Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-129-2015.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/129/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. Q., C.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky B. Q., C.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej A. I. - Š. C. C. L. Č.. XX, t.č. sa zdržiavajúcej na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Y. U., pracovníčkou Okresného súdu Košice II, otca neuvedeného, na návrh starých rodičov Q. K., C.. XX.X.XXXX X. H.C., C.. X.XX.XXXX, oboch trvale bývajúcich A. I. - Š. C. C. L. Č.. XX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Zveruje maloletého T. Q., C.. X.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti K. Q.A., C.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej A. I. - Š. C. C. L. Č.. XX, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého T. osobne starať, s tým, že je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach a rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške po 120 € mesačne od 1.8.2015 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky K. Q..
Návrh navrhovateľa H. Q., C.. X.XX.XXXX, zamieta.
Navrhovateľka je povinná vždy do 15.6. a 15.12. toho-ktorého roka písomne podávať tunajšiemu súdu správu o maloletom a správu o správe majetku maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia doručili tunajšiemu súdu dňa 8.4.2015 návrh, ktorým žiadali zveriť maloletého Q., svojho vnuka, do ich náhradnej osobnej starostlivosti s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, ktorý návrh odôvodňovali tým, že matka dieťaťa je ich dcéra, otcovstvo k dieťaťu nebolo určené, matka dieťaťa s nimi žila v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávali aj maloletého, pred zhruba dvoma rokmi matka odišla do Anglicka z finančných dôvodov a spoločne sa dohodli, že počas jej pobytu v zahraničí starostlivosť o maloletého budú zabezpečovať navrhovatelia, keďže matka plánovala odísť do zahraničia len na niekoľko mesiacov. Z telefonického rozhovoru s dcérou zistili, že táto sa späť ale neplánuje vrátiť, tvrdila im, že je zamestnanou ako pomocná sila v kuchyni, adresu miesta pobytu, ani adresu zamestnávateľa im ale neuviedla, starostlivosť o dieťa preto zabezpečujú po všetkých stránkach sami, pričom bývajú v 1-izbovom obecnom byte, kde býva okrem maloletého
T. i ich ďalší vnuk maloletý C. Q., C.. XX.X.XXXX a ich dospelý syn H.C., C.. XX.X.XXXX. Maloletý T. navštevoval v čase podania 2. ročník základnej školy, navštevoval aj tanečný a futbalový krúžok, v rámci ktorého na osvetu rómskej kultúry chodil vystupovať po mestách a dedinách, matka zasielala na výživu dieťaťa týždenne 30 - 50 €.
K návrhu navrhovatelia pripojili vo fotokópií rodný list maloletého, potvrdenie o tom, že v školskom roku 2014/2015 bol žiakom 2.C triedy ZŠ A. I. - Š., pričom školskú dochádzku si začal plniť v januári 2014 a doložili potvrdenia o ich dobrom zdravotnom stave.
Miesto jej terajšieho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto súd matke v zmysle ust. § 29 O.s.p. ustanovil opatrovníčku.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Od odchodu matky do zahraničia osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovali pôvodne obaja navrhovatelia, následne navrhovateľka, t.j. stará matka dieťaťa, keďže od apríla 2015, ako vyplynulo z výpovede navrhovateľky, jej manžel, t.j. navrhovateľ, je vo výkone trestu odňatia slobody. Rodina naďalej býva v 1 a pol izbovom byte, tak ako je uvedené vyššie, v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačné úhrady po 50 €, plnoletý syn navrhovateľov sa medzičasom zamestnal a podieľa sa na úhrade uvedených nákladov. Navrhovateľka bola pôvodne vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej evidencie bola dňa 11.2.2014 vyradená z dôvodu, že sa nedostavila na úrad práce, čo zdôvodnila vo svojej výpovedi tým, že sa zabudla ísť hlásiť. Spätne po dobu dvoch rokov sa navrhovateľka zúčastňuje aktivačných prác, do ktorých je zaradená aj v súčasnosti, do konca augusta 2015.
Z evidenčných pomôcok súdu bolo zistené, že súbežne s týmto konaním prebieha i konanie na návrh tých istých navrhovateľov o zverenie ich ďalšieho vnuka, maloletého C. Q., C.. XX.X.XXXX, do ich náhradnej osobnej starostlivosti.
Šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka dieťaťa približne po dobu dvoch rokov žije a pracuje v zahraničí, pravdepodobne v Anglicku, navrhovatelia, toho času len navrhovateľka, zabezpečujú potreby maloletého Q. po všetkých stránkach riadne, vytvárajú dieťaťu primerané výchovné prostredie, maloletému začali hradiť stravné v škole navrhovatelia vo výške po cca 22 € mesačne, maloletý je zdravý, v rámci školy navštevuje futbalový a tanečný krúžok i naďalej.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhoval určiť zo strany matky dieťaťa výživné vo výške po 80 € mesačne.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadala určiť výživné zo strany matky na dieťa v sume 120 € mesačne od 1.8.2015 do budúcna, uviedla, že za predchádzajúce mesiace matka výživné na dieťa uhradila k jej rukám riadne.
Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.
Podľa § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
(2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.
(5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9)
(6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
(7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. starej matky, keďže táto starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne po všetkých stránkach, matka dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste, spätne po dobu dvoch rokov osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečuje vôbec.
Navrhovateľ, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, preto súd jeho návrh vo veci súd zamietol.
Súd zároveň zaviazal matku prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 120 € mesačne, keďže ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, matka prispieva na výživu dieťaťa rôznymi čiastkami, tak ako je uvedené vyššie, od 30 do 50 € týždenne, z čoho súd vyvodil, že vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého, matka je schopná platiť súdom stanovené výživné.
V súlade s ust. § 33 ods. 4 Zákona o rodine a analogicky podľa § 180 ods. 3 O.s.p., súd uložil navrhovateľke povinnosť vždy do 15.6. a 15.12. toho-ktorého roka podávať súdu písomne správy o maloletom a o správe majetku maloletého.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).