015 pre žalovaného súd zistil, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu 19.03.2015 vyhotovila výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia 576 eur pre žalovaného, ktorý má dlh uhradiť najneskôr do 26.03.2015 uvedúc, že v zmluve o úvere č. 505800577 z 13.12.2012 absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2012 (ďalej len Obch. zák.) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej iba Obč. zák.) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov..

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Po vykonaní dokazovania a zistení vyššie uvedeného skutkového stavu, aplikujúc uvedenú právnu úpravu, súd žalobe vyhovel sčasti. Existencia zmluvného vzťahu účastníkov konania založenou zmluvou o úvere zo dňa 13.12.2012 ani čerpanie úveru 600 eur žalobkyňou nebolo sporné tak, ako nebolo sporné dojednanie zmluvných strán o povinnosti dlžníčky vrátiť veriteľovi sumu dlhu 600 eur zvýšenú o príslušný poplatok 576 eur. K obrane žalovaného vyvracajúcej spotrebiteľský charakter tejto zmluvy súd uvádza len to, že nejde o nepomenovanú zmluvu. Z jej fotokópie, ktorú mal súd k dispozícii, nie je preukázaná ani žalobcom tvrdená dohoda zmluvných strán o voľbe Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere - vymedzenie zmluvných strán, určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté (keďže na rozdiel od zmluvy o pôžičke nejde o zmluvu reálnu, ale o zmluvu konsenzuálnu), záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, aj záväzok dlžníčky vrátiť poskytnuté prostriedky. Z podstaty samotnej úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu (§261 ods. 1 písm. d) v čase vzniku zmluvy, teraz ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) vyplýva, že práva a povinnosti jej účastníkov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súd len pripomína, že právna úprava úverovej zmluvy je prevažne dispozitívna, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Kogentnými sú len dve ustanovenia, a to základné ustanovenie § 497 a ustanovenie § 499, ktoré upravuje odplatu za dojednanie úveru. Absolútny charakter úverovej zmluvy nevylučuje, za splnenia zákonných podmienok, aplikáciu zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnému k 13.12.2012, kedy zmluvný vzťah účastníkov konania vznikol. Pochybnosť o tom, že žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovanou vystupoval ako veriteľ definovaný v § 2 písm. a) medzi účastníkmi nebola. Táto právna úprava v § 2 písm. b) definuje na účely tohto zákona spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Dlžníčka v zmluve výslovne prehlásila, že finančné prostriedky z úveru sú jej poskytnuté na iný účel, než je výkon povolania alebo podnikania, čím je vyvrátená obrana žalovaného poukazujúca na jeho dobrú vieru pri vstupe do záväzkového vzťahu so žalovanou. Je pravdou, že samotná skutočnosť, že fyzická osoba nie je podnikateľom, ešte neznamená poskytnutie ochrany patriacej spotrebiteľovi. Žalobca už aj vzhľadom na uvedené prehlásenie žalovanej pri poukaze na svoju dobrú vieru ani netvrdil, na základe akého správania žalovanej nadobudol dobrú vieru o tom, že úver čerpá na výkon povolania, alebo podnikania, kedy by bolo možné uvažovať o ochrane jeho dobrej viery (či boli použité obchodné listiny a pod.) Nemožno ignorovať ani kategóriu neoprávnených podnikateľov, kedy by takáto ochrana prichádzala do úvahy. Preto je pri vstupe do záväzkového vzťahu rozhodujúci účel konania. Ak nesie znaky podnikania (po materiálnej, nie formálnej stránke), nemôže ísť o spotrebiteľa a treba chrániť dobrú vieru druhej strany. Žalobca ani netvrdil, že konanie žalovanej nieslo znaky podnikania (Gruber, C-464/01). Napokon, žalovaný sa stotožnil s tým, že žalobkyňa vystupovala a vystupuje ako spotrebiteľka, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho okresného súdu, keď nepodal opravný prostriedok voči uzneseniu č. k. -17 zo dňa 05.06.2015, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. Už v tomto rozhodnutí Okresný súd Liptovský Mikuláš zdôvodňuje, že v posudzovanom prípade je žalobkyňa spotrebiteľkou. Naplnená je aj definícia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d). Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádza, že ročný úrok predstavuje 96%, toto tvrdenie nie je v súlade s textom predloženej úverovej zmluvy. Žalobkyňa sa v tejto zmluve nezaviazala platiť úrok, čo napokon v ďalšej časti žaloby konštatuje aj jej samotný právny zástupca tvrdiac, že v zmluve absentuje dojednanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru; zaviazala sa zaplatiť odplatu 576 eur. Svoje tvrdenie o neplatnosti dojednania o výške odplaty za poskytnutý úver pre rozpor so zákonom žalobkyňa bližšie nešpecifikovala (v čom tento rozpor spočíva). V uzatvorenej zmluve však chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy stanovené v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.12.2012. K absencii doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd udáva, že zmluva obsahuje len dojednanie o splatnosti prvej splátky úveru a o počte splátok. Chýba aj dojednanie o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov napriek tomu, že predtlač zmluvy obsahuje aj takúto rubriku - zostala nevyplnená. Nad rámec žalobných tvrdení súd udáva, že v zmluve chýba aj obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len dohoda zmluvných strán o výške mesačnej splátky úveru 98 eur bez toho, aby bolo zrejmé, či ide o splátku istiny, úroku alebo iných poplatkov. Rovnako chýba priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku týchto nedostatkov

je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedenej právnej úpravy potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že žalobkyňa mala žalobcovi vrátiť len čiastku 600 eur, predstavujúcu istinu poskytnutého úveru. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zaplatila žalovanému o 576 eur viac, čím prijal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Keďže žalovaný tak neurobil dobrovoľne, zaviazal ho na splnenie tejto povinnosti súd. Bezdôvodné obohatenie u žalovaného vzniklo prijatím plnenia bez právneho dôvodu, pretože uzatvorená úverová zmluva je platná, absencia zákonných náležitostí sa neprejavila v jej neplatnosti, ale vo fikcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením jeho záväzku, žalobkyni vzniklo právo na úrok z omeškania 5,05 % ročne z priznanej istiny 576 eur od 27.03.2015 do zaplatenia. Záväzkový vzťah účastníkov (a tým aj bezdôvodné obohatenie) síce vznikol pred 01.02.2013 (§ 10 c/ nar. č. 87/1995 Zb.), ale splatnosť tohto záväzku nebola dohodnutá, určená právnym predpisom ani rozhodnutím súdu, preto je žalovaný povinný v zmysle § 563 Obč. zák. splniť záväzok prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala. Konkrétne je žalovaný je v omeškaní márnym uplynutím lehoty poskytnutej na plnenie (26.03.2015) v písomnej výzve z 19.03.2015. Úrok z omeškania žalobkyni patrí až do splnenia povinnosti žalovaným.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Obč. súd. por. a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Žalobkyňa mala v konaní neúspech v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ide o trovy právneho zastúpenia. Odmena za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 11 ods. 2. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení je odmena 1/13-ina výpočtového základu, ak je klientom spotrebiteľ a ide o zastupovanie v konaní o plnenie - bezdôvodné obohatenie vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy. Právnym základom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa je v konaní neúspešná v nepatrnej časti príslušenstva, je potrebné aplikovať § 11 ods. 2 tejto právnej úpravy, v zmysle ktorého ustanovenie ods. 1 písm. b) sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný. V tomto prípade je potrebné vychádzať z § 10 ods. 1 uvedenej právnej úpravy, takže odmena za jeden úkon právnej služby je 38,18 eur a patrí za dva úkony právnej služby, ktorými sú príprava, prevzatie zastúpenia a písomné podanie žaloby (§14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky). Právny zástupca žalobkyne navrhol prisúdenie odmeny za právne zastupovanie len vo výške 31,18 eur, z ktorej súd ako viazaný jeho návrhom vychádzal a priznal odmenu spolu za dva úkony právnej služby 62,36 eur. Za každý úkon právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 tejto právnej úpravy tzv. režijný paušál 8,39 eur, čo je za dva úkony právnej služby 16,78 eur. Celkovo potom sú trovy právneho zastúpenia 79,14 eur. Na ich zaplatenie, s poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal súd žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení je od platenia súdneho poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa nedomáha v tomto súdnom konaní ochrany priamo podľa uvedeného zákona, ale domáha sa ochrany vyplývajúcej z procesného postavenia spotrebiteľky, preto je nutné uvedenú odkazovaciu právnu normu potrebné vykladať extenzívne a pod osobitným zákonom rozumieť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia, najmä ak vzniklo porušením spotrebiteľových práv povinným subjektom. Nakoľko je žalobkyňa v konaní od platenia súdneho poplatku ako spotrebiteľka oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 34,50 eur (6 % hodnoty sporu zohľadniac pravidlá zaokrúhľovania určené zákonom o súdnych poplatkoch) žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si povinný dobrovoľne, riadne a včas nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, môže oprávnený navrhnúť vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.