Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-121-2015.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/121/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ž. L., B.. X.X.XXXX H. H., B.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov T. Ž., B.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej P. W. B. D. W. Č.. X, t.č. sa zdržiavajúcej na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou N. G., pracovníčkou Okresného súdu Košice II a Y. Ž.N., B.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho P. W. B. D. W. Č.. X, t.č. sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Y.. L. P., pracovníčkou Okresného súdu Košice I, na návrh navrhovateľky T. I., B.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej P. W. B. D. L. Č.. X, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Zveruje maloleté deti Ž. L., B.. X.X.XXXX, H. H., B.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, s právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Zaväzuje matku a otca detí prispievať na výživu každej z maloletých dcér výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa L. a H., od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné sú matka a otec povinní platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Vzhľadom na uvedené mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P 45/2007 zo dňa 20.4.2007.
Navrhovateľka je povinná vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka podávať tunajšiemu súdu správu o maloletej L. a H. a správu o správe ich majetku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 30.3.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie oboch maloletých detí Ž. L. H. H., vnučiek navrhovateľky, do jej náhradnej osobnej starostlivosti a o zaviazanie matky prispievať na výživu každej z maloletých výživnom vo výške po 50 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že s maloletými a ich matkou dlhodobo žila v spoločnej domácnosti, obe maloleté navštevujú Základnú školu B. J. D., L. 6. ročník, H.Á. 2. ročník, otcom detí, podľa ich rodných listov je Y. Ž., B.. X.X.XXXX, ale údajne biologickým otcom má byť iný muž, žiaden z týchto však deti nekontaktuje; matka detí odišla v apríli 2014 za prácou do ČR, maloleté nechala v starostlivosti navrhovateľky, odkedy sa o ne ona výlučne stará, ale aj v čase keď matka žila a pracovala v Košiciach o deti sa nestarala dostatočne, zanedbávala ich povinnú školskú dochádzku, deti ju nerešpektovali, matka sa z ČR po
odchode vrátila v decembri 2014 vo vyššom štádiu tehotenstva, po pôrode dieťaťa P. T. XXXX sa tohto zriekla a vrátila sa späť do ČR, matka na výživu týchto detí dlhodobo neprispieva žiadnou formou, preto navrhovateľka chce starostlivosť o vnučky, ktorou starostlivosťou vypomáhala od ich útleho veku, zabezpečovať aj do budúcna, s deťmi nemá žiadne výchovné problémy, na jej strane nie sú prekážky, ktoré by jej v tejto starostlivosti bránili, ona samotná je poberateľkou starobného dôchodku vo výške po 279,30 € a s vnučkami býva v 2-izbovom byte, kde deti majú samostatnú izbu.
Matka ani otec detí sa k návrhu navrhovateľky nevyjadrili, obaja sa zdržiavajú na súdu neznámom mieste, adresu ich terajšieho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť a preto matke i otcovi súd v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovil opatrovníkov uzneseniami sp. zn. 27P 121/2015 zo dňa 24.6.2015.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 26P 45/2007 zo dňa 20.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2007, bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa, pobyt ktorého súdu nebol známy, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 62/2007 zo dňa 10.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2007, maloletému dieťaťu Ž.V. L. Ž., B.. XX.X.XXXX, súd určil meno H..
Lustráciou v registri Sociálnej poisťovni nebol zistený žiaden zamestnávateľ rodičov detí.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach súd zistil, že otec detí nepoberá z úradu práce žiadne dávky, nie je a ani nebol vedený v registri uchádzačov o zamestnanie, kde bol naposledy vedený v roku 2000, kedy bol z evidencie vyradený pre nástup do pracovného pomeru, matka nepoberá z úradu práce žiadne dávky, nie je a nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy i výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že stará matka, t.j. navrhovateľka, s vnučkami býva v 1 a pol izbovom družstevnom byte, kde deti majú samostatnú detskú izbu, na vyučovanie sa pripravuje každá samostatne, s mladšou H. sa učí stará matka, ktorá hradí náklady v súvislosti s bývaním vo výške po 235,59 € mesačne a maloletým hradí všetky potreby. Maloletá L. v školskom roku 2014/2015 bola žiačkou 6. ročníka základnej školy a maloletá H. bola v rovnakom školskom roku žiačkou 2. ročníka základnej školy, v školskej jedálni sa deti nestravovali z finančných dôvodov v rodine, nenavštevovali žiadne krúžok a maloletá H. nenavštevovala ani školský klub; L. je veľmi talentovaná, pekne kreslí a spieva, čomu sa venuje vo voľnom čase doma, obe maloleté deti sú zdravé. Stará matka zabezpečuje potreby maloletým adekvátne svojim možnostiam, avšak jej príjem je nízky, aj napriek tomu sa snaží, aby deťom nič nechýbalo, dohliada na ich pravidelnú školskú dochádzku, i keď školské výsledky dievčat sú slabšie, v škole sa na ich študijné výsledky informuje v priemere raz do mesiaca. Kolízny opatrovník doporučil návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť, zároveň navrhoval určiť zo strany každého z rodičov výživné na každú z dievčat po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Opatrovníci rodičov, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť neospravedlnili, preto súd pojednával a rozhodol bez ich prítomnosti.
Z výpovede navrhovateľky súd okrem vyššie uvedených skutočností zistil, že maloletá H. v auguste 2015 má absolvovať postupové skúšky z matematiky a slovenského jazyka, v škole deťom poplatok ZRPŠ, príspevok do triedneho fondu a podobne hradený nebol z dôvodu finančnej situácie v rodine. Samotná navrhovateľka je rozvedenou. Jej dcéra, t.j. matka detí, je vyučenou sanitárkou
Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. (2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. (3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa. (4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. (5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.
Podľa § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. (2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. (5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9) (6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie. (7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 27,13 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril obe maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodným, jednoznačne je v záujme detí, aby boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. svojej starej matky, ktorá osobnú starostlivosť o ne zabezpečuje dlhodobo, od útleho veku detí sa na tejto podieľa, od odchodu matky v apríli 2014 túto zabezpečuje v celom rozsahu sama, túto starostlivosť o vnučky, ako vyplýva aj zo šetrení kolízneho opatrovníka, zabezpečuje po všetkých stránkach primerane k svojim možnostiam a schopnostiam a je v záujme maloletých detí, aby zostali v takto im vytvorenom rodinnom prostredí, v ktorom, ako zistil kolízny opatrovník, sa cítia spokojné a s ktorým sú zžité.
O povinnosti rodičov prispievať na výživu každej z maloletých dcér v minimálnej zákonom stanovej výške súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami z dôvodu, že žiadne skutočnosti o rodičoch detí sa súdu nepodarilo zistiť.
Vzhľadom na zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súd zmenil i rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 26P 45/2007 zo dňa 20.4.2007, ktorým bola maloletá L. zverená pôvodne do osobnej starostlivosti matky, ako je to uvedené vyššie.
Zároveň súd v súlade s citovaným ust. § 33 ods. 4 Zákona o rodine a analogicky podľa § 180 ods. 3 O.s.p., uložil navrhovateľke povinnosť 2-krát ročne, vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka, doručovať súdu písomne správy o maloletých a o správe majetku maloletých.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Navrhovateľka toto odvolanie podať nemôže, pretože práva podať ho sa účinne vzdala.