Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoZm/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX B. B., zastúpeného WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanej A. F. E., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. G. XX, XXXXX F., K., zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom PhD., so sídlom Park Angelinum 4, 040 01 Košice, IČO: 37 871 048, o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -858 zo dňa 15. decembra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -858 zo dňa 15. decembra 2022, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -14 zo dňa 16.08.2013 v celom rozsahu. Výrokom II. súd návrh zamietol. Vo výroku III. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 11.07.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 9.958,18 Eur so 6 % úrokom z omeškania zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny 110,65 Eur a náklady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 12.01.2004 vystavil vlastnú zmenku bez protestu, ktorej udelil bezpodmienečný sľub zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 9.958,18 Eur do 12.01.2013. Keďže odporcom na zmenku nebolo plnené, navrhovateľ žiadal návrhom vydanie zmenkového platobného rozkazu.

3. Okresný súd vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. , ktorým zaviazal odporcu k úhrade zmenkovej sumy podľa návrhu navrhovateľa. V zákonnej 3-dňovej lehote podal odporca voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedol, že zmenka predložená navrhovateľom pri jej vyplnení neobsahovala údaje o jej splatnosti podľa v platnom znení. Odporca tvrdil, že neuzatvoril písomnú, ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve s navrhovateľom. Zmenku následne vyplnil navrhovateľ v časti splatnosti zmenky bez vedomia odporcu. Takto vyplnenú zmenku navrhovateľ nepredložil odporcovi na platenie. Odporca tiež tvrdil, že záväzok zo zmenky vystavenej dňa 12.01.2004 v sume 9.958,18 Eur voči navrhovateľovi zanikol v celom rozsahu pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to pre úplné zaplatenie žalovanej sumy

v roku 2008. Túto sumu odporca platil postupne v splátkach, a to v roku 2004 zaplatil sumu 2.738,49 Eur (82.500,-Sk), v roku 2005 zaplatil sumu 2.987,45 Eur (90.000,-Sk), v roku 2006 zaplatil sumu 2.987,45 Eur (90.000,-Sk), v roku 2007 zaplatil sumu 2.987,45 Eur (90.000,-Sk), v roku 2008 zaplatil sumu 2.987,45 Eur (90.000,-Sk). Odporca tak zaplatil navrhovateľovi sumu 14.688,30 Eur (442.500,-Sk). Tieto sumy platil odporca navrhovateľovi osobne k jeho rukám aj prostredníctvom pani C. H. – matky odporcu, vkladom na účet navrhovateľa a tiež prevodom na jeho účet. Odporca tvrdil, že navrhovateľ nebol oprávnený vyplniť zmenku v časti dátumu splatnosti a vzhľadom na zaplatenie dlžnej istiny mal vrátiť zmenku bezodkladne po jej zaplatení odporcovi. Odporca žiadal nariadiť pojednávanie na prejednanie námietok a po vykonanom dokazovaní zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Odporca predložil doklady, ktoré mal k dispozícií a z ktorých preukázateľne vyplýva, že vrátil finančné prostriedky vo výške 8.499,53 Eur.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam odporcu tvrdil, že zmenka bola od počiatku vlastnou zmenkou so všetkými obsahovými náležitosťami, vrátane splatnosti. Ak aj neexistovala dohoda sporových strán o vyplňovacom zmenkovom práve, uvedené nebolo potrebné, keďže všetky požadované obsahové prvky boli už v zmenke zahrnuté pri jej vystavení. Navrhovateľ zároveň poukázal na a tiež na rozhodnutie NS SR č.k. . Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ tvrdil, že dohoda, ak boli tvrdenia odporcu pravdivé, by musela byť uzatvorená konkludentne, t.j. odovzdaním neúplnej zmenky zo strany odporcu navrhovateľovi, nakoľko „zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody“. K úhrade odporcom tvrdenej sumy 14.688,30 Eur uviedol, že ide o nepodložené tvrdenia odporcu, pričom túto skutočnosť nemožno preukazovať výsluchom svedka, ktorého navrhol odporca, nakoľko sa jedná o jeho blízku osobu. K platbám, ktoré preukázal odporca dôkazmi o úhrade v hodnote 8.499,52 Eur navrhovateľ uviedol, že predmetom súdneho konania je zaplatenie sumy až 9.958,18 Eur a žiadal ponechať vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti a zaviazať odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia.

5. V doplnení k námietkam poukázal odporca na predžalobnú výzvu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.10.2010, ktorá je totožná s predžalobnou výzvou navrhovateľa čo sa týka obsahu, avšak vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-708/OEK-BB-2011 je výzva navrhovateľa vypracovaná jeho právnym zástupcom datovaná dňom 21.07.2010. Z predžalobnej výzvy súd zistil, že odporca si od navrhovateľa požičal dňa 26.04.2022 sumu 300.000,-Sk, dňa 12.01.2004 sumu 300.000,-Sk a dňa 14.12.2004 sumu 400.000,-Sk, a to všetko na dobu neurčitú s dohodnutými mesačnými úrokmi vo výške 2,5 % a na zabezpečenie pôžičky boli vystavené v uvedených dňoch aj blankozmenky. Právny zástupca navrhovateľa ďalej odporcovi v tomto liste uviedol, že na úrokoch dlhuje ešte za rok 2008 sumu 3.219,-Eur a za ďalšie obdobie až do spracovania výzvy dohodnuté úroky vo výške 2,5 % mesačne. K 01.08.2010 tak dlhuje sumu 33.193,93 Eur, ako požičanú sumu a nesplatené úroky vypočítané ku dňu 01.08.2010 vo výške 18.986,15 Eur, ktoré sumy žiadal právny zástupca navrhovateľa v zmysle výzvy uhradiť navrhovateľovi v lehote 7 dní. Odporca preto v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2014 tvrdil vzhľadom na predložený dôkaz, že ku dňu 31.12.2008 navrhovateľ prijal od dlžníka sumu 17.688,14 Eur, čo je suma 1.436.652,90 Sk. Vzhľadom k námietke ohľadne dohody o výške úrokov k poskytnutým finančným prostriedkom zo strany navrhovateľa mal za to, že zabezpečovaný záväzok zmenkou (zmenkami) zanikol.

6. Odporca na pojednávaní dňa 18.06.2014 uviedol, že prevzal od navrhovateľa finančné prostriedky v dátumoch a výške ako uvádzal právny zástupca navrhovateľa v predžalobnej výzve, avšak poprel uzatvorenie dohody o výške úroku k pôžičkám. Odporca pritom nepoprel to, že mu bolo pri požičiavaní peňazí od navrhovateľa zrejmé, že mu bude musieť vrátiť niečo naviac, než je výška požičanej sumy. Odporca počítal s úrokom 2 % až 3 % ročne, ale nie 30 % ročne tak, ako tvrdí navrhovateľ (2,5 % mesačne). Odporca tiež potvrdil, že navrhovateľ ho žiadal, aby boli vystavené blankozmenky prepísané, keďže boli staré, zneli na meno slovenské koruny. Ďalej odporca tvrdil, že najskôr uhrádzal navrhovateľovi finančné prostriedky z pôžičiek v hotovosti bez potvrdení a až následne ich začal posielať prevodom na účet, keď nemienil navrhovateľ vrátenú istinu akceptovať ako vrátenú istinu v zmysle vystavených zmeniek, ktoré zabezpečovali jednotlivé pôžičky.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a na základe zisteného stavu rozhodol rozsudkom č.k. dňa 16.08.2013 tak, že zrušil zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazal k náhrade trovy konania v zmysle svojho rozhodnutia zo dňa 16.02.2015. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, pričom o podanom odvolaní rozhodol

odvolací súd uznesením č.k. -170 zo dňa 28.10.2015 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom prvostupňový súd dospel k záveru, že platby realizované zo strany odporcu sú platbami hradenými na žalovanú zmenku. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Odvolací súd považoval navrhovateľom predloženú zmenku za platnú a konštatoval, že medzi problematikou právnej podstaty zmenky a blankozmenky nie je rozdiel vzhľadom na skutočnosť, že blankozmenka je ako budúca zmenka podriadená zásadám zmenkového práva v takej miere, ako to povaha veci pripúšťa, je indosovateľná, zakladá originálne nadobudnutie práv a nie je reálneho dôvodu, aby sa na blankozmenku vzťahovali iné zásady, ako na zmenku všeobecne. Odvolací súd tiež okresnému súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal ustanovením článku I. § 39 ZZŠ.

8. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie, pričom opätovne vo veci rozhodol tak, že opätovne zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný okresným súdom dňa 16.08.2013 v celom rozsahu a návrh zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že zmenka pri jej vyplňovaní neobsahovala údaj o splatnosti a keďže navrhovateľ a odporca neuzavreli písomnú dohodu o vyplňovacom práve a navrhovateľ predložil zmenku s doplneným dátumom splatnosti bez vedomia odporcu, čo je zrejmé i z vyšetrovacieho spisu sp.zn. ČVS: ORP-708-OEK-BB-2011, potom podľa § 76 ods. 2 ZZŠ, v ktorej niet údaja zročnosti, je zročná na videnie. A táto mala byť následne predložená na platenie do jedného roka od dáta vystavenia a keďže sa tak nestalo podľa § 53 ods. 1 ZZŠ, z tohto dôvodu okresný súd zmenkový platobný rozkaz opätovne zrušil v celom rozsahu a žalobu zamietol.

9. Navrhovateľ opätovne podal aj voči tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -275 zo dňa 31.05.2017 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie absolútne nerešpektoval právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení č.k. -170 zo dňa 28.10.2015, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že žalobcom predložená zmenka je blankozmenkou, pričom súd prvej inštancie v rozpore s takto uvedeným právnym názorom posúdil predloženú zmenku a zmenku na videnie. Okresný súd tiež nevykonal dokazovanie v rozsahu prikázanom odvolacím súdom. Odvolací súd tiež poukázal na to, že došlo k zmene právnej úpravy zavedenej do nášho právneho poriadku , a preto s prihliadnutím na článok I. ZZŠ bolo uložené súdu prvej inštancie vyhodnotiť, či zaviazanosť odporcu zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, resp. nie. Ak vznikla, súd z úradnej povinnosti musí prihliadnuť na kauzálne námietky, ktoré by spotrebiteľ mohol vzniesť voči majiteľovi zmenky.

10. Okresný súd preto vykonal dokazovanie na základe záverov odvolacieho súdu. Právny zástupca navrhovateľa v konaní tvrdil, že medzi sporovými stranami sa nedá hovoriť o spotrebiteľskom vzťahu podľa a nasl. , lebo zmenka bola vystavená medzi fyzickými osobami a nie pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ako veriteľa. Uvedený záver platí aj s ohľadom na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, o čom svedčí i výpis zo živnostenského registra na veriteľa, kde neboli nájdené žiadne záznamy obsahujúce hľadaný výraz, t.j. meno navrhovateľa. Odporca považoval aj napriek právnemu názoru odvolacieho súdu uvedenú zmenku sa vista zmenku z dôvodu absencie len dátumu splatnosti, ktorý bez uzavretej dohody o vyplňovacom práve a vedomia odporcu vpísal do blankozmenky/vista zmenky navrhovateľ. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ nepredložil blankozmenku na platenie. Táto nemohla byť navrhovateľom odporcovi účinne predložená na platenie v októbri 2010, keď do nej vpísal navrhovateľ dátum zročnosti 12.01.2013. Odporca tiež poukazoval na to, že bez ohľadu na to, že navrhovateľ nedisponuje podnikateľským oprávnením je zrejmé, že túto činnosť vykonával dlhú dobu a ak zabezpečil pôžičku zmenkovým vzťahom, tak odporca má postavenie spotrebiteľa. Odporca v konaní tiež poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia prijatého dňa 20.10.2015. V zmysle neho mal odporca za to, že ak aj nie sú podané kauzálne námietky a bez ohľadu na to, či vystaviteľ zmenky je spotrebiteľom, tak súd posúdi uplatnený zmluvný nárok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Odporca tiež poukazoval na to, že navrhovateľ si nechal vystaviť zmenku bez uvedenia dátumu splatnosti na plnú požičanú sumu, roky prijímal od odporcu úhrady na jej úhradu a keď odporca odmietol už ďalej uhrádzať ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutých pôžičiek, tak v roku 2010 predložil zmenku odporcovi na platenie, aby následne dopísal splatnosť dňa 12.01.2013. Postup navrhovateľa, ktorý prijímal od odporcu úhrady a tieto priradil len k úrokom vo výške 2,5 % mesačne k dlžnej istine bez ohľadu na to, že nevie preukázať, že by sa s odporcom dohodol na takýchto úrokoch, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Odporca tvrdil, že navrhovateľovi nič nebránilo, aby ešte v roku 2010 dopísal dátum zročnosti a po neuhradení zmenkovej sumy sa mohol obrátiť na súd. Odporca mal za to, že v zmysle článku I. § 10 ZZŠ môže namietať majiteľovi blankozmenky jej doplnenie v rozpore s dohodou, ak ju nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Odporca tiež potvrdil, že uvedená zmenka/ blankozmenka je zabezpečovacou vo vzťahu k pôžičke, ktorú mu navrhovateľ poskytol dňa 12.01.2004 a v tejto súvislosti musí preukazovať výšku dohodnutých úrokov pri vrátení dlžnej istiny odporcom. Ak navrhovateľ nevie preukázať, prečo vyplnil zmenku tak ako ju vyplnil, navrhovateľ konal s hrubou nedbanlivosťou, resp. zlomyseľne. Súvisí to aj s priradením poskytnutých úhrad odporcom na istinu a jej priradením navrhovateľom len k tvrdeným neprimeraným úrokom, ktorých výšku nepreukázal. Navrhovateľ tak dostal odporcu do hrubo nerovnoprávneho postavenia, keď uhradené peňažné čiastky si sám priraďoval a priraďoval si ich len na úhradu úrokov. Navrhovateľ vyplnil dátum zročnosti potom, ako odporca odmietol navrhovateľovi poskytnúť ďalšie platby nad rámec, pričom v konaní je podľa odporcu sporné, či sa jedná o zmenku splatnú na videnie alebo o blankozmenku. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ nevie preukázať základný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. obsah zmluvy o pôžičke, predovšetkým v časti, na akom úroku sa s odporcom dohodol a následne nepreukázal v konaní, ako priradil platby poskytnuté odporcom navrhovateľovi, čo možno považovať minimálne za hrubú nedbanlivosť voči odporcovi. Navrhovateľ tiež nevysvetlil, prečo blankozmenku predkladal v novembri 2010 na platenie a až následne do nej vpísal dátum splatnosti 12.01.2013.

