Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1600-2013.pdf
PDF · 71.27 KB
Case nature
Subarea
4Er/1600/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému M. A., D.. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/ X, U. O., štátne občianstvo: SR, o vymoženie 2.394,99 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jancovi trovy exekúcie v sume 43,43 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením č. 5505 049124 zo dňa 23.12.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Janca vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.622,88 eur na podklade exekučného titulu - platobného výmeru Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., Bratislava, č. k.: VN 8888004044, VN 8888304044 zo dňa 7.2.2011, 15.2012.
Dňa 25.5.2015 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu na rozhodnutie písomné podanie oprávneného zo dňa 13.5.2015, ktorým oprávnený navrhol zastavenie exekúcie voči povinnému a zároveň upozornil na to, že exekúcia bola vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný dodatočne (t. j. po začatí exekučného konania) splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému (jeho právnemu predchodcovi). Oprávnený taktiež vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku: Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku: Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
S poukazom na citované ustanovenia Exekučného poriadku, súd rozhodol o zastavení exekúcie, keď oprávnený, ktorý navrhol jej vykonanie, svojím podaním zo dňa 13.5.2015, navrhol jej zastavenie voči povinnému. Exekučný súd preto v tejto súvislosti konštatuje, že bola naplnená hypotéza právnej normy § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd rozhodol o zastavení exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku: Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle citovaného ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, má exekučný súd povinnosť rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie pri rozhodnutí o jej zastavení. Preskúmajúc obsah podania oprávneného ako aj priloženého exekútorského spisu súdneho exekútora, exekučný súd dospel k záveru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno tvrdení obsiahnutých vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, keď len poukázal na to, že nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený iba skonštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný si až dodatočne (t. j. po začatí exekučného konania) splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči právnemu predchodcovi oprávneného. Z pripojeného exekútorského spisu, ktorého súčasťou je aj návrh na vykonanie exekúcie, súd zistil, že oprávnený už vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 5.11.2013 uviedol, že hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP zo dňa 21.2.2012, ktorou nadobudol predmetnú vymáhanú pohľadávku voči povinnému. Ak oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že povinný si až dodatočne splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči právnemu predchodcovi oprávneného, nedostatočne preukázal, kedy došlo k splneniu oznamovacej povinnosti zo strany povinného, t. j. či ešte pred začatím exekučného konania alebo až po jeho začatí. Oprávnený nedostatočne zdôvodnil aj časový odstup od postúpenia pohľadávky (dňa 21.2.2012) a jeho podaním návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 5.11.2013). Vzhľadom k tomu, že oprávnený doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne splnenia zákonnej oznamovacej povinnosti povinného voči oprávnenému (resp. jeho právnemu predchodcovi), súd vychádzal z hypotézy právnej normy § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že svoj návrh na vykonanie exekúcie zobral späť a žiadal exekúciu voči povinnému zastaviť.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v podaní, ktorým postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie tunajšiemu súdu na rozhodnutie a to spolu vo výške: 52,10 eur. Súdu zároveň predložil na nahliadnutie aj exekútorsky spis č. EX 4565/13.
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur. Odmena súdnemu exekútorovi prináleží za nasledovne vykonané úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie majetku povinného - kataster nehnuteľností a dopravný inšpektorát. Súd priznal odmenu súdnemu exekútorovi v ním vyúčtovanej minimálnej výške v súlade s § 14 ods. 1 posledná veta, vyhlášky. Náhrada hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) predstavovala náhradu za poštovné výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie preukázateľne vynaložil a riadne zdokladoval predloženom exekučnom spise. Súd priznal náhradu poštových výdavkov za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinnému. Iné preukázateľne vynaložené poštové výdavky nevyplývali z predloženého exekučného spisu, súd preto náhradu nepriznal v plnej uplatňovanej výške súdnym exekútorom, ale len za vyššie uvedené dve doručenia písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa. Náhrada poštových výdavkov tak predstavuje sumu 3,- € (2 x 1,50 €). Súd v náhrade hotových výdavkov nepriznal náhradu za telekomunikačné náklady nakoľko vynaloženie týchto hotových výdavkov v súvislosti s exekučnom činnosťou nebolo riadne preukázané ani nevyplývalo z predloženého exekučného spisu.
Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za uplatnené telekomunikačné a internetové poplatky, keď vynaloženie týchto hotových výdavkov, nebolo súdu v predloženom exekučnom spise riadne preukázané ani vydokladované a zároveň súd v tejto súvislosti odkazuje aj na ustanovenie § 25 vyhlášky v zmysle, ktorého: „v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce spojené s exekučnou činnosťou.“ Taktiež súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za tzv. „budúce výdavky“, ktoré si súdny exekútor uplatňuje po tom, ako súd rozhodne o zastavení exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že náhradu za takéto hotové výdavky neumožňuje priznať citovaná vyhláška.
Účastníkov exekučného konania je možné pri zastavení neúspešnej exekúcie zaviazať k náhrade len nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V prípade ak si chcel súdny exekútor uplatniť náhradu aj za tie hotové výdavky, ktoré vzniknú až v budúcnosti nič mu nebránilo tieto náklady v súvislosti s exekučnou činnosťou vynaložiť a až následne predložiť exekútorsky spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie.
V súvislosti s rozhodovaním o výške priznanej náhrady trov exekúcie, súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov zvýšenú o daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov spolu vo výške: 7,24 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).