Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18C-39-2022.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/39/2022
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XX, XXX XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e žalovanému, aby sa zdržal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, kat. úz. I., obec Prešov, okres Prešov, parc. č. B. XXX/XX záhrady o výmere 257 m2, par. č. B. XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a rodinným domom súpisné číslo XXXX stojacim na par. č. B. XXX/XX, a to najmä ich predajom a zriadením záložného práva.
V prevyšujúcej časti návrh žalobcu v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalobcovi v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia vo výške 100%, o ktorých rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.
Žalobkyňa v 2. rade n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2022 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by bola uložená povinnosť žalovanému, aby sa zdržal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, kat. úz. I., obec Prešov, okres Prešov, parc. č. B. XXX/XX záhrady o výmere 257 m2, par. č. B. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a rodinným domom súpisné číslo XXXX stojacim na par. č. CKN XXX/XX (ďalej len „žalované nehnuteľnosti“), a to ich predať, prenajať a zriadiť záložné právo.
Svoj návrh odôvodnili tým, že so žalovaným mali spor o vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C 341/2008. Žalované nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného pre nedostatok finančných prostriedkov žalobcov v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že po skončení sporu sa dohodli so žalovaným, že im podľa rozsudku nevyplatí každému po 25 500 eur, keďže o dom záujem nemá a predá im ho za sumu 51 000 eur (podiel 1-ice nehnuteľností). Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v rodinnom dome narodili a s celou rodinou tam doteraz bývajú. Žalobca v 1. rade vyplatil preddavok 10 000 eur na účet JUDr. Radima Komku a zabezpečoval si finančné prostriedky na doplatok kúpnej ceny. Pri kontrole listu vlastníctva zistili, že je tam vyznačená plomba na základe V-9162/2022 (kúpna zmluva). Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade nedostali od žalovaného podpísanú kúpnu zmluvu ani výplatu podľa rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 341/2008, hrozí, že exekúcia bude ohrozená, preto navrhli nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň navrhli, aby im súd uložil povinnosť podať návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní.
Žalobcovia pripojili k návrhu aj listinné dôkazy, a to nepodpísaný návrh kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom v 1. rade ako kupujúcim v 1.rade a J. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX C. ako kupujúcou v 2. Rade, výpis z LV č. XXX kat. úz. I. a rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 14C 341/2008-437 z 13.10.2017.
Z nepodpísaného návrhu kúpnej zmluvy čl. IV bod 1. písm. b) plynie, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 51 000 je zaplatená započítaním vzájomných pohľadávok medzi predávajúcim a kupujúcim v prvom rade z titulu rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C341/2008-437 zo dňa 13.10.2017 a postúpenia pohľadávky zo dňa 10.5.2021, postupca D. B., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňa v 2. rade pozn. súdu) na postupníka J. B., K. B., nar. X.X.XXXX ako kupujúca v 2. rade, ktorá súhlasí so započítaním pohľadávky do celkovej kúpnej ceny.
Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. C. vyplýva, že je na uvedom liste vlastníctva vyznačená plomba na základe V-9162/2022 (kúpna zmluva).
Výrok I. rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 341/2008-437 zo dňa 13.10.2017 znie: „zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, okres Prešov, obec C., katastrálne územie: I., a to k parcele č. KN C 938/12 – záhrady vo výmere 257 m2, parcele č. KN C 938/13 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a stavbe – rodinný dom súpisné číslo XXXX stojacej na parcele č. KN C 938/13 a vyporiadava ho tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný vyplatiť žalovaným v 1. a 2. rade ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach, každému sumu po 25.500 EUR, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2019. Vykonateľný sa stal výrok v časti o povinnosti vyplatiť náhradu po uplynutí 60 dní od právoplatnosti, t.j. dňa 25.5.2019.
V súlade s ust. § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd vykonal lustráciu v katastri, aby zistil, akým majetkom žalovaný disponuje a zistil nasledovné skutočnosti. Žalovaný okrem predmetných nehnuteľností je vlastníkom kravína zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. L. M. G. a bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti par. č. XX o výmere 159 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo 10, ku ktorým je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a je zaťažený zmluvou o záložnom práve k úveru č. BH- 4521021199 podľa V – 6025/2021 zo dňa 21.12.2021.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
V súlade s uvedeným súd najprv posudzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, teda v súdenej veci, či existuje na strane žalobcov pohľadávky voči žalovanému. Pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, je osvedčené, že disponuje judikovanou pohľadávkou vo výške 25 500 eur voči žalovanému na podklade rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C341/2008-437 zo dňa 13.10.2017.