11. Navrhovateľ v konaní zotrval na tom, že nejde o spotrebiteľský vzťah, a tvrdil, že k excesu nedošlo a zotrval na tom, že odporca zmenku ani sčasti neuhradil a tvrdenia o úhrade nepreukázal. Tiež mal za to, že preukázal základný vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, keď preukázal i výšku dohodnutých úrokov, čo vyplýva z výpovede navrhovateľa L. M. N. a B. C. G. O., a preto odporca nijakým spôsobom nepreukázal vnútorný vzťah navrhovateľa ku konaniu navrhovateľa, ako jeho záujmov poškodiť odporcu konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ tiež tvrdil, že preukázanie úhrady zmenky leží na odporcovi, pričom pri posudzovaní veci je potrebné aplikovať zásadu priority pri započítavaní zaplatenej sumy odporcom k pohľadávkam, ktoré mal voči navrhovateľovi.

12. Účastníci konania v priebehu konania poukázali na ustanovenie , podľa ktorého sa konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. uvedený spor sa má dokončiť podľa ustanovení Tiež poukázali na to, že odvolací súd sa spravoval v odvolacom konaní nesprávnym právnym predpisom, nakoľko mal odvolanie posúdiť podľa ustanovení Odporca mal tiež za to, že odvolací súd nesprávne preniesol dôkazné bremeno na odporcu, keď podľa neho bolo na ňom len dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie, resp. neexistencie dohody o vyplňovacom práve, pričom vo zvyšku mal znášať dôkazné bremeno navrhovateľ. Navrhovateľ naopak, námietku premlčania vyplnenia zmenky vznesenej odporcom namietal, keďže uvedené právo sa nepremlčuje. Tiež poukázal na ustanovenie , keď odporca bol v námietkach k zmenkovému platobnému rozkazu povinný uviesť všetky skutočnosti, ktorú námietku premlčania voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v danej veci nevzniesol. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v danom prípade sa má aplikovať v znení poslednej novely zmenkového a šekového účinného od 17.04.2015 do 30.04.2015. Vykonanie dokazovania daňovými priznaniami navrhovateľ považoval za irelevantné, keďže navrhovateľ nepoprel, že prijaté platby od odporcu považoval za platby na úroky k pôžičke.

13. Okresný súd do konania zabezpečil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby navrhovateľa od Daňového úradu Banská Bystrica za obdobie od roku 2004 až do roku 2013, z ktorého podania je zrejmé podanie daňového priznania navrhovateľom len za obdobie roku 2005.

14. Odporca v konaní potvrdil, že nežiadal od navrhovateľa vydať zmenku z dôvodu, že požadovanú sumu v nej uvedenú už uhradil. Ústne však navrhovateľa žiadal o vydanie zmenky, ktorú však navrhovateľ v danom čase nemal pri sebe a následne pri stretnutí aj s L. N. mu zmenky neboli ukázané. Odporca súdu potvrdil skutočnosť, že celkove na všetky tri zmluvy o pôžičke, a teda i zmenky, ktoré ich zabezpečovali, uhradil sumu 1.490.000,-Sk. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ si zabezpečoval návratnosť svojich pohľadávok zmenkami, a to vystavením vista zmeniek a keď zistil, že už nemôže predložiť uvedenú vista zmenku na platenie, keďže uplynula jednoročná lehota, urobil z nej datovanú zmenku a tvrdil, že od roku 2004 bola datovanou zmenkou. Z tohto dôvodu nemohla byť medzi stranami dohoda o vyplnenie blankozmenky, keďže sám navrhovateľ tvrdil, že sa jednalo o riadnu zmenku už

od jej vystavenia, čo sa v rámci vyšetrovania pred OR PZ nepreukázalo. V konaní bol zabezpečený vyšetrovací spis od KR PZ, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania, Banská Bystrica, č.s. ČVS:KRP-128/2-VYS-BB-2019, v ktorom nachádza i výsluch navrhovateľa zo dňa 03.12.2019. Z obsahu výpovede vyplynulo, že dátum splatnosti na túto zmenku museli doplniť, inak by nemohli podať návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd, kto dátum doplnil, to navrhovateľ nevedel uviesť. Navrhovateľ vypovedal, že bola to posledná možnosť, ako dosiahnuť vrátenie peňazí od odporcu, ktorú využil. Dátum na zmenke bol doplnený až v roku 2013, t.j. pred podaním návrhu na súd (01.07.2013). Vyšetrovateľovi rovnako uviedol, že všetky zmenky boli vystavené na podnet navrhovateľa, aby mal doklady k zmluvám o pôžičke. Pri ich vystavení bol prítomný len on a odporca. Potvrdil dopísanie dátumu splatnosti na zmenku vystavenej dňa 12.01.2004, do ktorej bol pred podaním návrhu na súd v roku 2013 doplnený dátum splatnosti 12.01.2013.

15. Keďže odporca zotrval na zlej viere navrhovateľa, ktorú v konaní napádal, súd v konaní opätovne vypočul na rozhodné skutočnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca tvrdil, že ak požičaná suma bola 1.000.000,-Sk a táto bola jednotlivými platbami uhradená a navýšená o sumu 425.000,-Sk, keďže celkovo zaplatil 1.425.517,-Sk. Navrhovateľ však celú zaplatenú istinu odporcom považoval len za zaplatený úrok z pôžičiek s tým, že na istine odporca neuhradil nič. Odporca súdu tiež potvrdil, že nie všetky splátky pôžičky, ktoré uhradil, si dal navrhovateľovi potvrdiť. Iné dôkazy ako do súdneho spisu predložil už nemá.

16. Navrhovateľ zotrval na svojich tvrdeniach, že ani jednu z pôžičiek, a teda i zmeniek mu neboli uhradené. Potvrdil však zaplatenie určitej časti úrokov z pôžičiek, pričom tvrdil, že samotný odporca navrhol výšku úroku 2,5 % mesačne z dlžnej sumy, pričom ho ubezpečoval, že všetky peniaze mu odporca vráti. Poprel dopísanie dátumu splatnosti do zmenky jeho osobou. Mal vedomosť o tom, že v jednej zmenke na 300.000,-Sk absentoval dátum zročnosti. Kto ho dopísal nevedel súdu uviesť. Súdu však potvrdil, že v deň odovzdania finančnej hotovosti navrhovateľom odporcovi bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke a následne písomne vyhotovená blankozmenka a podpísaná odporcom. Odporca tieto skutočnosti potvrdil a doplnil, že ich vrátenie malo byť podľa možnosti odporcu. Vtedy sa mal navrhovateľ po ne zastaviť a peniaze zobrať. Zotrval však na tom, že úrok k pôžičke nebol stranami dohodnutý. Odporca však nepoprel, že by vrátenie prvej pôžičky nejaké finančné prostriedky dostal navrhovateľ od neho navyše. Odporca mal za to, že vrátenie sumy pôžičiek a navyše sumy 425.000,-Sk je primeraným úrokom k nim. Navrhovateľ aj odporca v konaní zotrvali na svojich tvrdeniach.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok uplatnený žalobcom sa týka konania o zmenke (blankozmenke), na ktorý sa vzťahuje zmenkový a šekový Súd konštatoval, že navrhovateľ podal tento návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu za účinnosti , účinného od 22.12.2015, nakoľko podľa novely účinnej od 23.12.2015 v zmysle platilo, že ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Súd preto v rámci konania postupoval podľa ustanovení účinného do 22.12.2015. Súd k uvedenému dospel vzhľadom na dátum doručenia návrhu súdu dňa 11.07.2013, vzhľadom na dátum vydania zmenkového platobného rozkazu dňa 16.08.2013 a z dátumu doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu navrhovateľovi dňa 04.09.2013 a odporcovi 04.09.2013, ako i z dátumu podania námietok odporcom podanými na pošte dňa 06.09.2013 a doručenými súdu dňa 09.09.2013. Na základe vtedy platnej právnej úpravy mohol teda súd zmenkový platobný rozkaz v danej veci vydať a v prípade podania námietok podľa nariadiť na ich prejednanie pojednávanie. Na náležitosti návrhu sa vzťahovalo ustanovenie účinného do 22.12.2015. Navrhovateľ teda nebol povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom, ak si uplatňoval nárok zo zmenky a rovnako nebol povinný pripojiť listinné dôkazy týkajúce sa záväzkov z písomnej zmluvy, ktoré zmenka zabezpečovala. Rovnako v účinného dňa 22.12.2015 v článku I. platilo, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Súd ďalej uviedol, že po 23.12.2015 bolo dané ustanovenie doplnené o ďalšiu vetu, a to, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikli v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Doplnený bol i odsek 2 , v zmysle ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou. Znenie nebolo novelou účinnou dňa 23.12.2015 tohto zákona dotknuté.

18. Okresný súd konštatoval, že v prejednávanom prípade bol žalovaným zo zmenky sám vystaviteľ, ktorý voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote námietky. Vzhľadom na ich obsah potom odporca namietal, že navrhovateľ nebol oprávnený vyplniť neúplnú zmenku v časti dátumu zročnosti, keďže došlo k úplnému zaplateniu žalovanej peňažnej sumy a takúto neúplnú zmenku mal odporcovi bezodkladne navrhovateľ vrátiť.

19. Na základe skutočnosti, že navrhovateľ namietal spotrebiteľský charakter vzťahu medzi stranami sporu a odporca na rozdiel od navrhovateľa tvrdil, že sa jedná o spotrebiteľský charakter medzi stranami sporu, lebo aj keď navrhovateľ nedisponuje podnikateľským oprávnením, s odporcom uzatvoril viaceré zmluvy o pôžičkách, ktoré boli zabezpečené zmenkami, a teda takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke bol zabezpečený zmenkou, a preto odporca tvrdil, že má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Okresný súd mal za to, že námietka odporcu ohľadne spotrebiteľského charakteru ich vzťahu je nepreukázaná a nedôvodná, a preto súd nie je povinný ex offo skúmať odporcom vznesené námietky voči majiteľovi. Súd konštatoval, že tieto môže skúmať, len ak odporca preukáže, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal s vedomím na škodu dlžníka tak, ako to stanovuje Súd preto zameral vykonanie dokazovania na túto odporcom tvrdenú skutočnosť, keďže odporca mal za to, že k takémuto konaniu navrhovateľa došlo.

