Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/1153/2005

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom: Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Q. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom: O. 3, XXX XX S., o vymoženie 1.125,53 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, Nerudova 14, 040 01 Košice, pod. sp. zn. EX 88/2005, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 17,60 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13. 6. 2005, bolo Okresným súdom Košice I dňa 20. 6. 2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie 5802 XXXXXX*.

Dňa 29. 5. 2014 bol súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora, v ktorom navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekučnom spise má súd za preukázané, že exekučným titulom je: rozhodnutie č. XXXX-XXXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 14. 12. 2001, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14. 1. 2002. V nadväznosti na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, súd usúdil, že je tu dôvod na zastavenie konania podľa § 57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Z vyššie uvedeného; rozhodnutie, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom bolo možné vykonať najneskôr do 14. 1. 2012. Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.

Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekúcie, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súd je povinný rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade, ak zároveň rozhodol o zastavení exekúcie. Súd tak môže urobiť iba po tom, ako súdny exekútor oznámi súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie za predpokladu, že mu v priebehu jej vykonávania vznikli a zároveň predloží súdu exekučný spis za účelom posúdenia účelnosti vynaložených trov.

Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekúcie, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP. V zmysle § 203 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konania. Rovnako nemohol súd zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP účinného v čase začatia exekučného konania, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného (§ 197 ods. 1 EP), pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.5.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky.

Súdny exekútor vo vyúčtovaní predloženom súdu dňa 29. 5. 2014 si uplatňoval:

1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR

- zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 EUR

- ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 EUR Spolu: 13,28 EUR 2) podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky: poštovné 9,10 EUR

Spolu: 9,10 EUR

Celkom: 22,38 EUR DPH 20% : 4,48 EUR Trovy exekúcie spolu: 26,86 EUR

Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 88/2005, súd priznal exekútorovi správne vyúčtovanú paušálnu odmenu vo výške 13,28 EUR.

Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal poštovné len vo výške 1,39 EUR (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,39 EUR), nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu.

Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 17,60 EUR ktorá pozostáva z odmeny vo výške 13,28 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,39 EUR a z 20 % DPH vo výške 2,93 EUR v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.