Iná situácia je vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade. Aj v jej prípade jej bola priznaná právoplatne pohľadávka vo výške 25 500 eur voči žalovanému na podklade rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C341/2008-437 zo dňa 13.10.2017. Avšak z priloženého nepodpísaného návrhu kúpnej zmluvy, ktorú spolu s návrhom žalobcovia v 1.a 2. rade predložili a odvolávali sa na ňu, plynie, že žalobkyňa v 2. rade predmetnú pohľadávku postúpila na J. B., nar. X.X.XXXX. Uvedeným sami spochybnili osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, keďže je pochybné, či je žalobkyňa v 2. rade skutočne veriteľom pohľadávky vo výške 25 500 eur. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
V ďalšom preto súd posudzoval návrh žalobcu v 1. rade, a to prv, či nemožno sledovaný účel (ohrozenie výkonu exekúcie) dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere súd poukazuje na názor právnej vedy, s ktorým sa stotožňuje cit.: „Keďže zápis záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia predstavuje zápis práva do katastra, uplatňuje sa pri ňom zásada priority zápisov práv do katastra. To znamená, že ak doručeniu rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia predchádza skôr začaté vkladové konanie alebo skôr začaté konanie o zázname, najprv sa musí ukončiť predmetné skôr začaté konanie a až následne možno pristúpiť k skúmaniu splnenia podmienok na zápis daného záložného práva. V súvislosti so zápisom záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia do katastra v súlade so zásadou priority zápisov práv do katastra v aplikačnej praxi vyvstáva otázka dopadu rozhodnutia súdu o zriadení tohto záložného práva na vkladové konanie predchádzajúce konaniu o zázname začatého v nadväznosti na doručenie rozhodnutia súdu, ktorým súd zriadil predmetné záložné právo. Tu máme za to, že samotná skutočnosť, že súd svojím rozhodnutím zriadil k určitej nehnuteľnosti záložné právo ako zabezpečovacie opatrenie, nie je dôvodom na to, aby sa zamietol návrh na vklad, o ktorom sa začalo konanie skôr, ako bolo katastrálnemu odboru doručené rozhodnutie súdu o zriadení tohto záložného práva.“ (JAKUBÁČ, R.: Kataster nehnuteľností a inštitúty civilného práva procesného in Košické dni súkromného práva IV. Pocta C. N., Košice, 2022 str. 145). Majúc na zreteli uvedené, keďže vkladové konanie je už začaté, o čom svedčí vyznačené plomba, sledovaný účel nemožno podľa názoru súdu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Následne súd skúmal, či potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom zaručiť úspešnosť exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97). „Rozhoduje-li soud o návrhu na vydání předběžného opatření
domáhajícího se omezení dispozičních práv odpůrce s nemovitým majetkem, je-li obava, že by výkon soudního rozhodnutí byl ohrožen, posuzuje především ohrožení úhrady dlužné částky navrhovatele a přiměřenost újmy odpůrce, jež mu tímto omezením vznikne. Není tu vždy rozhodující přiměřenost výše dluhu hodnotě věci, jíž se omezení dispozice má týkat (usnesení Vrchního soudu v Praze ze 14. 6. 1993, 7 Cmo 48/93)”.
Je problematické, ak nie priamo nemožné dokázať, že dlžník sa zbaví majetku do takej miery, že exekúcia bude zmarená. Ak súd nezakročí, reálne hrozí, že sa dlžník zbaví majetku na úkor exekúcie. Preto by súd mal pri takýchto pochybnostiach poskytnúť ochranu právu, o to viac, ak ide o právo judikované . Žalobca osvedčil, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, nakoľko je osvedčené, že žalovaný učinil právny úkon (kúpna zmluva) – ktorým prevádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam - čo môže viesť k zmareniu úspešného uspokojenie judikovanej pohľadávky vo výške 25 500 eur. Na základe uvedené súd nariadil žalovanému, aby sa zdržal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to ich predajom a zriadením záložného práva.
Návrh vo vzťahu k povinnosti zdržať sa prenajatia predmetných nehnuteľností súd považoval za nedôvodný, keďže prípadným nájmom sa nezhorší právne postavenie žalobcu v 1. rade, pokiaľ ide o jeho možnosť uspokojenia pohľadávky. V tejto časti preto návrh žalobcu v 1. rade zamietol.
So zreteľom na to, že koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP), nepristúpil súd k časovému obmedzeniu neodkladného opatrenia. Akékoľvek časové obmedzenie neodkladného opatrenia vo svojej podstate totiž limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytovaná. Zároveň neuložil povinnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko k uspokojeniu pohľadávky môže dôjsť aj iným ako núteným spôsobom.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol čo do základu procesne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Naopak žalobkyňa v 2. rade úspešná nebola, preto súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).