20. Uvedené odôvodňoval tým, že odporca vystavil pre navrhovateľa z dôvodu navrhovateľom poskytnutej pôžičky dňa 12. 01. 2004 zmenku splatnú na videnie datovanú rovnakého dňa, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke. Odporca vykonal na úhradu záväzku z pôžičky, a teda i zabezpečovacej zmenky úhrady, tieto navrhovateľ podľa tvrdenia odporcu bezdôvodne započítaval na úhradu úrokov z pôžičky napriek tomu, že k dohode o výške úrokov k pôžičke nedošlo. Odporca túto dohodu tvrdenú žalobcom rozporoval. Keďže vista zmenka splatná na videnie a vystavená v roku 2004, podľa tvrdenia odporcu nebola uplatnená navrhovateľom v zákonnej lehote podľa § 34 ods. 1 zmenkového a šekového zákona a nárok z nej bol voči odporcovi nevymáhateľný, odporca neoprávnene vyplnil dátumu zročnosti do vista zmenky bez vedomia odporcu potom, ako odmietol navrhovateľovi uhrádzať ďalšie platby nad rámec poskytnutej sumy zo strany navrhovateľa. V konaní navrhovateľ pri podávaní návrhu sám tvrdil, že išlo o riadnu zmenku od dátumu jej vystavenia, avšak až po preukázaní skutočnosti pred vyšetrovateľom, že pri vystavení zmenky v nej dátum zročnosti absentoval, následne pred vyšetrovateľom potvrdil, že dátum zročnosti bol z ich strany dopísaný, aby nárok už ním tvrdený ako nárok z blankozmenky mohol byť uplatnený na súde. Následne sa až v námietkovom konaní zmenila argumentácia navrhovateľa ohľadne uvedenej zmenky, že táto bola pôvodne blankozmenkou a nie vista zmenkou, keďže v nej absentoval iba údaj o zročnosti pohľadávky v nej vyčíslenej pri jej vystavení odporcom. Išlo pritom o údaj, ktorý podľa § 75 zmenkového a šekového zákona mala vlastná zmenka obsahovať podľa bodu 3 tohto ustanovenia zákona. Pritom podľa § 76 ods. 2 zmenkového zákona platí, že pri vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja o zročnosti platí, že je zročná na videnie. Ide pritom o platnú zmenku. V zmysle § 10 zákona zmenkového a šekového však tiež platí, že ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem , ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Súd poukazuje na uvedené ustanovenie zákona z dôvodu, že navrhovateľ až následne tvrdil, že sa jednalo o blankozmenku, ktorá zabezpečovala záväzok odporcu zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12. 01. 2004 na zaplatenie dlžnej sumy 300.000,- Sk. Uvedenú zmluvu o pôžičke strany uzavreli ústne, pričom v konaní ohľadne jej obsahu vznikli spory týkajúce sa dojednania úrokov k pôžičke. Vzhľadom k tomu, že i odporca potvrdil tú skutočnosť, že zmenka/blankozmenka bola odporcom vystavená z dôvodu prijatia finančných prostriedkov od žalobcu podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004 mal súd za to, že uvedená neúplná zmenka pri jej vystavení odporcom zabezpečovala nárok navrhovateľa z uzavretého zmluvného záväzku medzi ním a odporcom zo zmluvy o pôžičke uzavretej na sumu 300.000,- Sk zo dňa 12. 01. 2004. Keďže i Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcich uzneseniach voči rozhodnutiam tunajšieho súdu vydaným v danej veci mal za to, že sa nejedná o vista zmenku, ale o blankozmenku, súd z tohto záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici pri vykonávaní dokazovania vychádzal. Potom pre rozhodnutie súdu o skutočnosti, či bol žalovaný oprávnený v konaní o nároku zo zmenky vzniesť námietky kauzálneho charakteru voči majiteľovi zmenky a či konal majiteľ zmenky pri nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, musel vykonať o týchto skutočnostiach dokazovanie, keďže odporca v námietkach tvrdil, že dátum zročnosti

bol navrhovateľom dopísaný do blankozmenky po uhradení dlžnej sumy bez jeho vedomia. Odporca popieral i existenciu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú považoval navrhovateľ za uzavretú konkludentne, preto v danom konaní musí podľa odvolacieho súdu odporca preukázať, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení alebo že bola navrhovateľom nadobudnutá v zlej viere alebo s hrubou nedbanlivosťou.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako fyzickými osobami, boli uzavreté tri zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia a nasl. , na základe ktorých prenechal žalobca, ako veriteľ žalovanej, ako dlžníčke finančné prostriedky a dlžníčka sa zaviazala vrátiť uvedené finančné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby. Uvedené zmluvy o pôžičke boli uzavreté dňa 26. 04. 2002, kedy žalobca odovzdal žalovanej sumu 300.000,- Sk, ku ktorej bola vystavená blankozmenka rovnakého dňa na rovnakú sumu bez vyplnenia dátumu zročnosti. Dňa 12. 01. 2004 bola žalobcom žalovanej poskytnutá ďalšia pôžička na sumu 300.000,- Sk, ku ktorej bola žalovanou vystavená blankozmenka bez vyplnenia dátumu zročnosti na rovnakú sumu a dňa 14. 12. 2004 bola uzavretá tretia zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 400.000,- Sk, s dátumom vrátenia 15. 05. 2005, ktorý dátum zročnosti bol následne rovnako uvedený aj v zabezpečovacej zmenke z rovnakého dňa, v rovnakej sume , ktorú vystavila žalovaná v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že napriek tomu, že bola medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej náležitosťou by mala byť i dohoda o čase vrátenia, takýto čas vrátenia nebol súdu stranami konania preukázaný z dôvodu jeho neurčenia konkrétnym dňom , avšak postačovalo, že čas vrátenia je možné určiť. Z výsluchu strán konania mal súd za preukázané, že čas vrátenia pôžičky ponechal veriteľ na vôľu dlžníka, teda na čas, kedy bude mať k dispozícii finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že čas vrátenia pôžičiek uzavretých stranami sporu dňa 26. 04. 2002 a 12. 01. 2004 nebol určený stranami konania konkrétnym dňom, ale ponechaný na vôľu dlžníka, potom podľa názoru súdu prvej inštancie podľa mal čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka určiť súd na návrh veriteľa podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Súd uviedol, že uvedené ustanovenie korešponduje i s ustanovením , podľa ktorého, ak je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi. Ak však v zmysle uvedeného ustanovenia dlžník čas plnenia neurčí v primeranej lehote, dostáva sa do omeškania so splnením tejto povinnosti a veriteľ v takomto prípade síce nemôže čas plnenia určiť sám, ale zákon mu dáva právo obrátiť sa na súd a žiadať ho, aby čas plnenia určil. Právo veriteľa žalovať na súde o určenie času plnenia sa nepremlčuje. Podľa názoru súdu rovnako nebolo potrebné, aby sa strany v zmluve dohodli, že čas plnenia je povinný určiť súd. Uvedené ustanovenie je kogentné, a preto nemožno sa od neho odchýliť. Keďže nárok zo zmenky podlieha aplikácii , súd sa preto s vyššie citovaným ustanovením tohto spravoval. Rovnako mal súd za preukázané zhodným tvrdením strán konania, že v zmenkách, ktoré zabezpečovali pôžičku zo dňa 26. 04. 2002 a 12. 01. 2004 nebol v blankozmenkách uvedený dátum zročnosti a dátum zročnosti bol uvedený len v zmenke vystavenej žalovanou dňa 14. 12. 2004 na deň 15. 05. 2005. V uvedený deň bola i dohodnutá návratnosť pôžičky vo výške 400.000,- Sk medzi žalovanou a žalobcom. Keďže ústna dohoda o pôžičkách neobsahovala podľa tvrdenia žalovanej dohodu o úrokoch, ktorú žalobca v konaní prezentoval vo výške 2,5 % mesačne, súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca o tejto ním tvrdenej skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno. Súd vychádzal aj z toho, že o tejto výške úroku z omeškania síce svedkovia navrhnutí žalobcom pred súdom vypovedali zhodne so žalobcom, túto skutočnosť sa však dozvedeli len z jednostrannej prezentácie od žalobcu tak, ako to súd zistil z výsluchu L. M. N. a B. C. G. O., keďže pri uzatváraní zmlúv o pôžičke prítomní neboli. Žalovaná síce v konaní potvrdila skutočnosť, že si bola vedomá toho, že bude musieť s vrátením finančných prostriedkov vrátiť žalobcoi i navyše nejakú sumu ako úroky, konkrétnu výšku úrokov však pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nedohodli. Súd preto považoval uzavreté zmluvy o pôžičke žalovanou a žalobcom dňa 26. 04. 2002, dňa 12. 01. 2004 a dňa 14. 12. 2004 za bezúročné pôžičky. Na základe tejto skutočnosti potom žalobca celkovo zapožičal žalovanej sumu 1.000.000,- Sk (300.000,- Sk dňa 26. 04. 2002; 300.000,- Sk dňa 12. 01. 2004 a 14. 12. 2004 v sume 400.000,- Sk). Keďže vrátenie finančných prostriedkov bolo ponechané na vôľu dlžníčky v súlade s ustanovením , resp. , a preto žalobca nemohol sám určiť splatnosť takejto pôžičky, mal požiadať súd po uplynutí primeranej doby, aby určil čas splatnosti pohľadávky medzi stranami konania v zmysle zmlúv o pôžičke zo dňa 26. 04. 2002 a 12. 01. 2004, keďže pri pôžičke poskytnutej dňa 14. 12. 2004 určili dátum splatnosti strany konania na

deň 15. 05. 2005 pri jej poskytnutí, čo v konaní zhodne potvrdili. Ponechanie určenia času splatnosti pohľadávky na dlžníčku sa premietlo i v zabezpečovacích zmenkách vystavených dňa 26. 04. 2002 a dňa 12. 01. 2004, v ktorých preto nebol stanovený dátum zročnosti pri ich vystavení. Súd mal za to, že ak žalobca do blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004 doplnil dátum zročnosti na 12. 01. 2013, je podľa odvolacieho súdu na žalovanej, aby preukázala, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení, resp. že zmenka bola žalobcom nadobudnutá v zlej viere alebo hrubou nedbanlivosťou. I podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konštatované, že ak by obsah dohody o vyplňovacom práve nebol medzi účastníkmi určitý alebo by z dohody nevyplýval, je právom žalobcu, aby vyplnil zmenku spôsobom obvyklým v podobných prípadoch a opätovne povinnosťou žalovaného, aby uvedené rozporoval, pokiaľ by nebolo vykonané doplnenie obvyklým spôsobom. V konaní bolo výsluchom strán konania preukázané, že neexistuje písomná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorej i ústnu existenciu žalovaná v konaní popierala. Súd uviedol, že aj blankozmenka je ako budúca zmenka podriadená zásadám zmenkového práva v takej miere, ako to povaha veci pripúšťa, je indosovateľná, zakladá originálne nadobudnutie práv a niet reálneho dôvodu, aby sa na blankozmenku vzťahovali iné zásady ako na zmenku všeobecne. Remitent, ako prvý majiteľ zmenky, sa súčasne s prevzatím listiny blankozmenky stáva oprávneným blankozmenku vyplniť. Toto právo je odrazom skutočnosti, že vystaviteľ zmenku úmyselne, ako nehotovú mu odovzdal a s ňou je i nerozlučne spojené právo žalobcu vyhotoviť ju ako perfektnú zmenku. Remitent je povinný vyplniť zmenku v rozsahu dohody o vyplňovacom práve a ak ju tak nevyplnil, žalovaný musí preukázať, že zmenka bola vyplnená v rozpore s takto uzatvorenou dohodou. Tak, ako uviedol i odvolací súd, zmenkový záväzok vzniká odovzdaním listiny, pričom za zmluvu sa považuje odovzdanie a prevzatie listiny, keď dlžník odovzdáva neúplnú zmenku veriteľovi a tento prijatím listiny uzatvára zmluvu aj v prospech neurčitého počtu ďalších potencionálnych nadobúdateľov. Vždy ide o abstraktný záväzok, pričom zmenka vzniká jednostranným úkonom zaviazaného a jeho záväzok vzniká umiestnením jeho podpisu pod zmenkové vyhlásenie. Dôkazné bremeno, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom je na zmenkovom dlžníkovi, ktorý je povinný preukázať subjektívnu stránku konania zmenkového veriteľa. Vystavením blankozmenky zmenkový dlžník konal na vlastné riziko, pričom bolo na jeho zvážení, komu uvedenú blankozmenku odovzdá. Z predloženého listinného dôkazu obsiahnutého vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-708/OEK-BB-2011 OR PZ Banská Bystrica podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v ňom sa nachádza blankozmenka vystavená žalovanou dňa 12. 01. 2004, ktorú žalovaná riadne vystavila, podpísala, pričom v blankozmenke absentoval len údaj o zročnosti. Keďže takto vystavenú blankozmenku žalovaná žalobcovi odovzdala, znášala riziko vzhľadom k tomu, že uvedená blankozmenka , ktorá zabezpečovala jej záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004, po nesplnení tohto záväzku, resp. jeho časti, môže žalobca ako majiteľ blankozmenky podľa dohody o vyplňovacom práve doplniť dátum zročnosti, prípadne upraviť výšku zmenkovej sumy vzhľadom na prijaté plnenia zo strany žalovanej. Žalobca tak učinil pred podaním žaloby na okresný súd, keď do blankozmenky doplnil dátum splatnosti - 12. 01. 2013. Následne si tento nárok doručením žaloby na súd zo dňa 11. 07. 2013 uplatnil voči žalovanej vo výške 300.000,- Sk, čo je v prepočte na menu euro po 01. 01. 2009 suma 9.958,18 Eur. V súlade s uplatnením tohto nároku si podľa § 48 zmenkového a šekového zákona uplatnil i 6 % ročný úrok z uvedenej sumy od 13. 01. 2013, odmenu vo výške jednej tretiny zmenkovej sumy vo výške 33,19 Eur a nárok na náhradu trov konania.

22. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané stranami konania súd následne vyhodnocoval, či žalobca, ako zmenkový veriteľ, ktorý do blankozmenky dopísal dátum zročnosti, nadobudol zmenku na škodu dlžníka, a teda či žalovaná v konaní mohla voči majiteľovi takejto zmenky robiť námietky podľa § 17 zákona zmenkového a šekového.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadne nadobudnutia zmenky žalobcom, ktorý konal vedome na škodu dlžníka. Súd vychádzal z toho, že v zmluvách o pôžičke uzavretých stranami konania dňa 26. 04. 2002 v sume 300.000,- Sk a dňa 12. 01. 2004 vo výške 300.000,- Sk strany nedohodli konkrétny termín vrátenia pôžičky žalovanou žalobcovi, pričom dobu splatnosti, a teda i vrátenia finančných prostriedkov ponechali na vôľu dlžníčky, ktorá mienila žalobcovi vrátiť tieto prostriedky v primeranej dobe, keď ich bude mať k disopozícii. Keďže sa tak nestalo, žalobca nemohol svojvoľne stanoviť splatnosť takejto svojej pohľadávky zo zmlúv o pôžičke, ale podľa názoru súdu prvej inštancie mohol sa len obrátiť na súd a žiadať, aby čas plnenia určil súd. Aj napriek tomuto kogentnému ustanoveniu zákona žalobca svojvoľne stanovil splatnosť svojej pohľadávky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 12.01.2004 a následne svojvoľne stanovil dátum zročnosti i v blankozmenke vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004 na deň 12. 01. 2013. Keďže svojvoľné

doplnenie dátumu zročnosti do blankozmenky možno považovať za vedomé konanie žalobcu na škodu dlžníka, keďže jeho nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004 vo výške 300.000,- Sk nebol ešte splatný a žalobca, ako veriteľ tejto pohľadávky nepožiadal súd o stanovenie termínu splatnosti pohľadávky, doplnením údaja zročnosti do blankozmenky získal riadnu vlastnú zmenku vystaviteľa, ktorým bola žalovaná, a len v dôsledku doplnenia tohto dátumu zročnosti mohol žalobca uplatňovať nárok zo zmenky voči žalovanej prostredníctvom súdu. V prípade, že by takýto údaj v blankozmenke absentoval i naďalej a žalobca by sa obrátil so svojím nárokom z takto neúplnej zmenky na súd, súd by uvedený nárok zo zmenky zamietol, lebo by ho posúdil ako nárok z vista zmenky, ktorá musí byť predložená žalobcom na platenie do jedného roka od dáta vystavenia, t. j. do 12. 01. 2005, a až následne ju mohol uplatňovať prostredníctvom súdu. Žalobu však žalobca podal okresnému súdu až 11. 07. 2013. Keďže však v danom prípade žalobca údaj zročnosti do blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004 doplnil aj napriek tomu, že v rámci obvyklých vzťahov a dohôd o vyplňovacom práve tak môže učiniť až po splatnosti zabezpečovaného záväzku, ktorého návratnosť blankozmenka zabezpečovala, podľa názoru súdu žalobca konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaná bola v konaní podľa súdu oprávnená vzniesť voči žalobcovi a proti podanej žalobe a vydanému zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Žalovaná preto v súlade s ustanovením uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná a absentoval v nej údaj zročnosti, nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, keďže žalobca tieto dojednania nedodržal a majiteľ blankozmenky nadobudol zmenku zlomyseľne a pri jej nadobúdaní sa rovnako previnil hrubou nedbanlivosťou.

24. Súd následne vykonal dokazovanie aj ohľadne ďalších námietok vznesených žalovanou v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu doručených súdu dňa 09. 09. 2013. Žalovaná v námietkach tvrdila, že uplatňovaný nárok žalobcom v sume 9.958,18 Eur zanikol voči žalobcovi v celom rozsahu ešte pred podaním návrhu žalobcom na vydanie zmenkového platobného rozkazu z dôvodu jeho úplného zaplatenia. Žalovaná zaplatenie dlžnej istiny preukazovala i listinnými dôkazmi, ako i výsluchmi svedkov. Žalobca v odvolaní proti vydanému rozsudku okresného súdu v konaní č.k. -151 zo dňa 16. 02. 2015 akceptoval prijaté platby od žalovanej, a to v celkovej výške 8.997,43 Eur. Uvedené platby sa zhodovali i s dôkazmi, ktoré predložila žalovaná v konaní na svoje tvrdenia o zaplatení zmenkovej sumy 9.958,18 Eur. Žalobca voči uvedeným listinným dôkazom namietal, že z nich nie je zrejmý účel platby vzhľadom na viaceré dlhy žalovanej voči žalobcovi. V tomto smere poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v zmysle ktorého rozhodnutia je potrebné prihliadať buď na zásadu priority, resp. proporcionality. V takom prípade by zmenka znejúca na sumu 400.000,- Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom suma 13.277,57 Eur, zročná 15.05.2005 nebola pokrytá prijatými platbami od žalovanej, ktoré žalobca nepoprel. Na základe toho mal za to, že zmenková suma vo výške 9.958,18 Eur i v prípade započítania prijatých platieb len na istinu nemohla byť zo strany žalovanej žalobcovi uhradená. Pri uvedenej zmenke bol podľa tvrdenia strán konania dohodnutý dátum zročnosti na deň 15. 05. 2005, a preto platby vo výške 8.997,43 Eur považoval žalobca za platby, ktoré mali byť započítané na zmenkový dlh podľa zmenky vystavenej dňa 14. 12. 2004. Žalobca preto výšku zmenkovej sumy podľa uplatneného žalobného návrhu mal preukázanú v celom rozsahu. Žalovaná ale v konaní tvrdila, že žalobca si nároky zo zmlúv o pôžičkách, a teda ani zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 14. 12. 2004 a zmenky k nej nevymáhal od žalovanej a ani prostredníctvom súdu. Vymáha jedine nárok podľa blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004, do ktorej na škodu dlžníčky doplnil dátum zročnosti 12. 01. 2013. Listinné dôkazy preukazujúce platby žalovanej v preukázateľnej výške je preto potrebné považovať za platby na zmenkovú sumu v zmysle zabezpečovacej zmenky vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004. Zároveň poukázala aj na svedecké výpovede C. H., ako i P. H., i ďalších svedkov o tom, že žalobca prijímal hotovostné platby od žalovanej, resp. za žalovanú od týchto osôb bez toho, aby tieto platby žalovanej potvrdil kvitanciou, pričom súhrnne žalovaná uhradila žalobcovi viac ako sumu 1.425.000,- Sk, čo je suma vyššia, než suma záväzku žalovanej v zmysle uzavretých zmlúv o pôžičkách.

25. Na základe skutočností zistených súdom, uvedených stranami konania, ako i svedkami, ako i na základe listinných dôkazov predložených v konaní, ako i v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súd mal za to, že aj keď listinné dôkazy o poskytnutých platbách žalovanou žalobcovi nepokrývajú celú zmenkovú sumu uvedenú v zabezpečovacej zmenke vystavenej žalovanou dňa 12. 01. 2004, žalobu žalobcu považoval súd za nedôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobu voči žalovanej zamietol okrem toho , že zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný okresným súdom dňa 16. 08. 2013. Súd odôvodnil toto rozhodnutie tým, že žalobca, ako veriteľ pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004, nemohol sám určiť termín vrátenia požičaných peňazí žalovanou žalobcovi vzhľadom k tomu,

že termín vrátenia bol ponechaný na vôľu dlžníčky, ktorá tak neučinila v primeranej lehote. Žalobca bol len oprávnený využiť svoje právo obrátiť sa na súd, ktorý mal určiť termín splatnosti predmetného nároku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004 a až následne po nesplatení uvedeného záväzku v zmysle zmluvy o pôžičke bol žalobca, ako remitent oprávnený v zmysle obvyklých zvyklostí a v zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke doplniť do blankozmenky dátum zročnosti. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004 nie je splatný a podľa ustanovenia , ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok. Po určení lehoty splatnosti tvrdenej pohľadávky žalobcu súdom, začne žalobcovi plynúť 3-ročná premlčacia doba pre uplatnenie tohto nároku prostredníctvom súdu. Keďže žalobca nebol oprávnený požadovať plnenie od žalovanej v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 01. 2004 a aj napriek tomu žalovaná uvedenými platbami, ktoré podložila i listinnými dôkazmi plnila tento záväzok, žalobca podľa názoru súdu podal uvedený žalobný návrh voči žalovanej predčasne, keďže tento nie je splatný do dňa rozhodnutia súdu a dobu zročnosti do blankozmenky doplnil žalobca na škodu dlžníka pred lehotou splatnosti záväzku, ktorý blankozmenka vystavená žalovanou zo dňa 12. 01. 2004 zabezpečovala. Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalobca vzhľadom na uvedené nemá nárok na zaplatenie dlžnej istiny uvedenej v blankozmenke, resp. ani jej časti, a to ani vzhľadom na žalobcom tvrdený rozdiel sumy uvedenej v blankozmenke a výškou prijatých platieb od žalovanej, a preto súd žalobu žalobcu ako predčasnú zamietol. Úkon žalobcu - doplnenie údaja zročnosti do blankozmenky vystavenej žalovanou zo dňa 12. 01. 2004 súd považoval v zmysle za neplatný právny úkon žalobcu, lebo svojím obsahom a účelom odporuje zákonu (, resp. zákonu zmenkovému a šekovému podľa vyššie citovaných ustanovení špecifikovaných súdom) alebo ho obchádza, resp. sa prieči dobrým mravom. Podľa súdu je potrebné hľadieť na tento úkon akoby nenastal, t. j. akoby žalobca do blankozmenky údaj o zročnosti nedoplnil a blankozmenka sa nestala riadnou zmenkou. Súd na okraj uviedol, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa venoval len rozhodným otázkam a skutočnostiam potrebným pre rozhodnutie vo veci samej, pričom sa nezaoberal všetkými námietkami uvádzanými strnami konania nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci, t.j. ani tými, či žalovaná vykonala protest po zaplatení zmenky, resp. či žiadala vydať kvitanciu od žalobcu a pod..

26. Súd o trovách konania rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v súlade s ustanovením , keďže na uvedený spor sa musia aplikovať ustanovenia tak, ako to súd v odôvodnení už konštatoval .

27. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti a žalobcovi prizná právo na zaplatenie náhrady trov súdneho konania, alebo aby odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby žalobcovi priznal právo na zaplatenie náhrady trov súdneho konania.

28. Žalobca napadol rozsudok v celom rozsahu, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň žalobca tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Žalobca zosumarizoval stav konania a rozhodnutia doposiaľ vydané v konaní a poukázal na to, že vo veci už podáva tretie odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu súdu, pričom časť odvolacích dôvodov je v zásade obdobná ako v minulosti.

30. Žalobca sa vyjadril k dokazovaniu k vydaniu zmenky žalovanou. Tvrdil, že v rámci konania pred súdom sudca opakovane poučil strany konania ústne na pojednávaniach o záveroch konania pred odvolacím súdom a vyzval žalovanú, aby preukázala, že došlo k výzve na vydanie zmenky. Žalovaná v konaní po zrušujúcom uznesení 2/ nenavrhla vykonanie žiadnych relevantných dôkazov na preukázanie uvedenej skutočnosti a v konaní pred súdom nebolo preukázané, že žalovaná vyzvala žalobcu na vrátenie zmenky. Žalobca poukázal na to, že unesenie dôkazného bremena v tejto otázke procesne zaťažuje žalovanú, na ktorej ťarchu sú preto aj dôsledky takého nepreukázania ňou tvrdených skutočností. Podľa žalobcu sa javí, že súd splnil odvolacím súdom uloženú povinnosť doplniť v tomto smere dokazovanie a je zrejmé, že žalovaná písomne zmenku vydať nežiadala a ňou tvrdenú ústnu výzvu nepreukázala.

