Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Er-1940-2010.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Area
Subarea
56Er/1940/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: I- Media International Media Agency s.r.o., Páričková 18, Bratislava, IČO: 36 713 783, o vymoženie povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 56Er/1940/2010 a u súdneho exekútora: JUDr. Jozefa Kapronczaia pod spis. zn.: EX 3418/2010, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, Exekútorský úrad, Švermova 273, Galanta , sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 49,43 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 26.11.2010 súd vydal poverenie č. 5102 088907, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 31.07.2014 súdny exekútor podal na súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm c.) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej
len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za :
- poštovné ...................................................................................................... 2,60€,
- telekomunikačné výdavky............................................................................4,00 €,
- elektronická blokácia vozidiel...................................................................... 1,40 €,
Spolu.....................................................................................8,00 eur.
Súdny exekútor si uplatnil v časti hotových výdavkov odmenu 35,15 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádzajú 2 doručenky opatrené pečiatkou pošty ( exekučný príkaz, výzva spolu s upovedomením o začatí exekúcie) v hodnote 1,30 eur, spolu v hodnote 2,60 eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v hodnote 2,60 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že hotové výdavky by boli v sume 35,15 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 2,60 eur.
Pokiaľ ide o cestovné náhrady v sume 23,32 eur, a náhradu za stratu času v sume 31,90, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za doručovanie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a príkazu na odblokovanie účtu, súd v tejto časti súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal. Súd má za to, že cestovné za účelom osobného doručovania vyššie spomenutých dokumentov je neúčelné a nehospodárne. Súd poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom spise sa nenachádzajú úradné záznamy o pracovných cestách. Súdny exekútor
síce doložil k návrhu na zastavenie exekúcie údaje o vozidle a výpis z evidenčnej knihy vozidla, no v exekútorskom spise ani vo výpise z evidenčnej knihy vozidla sa nenachádzajú informácie preukazujúce kto pracovné cesty vykonal, rovnako neboli uvedené presné adresy odkiaľ kam bola pracovné cesty vykonané, dátumy vykonania pracovných ciest či iné dokumenty, ktoré by uskutočnenie pracovnej cesty dostačujúco preukazovali. Osobné doručovanie dvíha trovy exekúcie, ktoré musí v predmetnom prípade uhradiť oprávnený, aj napriek tomu, že nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky.
Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za spisový obal vo výške 0,15 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spotrebný materiál vo výške 0,15 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 25 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za stratu času podľa § 23 vyhlášky, nakoľko z exekučného spisu súd nemá za preukázané, že táto odmena bola vynaložená účelne a hospodárne a jej vyúčtovanie je súdom nepreskúmateľné.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 8,24 eur a teda mu patrí 49,43 €.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 49,43 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 EP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.