Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/87/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci odsúdeného M. H. , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného M. H. proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z 18.06.2015, sp. zn. (ďalej len „napadnuté uznesenie"), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 14. augusta 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného M. H. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa konajúci na neverejnom zasadnutí v senáte napadnutým uznesením podľa § 399 odsek 2 a § 402 odsek 2 Trestného poriadku nezistiac podmienky obnovy konania zamietol (správne odmietol) návrh (doručený Okresnej prokuratúre Topoľčany 06.05.2015 a ňou súdu prvého stupňa postúpený 12.05.2015) odsúdeného M. H. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania (ďalej len „návrh“), ktoré sa skončilo rozsudkom súdu prvého stupňa z 30.01.2013 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 07.05.2013 sp. zn. (ďalej len „právoplatný rozsudok“).

Napadnuté uznesenie bolo oznámené doručením jeho rovnopisu a to odsúdenému 16.07.2015, jeho obhajcovi 13.07.2015 a Okresnej prokuratúre Topoľčany 13.07.2015, po ktorom oznámení odsúdený písomným podaním podaným 20.07.2015 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava a súčasne na pošte, teda (aj s poukazom na ustanovenie § 63 odsek 5, odsek 6 písmeno a/, písmeno d/ Trestného poriadku) včas, podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil nesúhlasom s ním a jeho dôvodmi majúc za to, že obnova konania bude založená na dôkazoch, ktoré mu súd prvého stupňa znemožnil vykonať v prípravnom konaní a žiadajúc, aby boli vypočuté jeho deti M., I. a M. s tým, že zvyšné dôkazy prednesie spolu so svojim obhajcom priamo na súde, aby neboli zmarené. Zo všetkých týchto dôvodov odsúdený požiadal, aby odvolací súd súdu prvého stupňa prikázal vykonať vo veci HP.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“), ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 13.08.2015, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že sťažnosťou odsúdeného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu veci, o ktorom neboli a nie sú žiadne dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o tom, že v návrhu odsúdeného nie sú uvedené žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli skôr súdu neznáme a ktoré (súčasne) by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi, už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v prejednávanej veci, alebo vzhľadom na ktoré

by pôvodne v prejednávanej veci uložený mu trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo v prejednávanej veci uložený mu druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako by to v prejednávanej veci podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku muselo prichádzať do úvahy.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd tiež zistil, že aj odôvodnenie napadnutého uznesenia je v hore uvedenom smere v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obsahuje nielen skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov ale aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti, vrátane splnenia podmienok na odmietnutie návrhu odsúdeného podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, a keďže sa nadriadený súd s nimi stotožňuje, na ne iba poukazuje nepovažujúc ich za potrebné v žiadnom smere ani zmeniť ani inak doplniť, pretože ani v odôvodneniach odsúdeným proti napadnutému uzneseniu podanej sťažnosti tento neuviedol žiadne, v tomto smere relevantné skutočnosti, okolnosti, právne úvahy a v konečnom dôsledku ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v prejednávanej veci.

V hore naznačenej súvislosti považuje nadriadený súd za potrebné iba poukázať na odôvodnenie svojich skorších uznesení a to jednak z 26.05.2014 sp. zn. , ktorým podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol sťažnosť odsúdeného včas podanú proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 05.03.2014 sp. zn. o zamietnutí návrhu odsúdeného z 25.06.2013 jednak z 30.03.2015 sp. zn. , ktorým podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol sťažnosť odsúdeného včas podanú proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 04.02.2015 sp. zn. , v oboch prípadoch o zamietnutí skorších návrhov odsúdeného (z 25.06.2013 a z 11.06.2014) na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozsudkom.

Rovnako súd prvého stupňa nepochybil, keď návrh odsúdeného odmietol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí, pretože odsúdený v ňom uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr vyššie označenými právoplatnými uzneseniami súdu prvého stupňa zamietnuté a v prejednávanej veci nanovo podaný návrh je len opakovaním jeho skorších návrhov (§ 402 odsek 2 Trestného poriadku).

Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v jeho prospech, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).