31. K dokazovaniu k priradeniu platieb k zmenke žalobca uviedol, že súd opakovane vyzýval žalovanú, aby preukázala tvrdené priradenie platieb k zmenke, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaná v uvedenej veci nikdy neprodukovala akýkoľvek dôkaz alebo relevantné tvrdenie, ktoré by nepochybne priraďovalo platby práve k zmenke. Súd sa napriek pokynu odvolacieho súdu, v ktorom bolo výslovne uvedené, že sa súd má s otázkou priraďovania platieb vysporiadať v jeho rozhodnutí, sa od tohto pokynu odklonil a uzavrel vec v rámci bodu 46. odôvodnenia rozsudku. Okresný súd teda neuviedol, či žalovanou realizované platby považuje za platby na zmenku alebo nie a už vôbec sa nevysporiadal s otázkou, prečo platby realizované žalovanou (ne)považuje za platby priraditeľné k zmenke. Žalobca je názoru, že takéto konanie odporuje pokynu nadriadeného súdu a súčasne odporuje odôvodneniu Nálezu, ktorý konkrétne v bode 18. k minulému postupu súdu uviedol, že „krajský súd uviedol, že okresný súd absolútne nerešpektoval právny názor, ktorý bol vyslovený v jeho predchádzajúcom rozhodnutí (okresný súd posúdil danú zmenku ako zmenu na videnie). Zároveň okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu prikázanom krajským súdom. Okresný súd teda nerešpektoval právny názor krajského súdu, pričom táto povinnosť mu vyplýva priamo z a predtým z . Opakovane zrušované meritórne rozhodnutia okresného súdu zjavne svedčia o neefektívnosti jeho postupu (...) A to ešte za situácie, keď krajský súd inštruoval okresný súd, ako má v tejto veci postupovať, čo z nepochopiteľných dôvodov okresný súd nerešpektoval“.

32. Žalobca uzavrel, že súd nijako nehodnotil, či platby tvrdené žalovanou sú platbami na zmenku. Súd preto aj v prípade napádaného rozsudku z vykonaného dokazovania nevyvodil akékoľvek dôsledky vo vzťahu k tvrdenému zaplateniu zmenky žalovanou. Žalobca tiež považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaná na pojednávaniach opakovane verbálne potvrdila, že nemá iné, resp. ďalšie návrhy na dokazovanie. S ohľadom na uvedené sa preto javí daný stav skutkovo za uzavretý, nakoľko žiadny z účastníkov konania nevie dôkazne tvrdenú otázku preukázať nad rozsah doteraz vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie teda v napadnutom rozsudku (opätovne) v rozpore s pokynom odvolacieho súdu ponechal otázku posúdenia priradenia platieb k zmenke otvorenú, neposúdenú a nerozhodnutú. V tomto ohľade neexistuje v súdnom konaní akýkoľvek dôkaz preukazujúci, že by platby realizované v minulosti žalovanou boli platbami práve na zmenku, ktorá je predmetom tohto konania. Dôkazné bremeno bolo v tomto ohľade opätovne na žalovanej. Žalovaná nepredložila nič, čo by preukázalo previazanosť s akoukoľvek ňou realizovanou platbou na zmenku. Žalobca z toho vyvodzuje záver, že žalovaná žiadnu z tvrdených platieb nerealizovala na úhradu zmenky, nakoľko ak by došlo čo i len k čiastočnému plneniu, bol by sa aplikoval postup predpokladaný v ustanovení § 39 ods. 3 ZZŠ.

33. Hmotnoprávny vzťah účastníkov konania okresný súd posúdil v bode 41. odôvodnenia rozsudku a ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou nešlo o spotrebiteľský vzťah. V tomto rozsahu teda súd pokyn odvolacieho súdu splnil. Žalobca má za to, že predmetnú otázku súd správne právne vyhodnotil.

34. Ďalej žalobca tvrdí, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä ohľadne dojednania úrokov a dojednania splatnosti zmlúv o pôžičke.

35. K dojednaniu úrokov žalobca uviedol, že v konaní tvrdil, že existovala dohoda o úrokoch vo výške 2,5 % mesačne. Skutočnosť, že toto žalobca tvrdil nie je sporná, a aj okresný súd túto skutočnosť poňal do odôvodnenia rozsudku. Žalovaná nepoprela existenciu dohody o úroku, tvrdila však, že dohodnutá výška úroku bola na úrovni 2 % až 3 % ročne. Napriek zhodnému tvrdeniu strán konania o dojednaní úrokov, minimálne vo výške 3 % ročne, súd v bode 42. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že „súd preto považoval uzavreté zmluvy o pôžičke žalovanou a žalobcom dňa 26.04.2002, dňa 12.01.2004 a dňa 14.12. 2004 za bezúročné pôžičky“.

36. Ak by teda žalobca trval vo vzťahu k minulým pôžičkám len na úrokoch ako tvrdí samotná žalovaná (t.j. 3 % ročne), suma riadnych úrokov ku dňu vydania rozsudku by predstavovala celkovo sumu vo výške 19.002,38 Eur, t.j. vôbec nie zanedbateľne ako zmenkami zabezpečovaný nárok. Uvedenú argumentáciu žalobca uviedol s ohľadom na súdom nevyriešenú otázku priraďovania platieb, kde za predpokladu, že ku dňu vydania rozsudku existovali žalovanou tvrdené platby, existovali (minimálne) tri vzťahy zo zmlúv o pôžičke a existovali nároky žalobcu na zaplatenie ich istiny a úroku minimálne v nespornom rozsahu žalovanou tvrdených 3 % ročne, teda nemožno ani len matematicky dospieť k tomu, že by nárok zo zmenky mohol byť zaplatený.

37. K dojednaniu splatnosti pôžičiek žalobca uviedol, že nosným argumentom skutkovej povahy, na ktorom súd položil základ pre rozsudok, mala byť existencia dojednania o splatnosti záväzku na vrátenie pôžičky. Žalobca poukázal na bod 42. odôvodnenia rozsudku. Žalobcovi nie je známe, že by súd v otázke splatnosti zmlúv o pôžičke vykonal akékoľvek dokazovanie. Práve naopak. Súd ustálil, že uzavretie zmlúv o pôžičke bolo vykonané výhradne medzi stranami konania, a teda iného dôkazu, ktorý by svedčil o inom v konaní niet. Žalobca má preto za to, že skutočnosť týkajúca sa spornosti pôžičiek môže byť sporná, nepreukázaná ani jednou zo strán, avšak určite nemožno ustálil dohodu o splatnosti tak, ako to konštatuje súd v rozsudku. Zároveň žalobca uviedol, že ak súd neprihliadal na svedecké výpovede L. M. N. a B. C. G. O. (prípadne ďalších osôb) len v otázke úrokov, nemožno z ich prípadných výpovedí odvodzovať ani iné vlastnosti dojednaných pôžičiek.

38. Za najvýznamnejšiu časť odvolania považuje žalobca právne posúdenie veci. Žalobca sa domnieva, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v aplikácii nesprávneho právneho predpisu, v neaplikovateľnosti ustanovenia § 17 ZZŠ, v nesprávnom posúdení kauzálnej previazanosti a v nesprávnom posúdení platnosti doplnenia zročnosti zmenky.

39. K aplikácii nesprávneho právneho predpisu žalobca uviedol, že rozsudok v bode 42. odôvodnenia a nadväzujúcich bodoch odkazuje na ustanovenie . Z riadne zisteného a nepochybného skutkového základu je však zrejmé, že boli uzatvorené viaceré zmluvy o pôžičke (čo je nepochybne zmluvný typ výslovne upravený ako pomenovaná v zmluva v ) a neexistuje špecifický dôvod, prečo by sa mal hmotnoprávny vzťah účastníkov vo vzťahu k zmluvám o pôžičke podriaďovať k (voľba v zmysle jeho ustanovenia nebola tvrdená ani preukazovaná). Rovnako viacero vystavené zmenky, vrátane zmenky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, boli (bola) vystavené v súlade so zmenkovým zákonom. Ak teda súd v odôvodnení rozsudku akékoľvek práva odvodzuje od , jedná sa podľa žalobcu o nesprávne právne posúdenie, pričom podstatnosť tejto vady rozsudku je zrejmá osobitne z bodu 46. odôvodnenia, nakoľko práve v ňom súd odvodzuje ním konštatované závery od ustanovenia . Na takejto aplikácii však nemožno udržať meritórny záver, ak sa medzi účastníkmi jedná preukázateľne o vzťah občianskoprávny pri zmluvách o pôžičke a o vzťah zmenkový pri zmenke.

40. Ďalej žalobca uviedol, že sa mu javí ako nosný argument súdu v rozsudku aplikácia ustanovenia § 17 ZZŠ. Nakoľko žalobca považuje súdom konštatované závery vyplývajúce z aplikácie ustanovenia § 17 ZZŠ za nesprávne, poskytol argumenty obsiahnuté v komentári autora JUDr. Branislava Jablonka, PhD. k predmetnému ustanoveniu § 17 ZZŠ. Žalobca predmetný komentár citoval a má za to, že z jeho záveru je zrejmé, že v prípade námietky vyjadrenej súdom v odôvodnení rozsudku sa nejedná o námietku absolútnu, spočívajúcu v absencii obsahových náležitostí zmenky. Žalobca zároveň odkázal na zrušujúce uznesenie 1 a zrušujúce uznesenie 2, v ktorých odvolací súd ustálil, že „v spore bola predložená vlastná zmenka, ktorú odvolací súd považuje za platnú, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle článku I. § 75 ZZŠ“.

41. Žalobca má tiež za to, že niet akýkoľvek pochýb, že zmenka neobsahuje vyznačenie akejkoľvek, čo i len čiastočnej úhrady realizovanej žalovanou na zmenku. Preto podľa žalobcu odpadá aj druhá skupina tzv. absolútnych námietok vo vzťahu k zmenke.

42. Žalobca uviedol právnu teóriu relatívnych námietok a poukázal na to, že žalovaná nepreukázala a ani súd neustálil, že by práve na zmenku alebo na nezabezpečenú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke bolo čokoľvek plnené. Súd sa teda odklonil od pokynu zrušujúceho uznesenia 1 a zrušujúceho uznesenia 2, avšak s ohľadom na žalovanou konštatovanú absenciu akýchkoľvek ďalších dôkazov je možné z dôkazov už vykonaných uzavrieť záver o neexistencii prepojiteľnosti akýchkoľvek platieb a zmenky alebo ňou zabezpečovanou pohľadávkou zo zmluvy o pôžičke.

43. Žalobca tiež citoval komentár k § 17 ZZŠ a konštatoval, že citovaná časť komentára k zmenkovému zákonu podľa žalobcu obsahuje kľúčovú argumentáciu, prečo súd právne zle posúdil vzťah riešený v predmetnom súdnom konaní. V tomto sporovom konaní sa rozhoduje o právach zo zmenky, ktorá nebola prevedená. Vystaviteľ zmenky (žalovaná) a aj oprávnený zo zmenky – jej majiteľ (žalobca) sú od počiatku identickou osobou a nedošlo k prevodu zmenky ani jej rubopisovaním, ani zmluvou o postúpení práv zo zmenky, ani iným spôsobom. Ustanovenie § 17 ods. 1 ZZŠ spája kauzálnu námietku

s prevodom zmenky, konkrétne „majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“. Citované ustanovenie nepoužíva pojem „pri vystavovaní zmenky“ alebo „pri vypĺňaní blankozmenky“, ale pri nadobúdaní (prevode) zmenky. Okrem samotného terminologického (gramatického) výkladu, uvedený záver možno vyvodiť aj zo systematického zaradenia ustanovenia § 17 do druhého dielu zmenkového zákona; druhý diel s nadpisom „Indosament“ upravuje právo oprávneného zo zmenky na ich prevod a s tým spojené náležitosti vykonávaných úkonov. S ohľadom na uvedené preto závery súdu o aplikovateľnosti ustanovenia § 17 ZZŠ, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku, nie sú správne, pretože navrhovateľ je prvým a jediným oprávneným zo zmenky a zmenky nenadobudol jej indosovaním (resp. iným spôsobom), ale mu bola odovzdaná pri jej vystavení žalovanou.

44. Žalobca dodal, že zrušujúce uznesenie 2 odkazuje na aplikáciu ustanovenia § 17 ZZŠ výhradne s ohľadom na prieskum spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej otázke súd správne ustálil, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Pre absenciu spotrebiteľského vzťahu je teda takpovediac vyčerpaný priestor pre činnosť súdu pri prieskume naplnenia predpokladov upravených v ustanovení § 17 ZZŠ.

45. Pre úplnosť žalobca dodal, že ak by aj opomenul aplikáciu ustanovenia ZZŠ len na prípady indosovaných zmeniek a pripustil by možnosť jeho aplikácie aj na neho ako prvotného oprávneného zo zmenky, potom sa nepochybne aplikuje ustanovenie Súd v konaní nemá povinnosť a ani právo rozhodovať o žalovanou neuplatnených námietkach spočívajúcich v absencii splatnosti záväzku na vrátenie pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke a s tým spojenou úvahou o „vedomom konaní na škodu dlžníka“ vyplývajúcou z ustanovenia ZZŠ. Toto sporové konanie, nakoľko ho v zásade (regulujú) pôvodné ustanovenia , sa riadi aj prísnou koncentračnou zásadou, a preto odporca musel v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviesť všetky námietky. Ak by mal súd čo i len teoreticky kompetenciu skúmať predpoklady ustanovenia ZZŠ, musela by takúto vadu zmenky formulovať žalovaná už v jej námietkach. Žalovaná však takúto skutočnosť nenamietala, ani len ku dňu vydania rozsudku a táto argumentácia je vlastnou úvahou prvoinštančného súdu. Žalobca tiež doplnil, že dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti uplatnených námietok spočíva na zmenkovom dlžníkovi, (t.j. žalovanej) a nie na súde. Žalobca v otázke interpretácie ustanovenia podporne odkázal aj na komentár k od vydavateľstva C.H.Beck autorského kolektívu Števček/Ficová.

46. Vo vzťahu k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 17 ZZŠ žalobca dodal, že hoci predmetné ustanovenie v rámci hypotézy právnej normy predpokladá vedomé konanie na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky, súd v rozsudku neuviedol žiadne konanie na škodu žalovanej pri nadobúdaní zmenky; za konanie na škodu žalovanej považoval vyplnenie zmenky údajom o splatnosti, ku ktorému malo dôjsť po vystavení zmenky žalovanou a jej odovzdaním žalobcovi.

47. Ku kauzálnej previazanosti žalobca uviedol, že súd v rozsudku skúmal kauzálne skutočnosti, konkrétne skutočnosť týkajúcu sa splatnosti záväzku zo zmluvy o pôžičke, ku ktorej sa vzťahuje zabezpečovacia zmenka a realizácie vyplňovacieho práva vyplývajúceho z dohody o vyplňovacom práve žalobcom pri doplnení dátumu splatnosti. Žalobca poukázal na bod 46. odôvodnenia rozsudku a uviedol, že záver súdu prísne kontrastuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení 2 uviedol, že „odvolací súd opakovane tiež poukazuje na to, že zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov (kauzy) pre ktorú je vystavená, teda predmetom tohto konania je len uplatnenie nároku zo zmenky“. Rovnako odvolací súd vo vzťahu k prieskumu kauzálnej previazanosti uviedol, že „ v prípade zistenia, že zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou súd prvej inštancie by z úradnej povinnosti musel prihliadať na kauzálne námietky, ktoré by spotrebiteľ mohol vzniesť voči majiteľovi zmenky“. Nakoľko súd (správne) nezistil spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, nemôže z úradnej povinnosti prihliadať na kauzálnu stránku veci, obzvlášť nie pri absencii včas uplatnenej kauzálnej námietky vzťahujúcej sa k súdom tvrdenej vade. Skúmanie kauzality nie je založené ani ustanovením § 17 prvou vetou ZZŠ, ktorého neaplikovateľnosť na predmetný prípad už žalobca v odvolaní uviedol. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že súd kauzu zmenky nemôže skúmať a súčasne „osud“ zmenky je oddelený od zmluvy o pôžičke. Zročnosť zmenky je preto doplniteľná žalobcom v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, k čomu riadne došlo.

48. V súvislosti s vyslovenou neplatnosťou úkonu doplnenia dátumu splatnosti zmenky zo strany súdu prvej inštancie žalobca poukázal na bod 41. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia 2 odvolacím súdom,

ktorý uviedol, že v spore bola predložená vlastná zmenka, ktorú odvolací súd považuje za platnú. Podľa názoru žalobcu nie je možné, aby existovala platná zmenka, ktorá by vznikla v rozpore s právom vykonaného úkonu doplnenia údaju zročnosti zmenky. Žalobca má ďalej za to, že doplnenie údajov do predtým vystavenej blankozmenky nespĺňa znaky právneho úkonu v zmysle ustanovenia , a preto nie je možné tento (faktický) úkon doplnenia údaju posudzovať v zmysle požiadaviek kladených na platnosť právnych úkonov. Právnym úkonom je blankozmenka, resp. zmenka a nie úkon doplnenia údaju do listiny blankozmenky. Z tohto dôvodu ani nemožno doplneniu údaju zročnosti vyhodnotiť ako rozporné s ustanovením .

49. Ak by odvolací súd napriek záveru uvedenému zo strany žalobca považoval úkon doplnenia údaju o zročnosti do blankozmenky za právny úkon, žalobca poukázal na zjavnú nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku. Súd založil záver o neplatnosti úkonu doplnenia zročnosti zmenky na konštatovaní, že má obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať, resp. sa priečiť dobrým mravom. Súd nekonkretizoval, ktorá časť hypotézy právnej normy má byť naplnená, či doplnenie údaju zročnosti zmenky obsahom odporuje zákonu, resp. či účelom odporuje zákonu, resp. obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Z tohto dôvodu je odôvodnenie rozsudku nedostatočné, neurčité a nepreskúmateľné. Tiež, ak mal súd za to, že vyplnenie zročnosti zmenky odporuje obsahom alebo účelom zákonu, nemohol vysloviť neplatnosť daného úkonu na tom, že takýto úkon zákon obchádza. Podľa názoru žalobcu právny úkon môže zákon obchádzať alebo mu odporovať alebo môže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale nemôže súčasne napĺňať všetky parametre. Ak teda mal súd za to, že posudzovaný úkon doplnenia zročnosti zmenky spĺňa všetky atribúty, musí toto vysvetliť.

50. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 04.03.2023, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a aby priznal žalovanej proti žalobcovi právo na zaplatenie náhrady trov konania.

51. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca v odvolaní podal vyjadrenie, ktoré necieli na podstatu prejednávanej veci, ale upriamuje pozornosť na rôzne aspekty napadnutého rozsudku a miestami prezentuje názory, ktoré sú v rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním. Podľa názoru žalovanej je predmetné odvolanie nedôvodné.

52. V sumarizácii doterajšieho konania opomenul žalobca uviesť pre túto právnu vec jednu z podstatných skutočností. V listine, ktorá bola žalovanou podpísaná 12.01.2004 nebol uvedený dátum splatnosti. Žalobca uvádzal preukázateľne nepravdivé tvrdenie v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a žalobca uvádzal nepravdivé tvrdenia aj vo vyjadrení zo dňa 19.11.2013 v reakcii na námietky žalovanej proti zmenkovému platobnému rozkazu. Bol to žalobca ktorý uvádzal nepravdu, keď nepravdivo tvrdil, že dátum splatnosti bol v predmetnej listene už od jej podpísania žalovanou. Napokon sa preukázalo, že tvrdenia žalobcu boli nepravdivé, a že v čase podpisu listiny žalovanou (teda 12.01.2004) išlo alebo o vista zmenku alebo o tzv. blankozmenku. Žalovaná považovala za potrebné dodať, že aj tieto nepravdivé tvrdenia, ktorých nepravdivosť sa preukázala, mali nepochybné istý vplyv aj na celkovú dĺžku trvania konania, ktorú žalobca vo svojich podaniach zvykne akcentovať, ale ku ktorej prispel nemalou mierou aj on sám.

53. Podľa žalovanej pre túto právnu vec, a to aj vo vzťahu k okolnostiam tzv. „zlej viery“ sú podľa nej dôležité nasledovné skutočnosti: a) Žalobca už v samotnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 01.07.2013 tvrdil, že „Odporca vystavil dňa 12.01.2004 vlastnú zmenku bez protestu, v ktorej udelil bezpodmienečný sľub zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 9.958,18 Eur (300.000,-Sk) do 12.januára 2013“. Žalobca sa tak ani len nezmienil o tom, že mu bola v roku 2004 žalovanou odovzdaná blankozmenka. Ak by si žalovaná nepamätala, že v predmetnej listine nebol uvedený dátum splatnosti, čo by aj s odstupom viac ako 9.rokov bolo aj celkom pochopiteľné a kópia listiny s nevyplneným dátumom by sa nenachádzala v policajnom vyšetrovacom spise, tak celé toto konanie by sa viedlo o zmenke vystavenej 12.01.2004 s už uvedeným dátumom splatnosti dňa 12. januára 2013. b) Žalovaná v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedla, že žalobca a žalovaná neuzatvorili písomnú ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve. Žalobca v reakcii na námietky žalovanej proti zmenkovému platobnému rozkazu podal písomné vyjadrenie zo dňa 19.11.2013, v ktorom uviedol „Tvrdenie odporcu o tom, že niektorá obsahová zložka nebola pri jej vystavení inkorporovaná do zmenky, „in concreto“ údaj o splatnosti zmenky, považujeme za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie odporcu“.

54. Žalobca označil za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, ale napokon sa ukázalo, že nepravdivým a zavádzajúcim tvrdením nie je tvrdenie žalovanej, ale nepravdivým a zavádzajúcim je tvrdenie žalobcu. Zistilo sa to zo spisu OR PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-708-OEK-BB-2011, kde je založená kópia predmetnej listiny, na ktorej absentuje dátum splatnosti. A neskôr na KR PZ v Banskej Bystrici, odbore kriminálnej polície vypovedal žalobca pred vyšetrovateľom, že „Dátum splatnosti na túto zmenku museli doplniť, inak by nemohli podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Kto dátum doplnil, to nevedel uviesť“.

55. Žalovaná uvádza tieto skutočnosti, nakoľko na základe nich možno dospieť k záveru nielen o existencii tzv. „zlej viery“, ale aj k záveru o tom, že žalobca tvrdil nepravdivé rozhodujúce skutkové tvrdenia aj po uplynutí lehoty na podanie námietok žalovanou, čo sa preukázalo v dokazovaní policajným vyšetrovacím spisom.

56. Žalovaná považuje za dôležitú okolnosť aj to, že žalobca pred vyšetrovateľom vypovedal, že nevie uviesť, kto doplnil dátum. Pritom, ak žalobca vystupuje v tomto konaní ako majiteľ zmenky a táto zmenka ani nebola rubopisom indosovaná, tak potom zmenku doplnil „niekto“, kto ale nebol majiteľom zmenky a ani žalobcom poverený, či splnomocnený, lebo žalobca tvrdil, že nevie, kto dátum doplnil. Koncentrácia zmenkového rozkazného konania sa týka nielen žalovanej, ale aj žalobcu. Žalobca však až neskôr v rámci základných skutkových tvrdení začal spomínať blankozmenku a teraz v odvolaní už spomína priamo aj dohodu o vyplňovacom práve. V konečnom dôsledku pôvodné tvrdenia žalobcu sú zhodné s obranou žalovanej v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalobca a žalovaná neuzavreli písomnú, ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve. Nevedno preto akú dohodu o vyplňovacom práve má odvolateľ na mysli v bode 44. odvolania. V tejto veci žiadna taká dohoda o vyplňovacom práve neexistuje.

57. Pokiaľ ide o otázku úrokov, súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, prečo pôžičky považoval za bezúročné. Žalobca nijako nepreukázal, že by sa bol so žalovanou dohodol na úrokoch vo výške 2,5 % mesačne. Žalobca výslovne v konaní uviedol, že platby hradené žalovanou sa týkali úrokov, nie istiny. Úroky ale ani nezdaňoval, a teda nepochybne išlo o platby k istine.

58. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca sa obsiahlo venuje „neaplikovateľnosti“ § 17 Zákona zmenkového a šekového, pričom poukázala na to, že v danom prípade treba prihliadať na úpravu podľa čl. I., časť prvá, § 10 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca v návrhu tvrdil, že zmenka mala už pri jej vystavení uvedený dátum splatnosti, teda nepripúšťal vôbec priestor pre obranu, či listinu vyplnil v rozpore s dohodou strán o vyplnení alebo či vôbec nejaká dohoda bola. Následne po námietkach žalovanej, žalobca akýkoľvek priestor pre dokazovanie, či mohol listinu vyplniť (či už na základe písomnej alebo ústnej dohody, alebo konkludentne) opätovne „uzavrel“ tým, že v čase podpisu listiny sa nejednalo o blankozmenku, ale o zmenku so všetkými náležitosťami. Po dokázaní, že žalobca uvádzal nepravdu a v policajnom vyšetrovacom spise sa nachádza kópia zmenky bez dátumu splatnosti, sa už žalobca k okolnosti vyplňovania blankozmenky nevyjadruje, ale začína argumentovať koncentračnou zásadou. Žalovaná pritom v námietkach uviedla, že „Navrhovateľ a odporkyňa neuzatvorili písomnú ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve“, teda namietla neexistenciu dohody o vyplňovacom práve. Navyše koncentračná zásada dopadá nielen na žalovanú, ale táto koncentračná zásada dopadá aj na žalobcu. Ďalej žalovaná uviedla, že jej námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že neuzatvorili so žalobcom písomnú ani ústnu dohodu o vyplňovacom práva sa ukázala ako pravdivá, lebo nielenže žalobca v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu blankozmenku a dohodu o jej vyplnení ani len nespomenul, ale žalobca existenciu blankozmenky vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2013 popiera. 59. Podľa žalobcu teda bolo všetko jasné a odrazu po dokazovaní policajným spisom už to bolo inak. Žalovaná poprela existenciu dohody o vyplňovacom práve, lebo neskôr po dôkaze z policajného vyšetrovacieho spisu sa ukázalo, že splatnosť bola dopĺňaná spätne. Preto pôsobí absurdne argumentácia odvolateľa, že zročnosť zmenky je doplniteľná žalobcom v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, k čomu riadne došlo. Žalovaná tvrdí, že žalobca, ktorý sám popieral existenciu dohody o vyplňovacom práve, a ktorú popieral aj žalovaný, teda ide o nespornú skutočnosť, že takáto dohoda neexistovala, urobí argumentačný obrat a tvrdí opak. V konečnom dôsledku preto, lebo z policajného vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že v listine chýbal dátum splatnosti. V zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 19.01.2012 ( číslo vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP 708/OEK-BB 2011) žalobca na strane 9 uvádza, že od žalovanej obdržal peňažné plnenia, ktoré on považuje za úroky,

pričom ale zo súčinnosti poskytnutej správcom dane je zrejmé, že žiadne úroky nezdaňoval, a to nepochybne preto, lebo ich považoval za úhrady k istine.

60. Pokiaľ žalobca v odvolaní dôvodí aj tým, že nie je možné aby existovala platná zmenka, ktorá by vznikla v rozpore s právom vykonaného úkonu doplnenia údaju zročnosti a poukazuje na názor odvolacieho súdu a názory najvyšších súdnych autorít, podľa žalovanej odvolateľ predkladá účelovú kombináciu argumentov, ktoré ale nedopadajú na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že doplnená blankozmenka je zmenkou. Ak by ale platilo, že majiteľ blankozmenky si môže „akokoľvek“ svojvoľne doplniť blankozmenku na tzv. perfektnú zmenku a voči tomuto „úkonu“, teda „svojvoľnému doplneniu“ sa už nemožno brániť, tak by to viedlo k absurdným situáciám, kedy by sa oprávnenie vyplniť listinu odvádzalo od toho, že už je vyplnená, teda aj listina vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práce alebo aj bez akejkoľvek dohody, teda aj doplnená v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzajúc, by sa musela považovať akousi fikciou za listinu vyplnenú v súlade so zákonom. Ustanovenie čl. I., časť prvá § 10 Zákona zmenkového a šekového by bolo vlastne zbytočným. Veď sám žalobca popieral existenciu dohody o vyplňovacom práve, čo popieral aj žalovaný, teda ich tvrdenia boli zhodné. Naliehavou a nezodpovedanou otázkou teda je, akú dohodu o vyplňovacom práve teraz žalobca v odvolaní spomína. Pôvodne tvrdil, že žiadna neexistuje. Ďalšou otázkou je, kto vlastne doplnil dátum splatnosti. Žalobca 03.12.2019 po poučení v procesnom postavení svedka na KR PZ v Banskej Bystrici uviedol, že kto dátum doplnil, to nevie uviesť (uznesenie ČVS KRP-128/2-VYS-BB-2019 zo dňa 20.01.2020 str. 2). Žalobca teda dátum zrejme ani nedopĺňal.

61. Žalovaná tvrdí, že tiež pôsobí zvláštne argumentácia žalobcu rozhodnutím Ústavného súdu SR, č.k. -37 a žalovaná tvrdí, že žalobca toto rozhodnutie zrejme nečítal s dostatočným porozumením. Poukázala na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky citoval v tomto rozhodnutí argumentáciu NS SR, ktorý mal v predmetnom konaní postavenie porušovateľa základných práv a ktorého rozhodnutie bolo v konaní pred Ústavným súdom zrušené. Žalobca teda dôvodí argumentáciu z rozhodnutia, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené.

62. Podľa žalovanej si ďalej odvolateľ svojsky vysvetľuje koncentračnú zásadu, ktorej striktné rešpektovanie je práve na ťarchu v tomto prípade žalobcovi. Žalovaná podala námietky v zákonnej lehote a vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žiadna dohoda o vyplňovacom práve neexistovala. Len samotným odovzdaním listiny, na ktorej chýba dátum splatnosti ešte neznamená, že majiteľ listiny nadobudol akékoľvek vyplňovacie právo, že vystaviteľ sa súčasne dostal do bezprávneho postavenia. Takto by sa vlastne už principiálne poprela existencia vista zmeniek, tak by sa poprela aj možnosť brániť sa v súdnom konaní v prípade svojvoľného vyplňovania blankozmeniek.

63. Žalobca, ktorý v písomnom podaní súdu sám výslovne poprel, že by bola potrebná akákoľvek dohoda o jej vyplnení, v odvolaní zase uvádza, že zročnosť zmenky je preto doplniteľná žalobcom v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Žalobca si protirečí a svoju argumentáciu v podstate otáča, pričom paradoxne dôvodí koncentráciou konania.

64. Žalovaná zároveň poukázala na nedôveryhodne pôsobiacu argumentáciu žalobcu v konaní.

65. Žalovaná v roku 2004 odovzdala žalobcovi listinu bez dátumu splatnosti. Žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a dôvodil splatnosťou „do 12. januára 2013“. Žalovaná v lehote na podanie námietok výslovne namietla, že zmenka, ktorú žalobca predložil súdu, pri jej vyplnení neobsahovala údaj o jej splatnosti, a že žalobca a žalovaná neuzatvorili písomnú ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve. Vo vyjadrení k námietkam dňa 19.11.2013 žalobca uviedol, že zmenka bola od počiatku vlastnou zmenkou so všetkými obsahovými náležitosťami vrátane splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že zmenka bola od počiatku úplnou zmenkou a nie je potrebná akákoľvek dohoda o jej vyplnení, keďže všetky požadované prvky boli už v zmenke zahrnuté pri jej vystavení. V konaní pred súdom tak žalobca uviedol nepravdivé tvrdenia, ktoré boli jednoznačne vyvrátené dôkazom z policajného vyšetrovacieho spisu. Zároveň žalobca so žalovanou zhodne uviedli tvrdenia o neexistencii dohody o vyplňovacom práve.

66. Žalovaná vykonávala v prospech žalobcu platby peňažných prostriedkov a tieto žalobca, ako sa vyjadril v konaní pred súdom, alebo vo výpovedi pred vyšetrovateľom policajného zboru, považoval za platby k úrokom. Ako je zrejmé z poskytnutej súčinnosti správcu dane, tak žalobca „úroky“ nezdaňoval,

čiže v skutočnosti ich prijímal ako platby k istine. Teda, kým žalovaná vykonávala rôzne úhrady v prospech žalobcu, žalobca bol spokojný a znepokojil sa, keď úhrady prestali byť vykonávané a vyzýval žalovanú na ďalšie úhrady. Následne „niekto“ žalobca ale nevie kto, vyplnil dátum splatnosti a žalobca podal návrh na súd a následne tvrdil, že sa nejednalo o blankozmenku, preto je podľa žalobcu irelevantná akákoľvek argumentácia žalovanej o neexistencii dohody o vyplňovacom práve, aby následne v odvolaní tvrdil, že k doplneniu zročnosti zmenky došlo riadne v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Teda zmenku zrejme v časti zročnosti doplnila nejaká neznáma osoba. Na okraj žalovaná dodala, že výpovede žalobcu pred orgánom činným v trestnom konaní vnášajú do veci viac svetla, než tvrdenia žalobcu pred civilným súdom, ktoré sa ukazujú byť nepravdivými.

67. To, ako žalobca inkasoval žalovanej úhrady a ako potom nakladal s pôvodne neúplne vyplnenou listinou, ako popieral, že by mu bola odovzdaná nevyplnená v časti splatnosti (zročnosti), ako popieral, že by existovala dohoda o vyplňovacom práve, aby ale napokon tvrdil, že konal v súlade s dohodou o vyplňovacom práve svedčí o rýdzo účelovom správaní sa žalobcu. Ak by neprebiehalo vyšetrovanie pred policajným orgánom, žalovanej by sa len ťažko podarilo preukázať pravdivosť jej tvrdení a nepravdivosť tvrdení žalobcu. To, ako nakladal žalobca so zmenkou nemôže byť vnímané ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

68. Ak žalobca tvrdil, že má od počiatku perfektnú zmenku a žiadna dohoda o vyplňovacom práve neexistuje, ale napokon dochádza k vyplneniu dátumu splatnosti (ktorý údajne tam bol od počiatku, ale je jasne preukázané, že nebol), tak je nepochybne jasné, že predmetná listina mala slúžiť zrejme len na vyvíjanie tlaku na žalovanú, a teda žalobca nekonal dobromyseľne, lebo to by rozhodne neuvádzal nepravdivé tvrdenia v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v neskoršom vyjadrení), čo znamená, že v súlade s čl. I., časťou prvou § 10 Zákona zmenkového a šekového možno logicky dôjsť k záveru, že zmenku nadobudol zlomyseľne a vyplnil ju svojvoľne. Žalobca nijako nepreukázal existenciu konkludentnej dohody pri vyplňovaní zmenky. Veď on existenciu blankozmenky výslovne popieral a aj preto považoval námietku žalovanej o neexistencii dohody, či už písomnej alebo ústnej, za irelevantnú. Na to, ako doplnil údaj do listiny nemal žiadne právo a k takému záveru dospel aj súd. To si musel uvedomovať aj žalobca, pretože inak by neprišiel s nepravdivým tvrdením, že dátum splatnosti bol v listine už od jej vystavenia a argumentáciou o irelevantnosti dohody o vyplňovacom práve. Takéto konanie nemožno považovať za dobromyseľné, ale použijúc terminológiu užívanou zákonom zmenkovým a šekovým – za zlomyseľné. Z uvedeného dôvodu je záver súdu o neplatnosti právneho úkonu správny a majúci zákonnú oporu.

69. Žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

70. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalovanej podaním zo dňa 26.04.2023, v ktorom uviedol, že sa s vyjadrením žalovanej nestotožňuje. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v obidvoch zrušujúcich uzneseniach.

71. Pokiaľ sa žalovaná zamýšľa nad tým, prečo pred vyšetrovateľom mal žalobca uviesť, že si nepamätá konkrétne, kto doplnil chýbajúce údaje na zmenke, žalobca uviedol výhradne, že sa jedná o domnienky, resp. úvahy žalovanej bez právnej relevancie. Žalobca uviedol, že v čase vyhotovenia tohto vyjadrenia má 82 rokov, čo úplne prirodzene vplýva na jeho pamäť. V čase začatia konania mal žalobca 74 rokov, teda ani len všetky skutočnosti viažúce sa k samotnému konaniu nie sú jednoducho zapamätateľné a samotný právny zástupca na spracovanie podaní bežne dohliada do ním vedeného spisového materiálu.

72. Zároveň žalobca odkazuje na svoje odvolanie a na zásadu, kedy pokiaľ obe strany uznali existenciu dohodnutých úrokov poskytnutej pôžičky v určitom rozsahu, potom v takom rozsahu, v akom nie je spor ( t.j. žalobkyňou tvrdených 3 % ročne ), v tomto rozsahu je nárok daný.

73. Žalobca okrem citácií zo zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu uviedol, že je na žalovanej, aby dôkazne ustála akúkoľvek právne významnú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na súdne konanie. Samotná skutočnosť, že určité (ne)konanie žalobcu sa môže žalovanej subjektívne javiť „nedôveryhodné“ je preto bez právnej relevancie. Žalobca preto zotrval na podanom odvolaní a žiadal odvolaniu vyhovieť.

74. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 29. mája 2023, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby priznal žalovanej proti žalobcovi právo na zaplatenie náhrady trov konania.

75. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobcu je zavádzajúce a žalobca vytrháva z kontextu aj názory prezentované v rozhodnutiach už vydaných v tejto veci. Podľa žalovanej žalobca vo svojej argumentácii odvádza pozornosť od skutočnosti, že listina (blankozmenka) neskôr doplnená na zmenku nebola tzv. perfektnou zmenkou už odo dňa podpísania predmetnej listiny žalovanou. Zároveň v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 01.07.2013 došlo aj ku skutkovému vymedzeniu predmetného návrhu.

76. Právny názor odvolacieho súdu, na ktorý poukazuje žalobca riešil otázku, či v tomto prípade sa jedná o vista zmenku alebo zmenku, ktorá vznikla doplnením chýbajúcej náležitosti do listiny pôvodne vystavenej ako blankozmenka. Z právneho hľadiska však nie je možné v tejto veci dôjsť k záveru, že by blankozmenka bola už v čase jej vystavenia tzv. perfektnou zmenkou (zmenkou majúce všetky náležitosti), lebo by sa tým zotrel základný rozdiel medzi blankozmenkou a zmenkou, ktorý spočíva práve v absencii jednej alebo viacerých náležitostí, doplnením ktorých sa z blankozmenky stáva zmenka. Právo na vyplnenie zmenky však nie je neobmedzeným, bezbrehým právom, ale musí vyplývať zo vzájomného vzťahu medzi vystaviteľom a majiteľom zmenky, lebo inak by sa už vopred principiálne vylúčila možnosť, že toto právo bude vykonané excesívne , a teda že pôjde o neplatný úkon. Žalobca sám však tvrdil, že išlo od počiatku, teda od podpísania predmetnej listiny o tzv. perfektnú zmenku, teda sám vylúčil vôbec potrebnosť takéhoto vyplňovacieho práva, čím potvrdil, že ho nemá, teda potvrdil jeho neexistenciu.

77. Žalovaná poukázala na , podľa ktorého návrh mal obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. V skutočnosti však bolo nepravdivým tvrdenie žalobcu, že už pri vystavení mala listina aj dátum splatnosti a na tomto nepravdivom tvrdení žalobca zotrval aj vo svojom vyjadrení z 19.11.2013. Zmenu v tvrdení, že išlo o blankozmenku vykonal žalobca až po uplynutí lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, teda potom, ako bolo konanie skoncentrované. Žalovaná však namietala neexistenciu dohody o doplnení blankozmenky už včas v už podaných námietkach. Žalovaná sa teda prirodzene mohla brániť len voči tým tvrdeniam, ktoré žalobca uviedol v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaná sa nemohla brániť proti žalobcom neuvedeným tvrdeniam.

78. Žalovaná tiež tvrdí, že povinnosťou žalobcu bolo pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, pretože v takomto prípade by bolo od počiatku zrejmé, že ťažiskovou otázkou je, či žalobca vychádzal z nejakej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi stranami sporu, resp. či takto mohol postupovať konkludentne alebo išlo o obvyklú prax medzi stranami. To ale žalobca neučil a dôsledky toho nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ale je nevyhnutné to pričítať na ťarchu žalobcu.

79. Žalobca tvrdil, že na listine boli doplnené všetky náležitosti už v čase jej vystavenia, ale neskôr sa zistilo, že v policajnom spise je kópia blankozmenky, teda tvrdenie žalobcu bolo nepravdivé. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide len o domnienky žalovanej, ale ide o výpoveď žalobcu zaznamenanú v policajnom spise.

80. Žalovaná tiež považuje za zavádzajúcu žalobcom uvedenú argumentáciu krajského súdu. Ak osoba zaviazaná zo zmenky namieta vyplnenie zmenky v rozpore s dohodou, predpokladom toho je, že takáto dohoda existuje. Žalovaná tvrdila neexistenciu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, na čo žalobca reagoval tak, že dohoda ani nebola potrebná, lebo zmenka mala všetky náležitosti už pri jej vystavení. Sám žalobca teda popieral existenciu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Neexistencia dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke je nespornou skutočnosťou.

81. Pokiaľ ide o úroky spomínané žalobcom vo vyjadrení, v tomto konaní nebolo predmetom konania skúmanie, či žalobca požičiaval peňažné prostriedky na základe bezúročnej pôžičky alebo išlo o úročenú pôžičku. To, že neskôr blankozmenka bola doplnená na tzv. perfektnú zmenku a po doplnení sa na ňu hľadí ako na zmenku, automaticky ešte neznamená, že žalobca má byť v spore úspešný. Názor žalobcu vo vyjadrení ignoruje to, že blankozmenka sa až doplnením chýbajúcich náležitostí stáva riadnou zmenkou, a to doplnenie sa musí uskutočniť platným úkonom. Inak by potom každá blankozmenka, a to aj doplnená v prípade neexistencie dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke,

ako aj blankozmenka doplnená v rozpore s takouto dohodou, musela privodiť žalobcom úspech vo veci, čo je neudržateľný záver, lebo by sa v takomto prípade úplne zotrel rozdiel medzi blankozmenkou a zmenkou a úplne irelevantné by bolo, či mal alebo nemal žalobca právo blankozmenku doplniť, čo by vystaviteľa blankozmenky (žalovaného ) postavilo do dokonale bezprávnej polohy.

82. Žalovaná tvrdí, že argumentácia žalobcu vyznieva nedôveryhodne a je na posúdení súdu, aby k tomu zaujal svoj názor. Ďalej žalovaná uviedla, že o prijatých platbách žalobca tvrdil, že boli k úrokom, ale dokazovaním cestou správcu dane sa preukázalo, že žiadne úroky v daňových priznaniach nepriznal a ani nezdanil. Konanie žalobcu, a to bez ohľadu na jeho vek, ktorý postupoval tak, že žalovanú dostával do postavenia, v ktorom bola sťažená jej obrana, nemôže byť v súlade so zákonom a s účelom, ktorý sleduje jednak zákon zmenkový a šekový, ako aj procesné predpisy upravujúci konanie pred súdom. Podľa žalovanej je nepochybné, a v tom sa usvedčil sám žalobca, ktorý len účelovo zmenil svoju argumentáciu zmenky na blankozmenku, že konal voči žalovanej „ v zlej viere“. Podľa žalovanej všetko nasvedčuje tomu, že žalobca sa snažil využiť to, že po cca 9 rokov od vystavenia listiny, sa nebude vedieť žalovaná efektívne brániť. Keď sa tvrdenie žalovanej o nevypísaní zmenky v policajnom spise preukázalo ako pravdivé, žalobca zase menil svoju argumentáciu, a to navyše po uplynutí lehoty na podanie námietok. To, že k podobným prípadom dochádzalo v Slovenskej republike zrejme často, vyvolalo tak adekvátny prístup súdov, čo sa prejavilo aj prijatím Spoločného stanoviska kolégia NS SR. V tomto prípade došlo prinajmenšom k execívnemu doplneniu blankozmenky, a preto takýto úkon nemôže byť platný. Ďalej žalovaná uviedla argumentáciu, ktorú už vyjadrila v predchádzajúcom vyjadrení.

83. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ).

84. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

85. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou podanou dňa 11.7.2013 si uplatnil právo na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 9.958,18 Eur so 6% ročným úrokom od 13.1.2013 do zaplatenia, s odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 33,19 Eur a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Okresný súd dňa 16.8.2013 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. -14, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odôvodnené námietky, v ktorých popierala oprávnenosť celého uplatneného nároku. V námietkach uviedla, že zmenka, ktorú žalobca predložil súdu pri vyplnení neobsahovala údaj o jej splatnosti, pričom žalobca so žalovanou neuzatvorili písomnú, ani ústnu dohodu o vyplňovacom práve. Zmenku teda žalobca vyplnil v časti splatnosti zmenky dodatočne, bez vedomia žalovanej. Takto vyplnenú zmenku žalobca zároveň žalovanej nepredložil k plateniu. Zároveň tvrdila, že zo strany žalovanej došlo k úplnému zaplateniu žalovanej sumy, pričom žalobca bol povinný bezodkladne zmenku žalovanej vydať. Okresný súd po vykonanom dokazovaní v námietkovom konaní dospel k záveru, že dlh z uplatnenej zmenky bol v celom rozsahu splnený, a preto rozsudkom č.k. - 151 zo dňa 16.2.2015 vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej. Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -170 zo dňa 28.10.2015 zrušený, pričom odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný a uložil súdu prvej inštancie ako má v konaní ďalej postupovať. Napriek usmerneniu a právnemu názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -237 zo dňa 29. júna 2016 vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil, žalobu zamietol a v odôvodnení konštatoval, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie, ktorá nebola predložená na platenie v lehote 1. roka od vystavenia, a preto je nárok žalobcu premlčaný. Z dôvodu nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu, že v danom prípade sa jedná o blankozmenku, odvolací súd uznesením č.k. -275 zo dňa 31. mája 2017 napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -237 zo dňa 29.júna 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd po doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, v ktorom dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný z dôvodov v ňom uvedených, následkom čoho vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil a žalobu zamietol.

86. Podľa (ďalej len „“), účinného od 01.07.2016, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

87. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 99/20963 Zb. (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do 22.12.2015, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

88. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. 6 percentné úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4 odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

89. Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

90. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

91. Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

92. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu nevyhovel, pričom súd prvej inštancie umožnil žalobcovi uskutočňovať mu patriace procesné práva, vykonať všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie na súde prvej inštancie nemalo ani inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

93. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcich dvoch zrušujúcich uzneseniach, odvolací súd preskúmal túto odvolaciu námietku a dospel k názoru, že nie je dôvodná.

94. Odvolací súd poukazuje na to, že v prvom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, z akého dôvodu považoval platby zaplatené žalovanou za úhradu žalovanej zmenky. V rámci tohto svojho uznesenia odvolací súd vyslovil právny názor, že v konaní predložená zmenka, na základe

ktorej si žalobca uplatnil návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu je blankozmenkou, ktorú je potrebné považovať za platnú, keďže spĺňa všetky formálne náležitosti zákonom vyžadované pre platnosť zmenky. V poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie nerešpektoval vyslovený právny názor, že žalobcom predložená zmenka je blankozmenkou a v rozpore s takto vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu posúdil súd prvej inštancie žalobcom predloženú zmenku ako zmenku na videnie, pri ktorej považoval nárok uplatnený žalobcom za premlčaný.

95. Právny názor uvedený v rozhodnutiach odvolacieho súdu však nie je v rozpore s postupom súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, ktorý doplnením dokazovania skúmal, či žalobcom doplnená blankozmenka v rozsahu jej splatnosti nebola vypísaná v zlej viere, resp. či sa žalobca pri nadobúdaní zmenky neprevinil hrubou nedbanlivosťou.

96. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v R 19/2010, z ktorého vyplýva, že: „Tvrzení, že majetek nabyl směnku ve zlé víre nebo se při nabývání směnky provinil hrubou nedbalostí, popřípadě při nabývání směnky jednal vědome na škodu dlužníka (čl. I.§ 10 a § 17 Zákona č. 191/1950 Sb.), nepodléhá zásadě koncentrace směnečného řízení (§ 175 OSŘ)“.

97. Odvolací súd v zhode s predchádzajúcimi uzneseniami, ktorými zrušil rozsudky okresného súdu opakuje, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť. Abstraktnosť zmenkového záväzku vyjadruje skutočnosť, že zákon neviaže vznik zmenkového záväzku na iné okolnosti, než na splnenie formálnych náležitostí zmenky. Záväzok plniť na zmenku teda nie je viazaný na iné prípadné vzťahy, ktoré môžu vzniknúť medzi vystaviteľom zmenky a osobou v prospech ktorej je zmenka vystavená. Zmenka je tak oddelená od tzv. kauzy, teda hospodárskeho vzťahu medzi vystaviteľom a prvým majiteľom zmenky. V danom prípade to znamená, že predložením platnej zmenky, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti žalobca preukáže, že mu vznikol nárok voči zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie zmenkovej sumy uvedenej v zmenke, t.j. v danom prípade 300.000,-Sk (9.958,18 Eur).

98. Odvolací súd tiež konštatuje, že zmenka je zároveň tzv. nesporným záväzkom, čo znamená, že vlastník zmenky nemusí preukazovať v súvislosti s vymáhaním zmenky nič iné, než to, že je jej majiteľom. Nie je jeho povinnosťou preukazovať zmenkovému dlžníkovi, že zmenkový dlžník v skutočnosti sumu uvedenú na zmenke aj dlží.

99. Odvolací súd však zdôrazňuje, že abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov môže dlžník prelomiť výlučne v prípade, ak má k dispozícií tzv. námietku voči určitej náležitosti zmenky a pokiaľ unesie dôkazné bremeno tvrdenia ohľadom svojej námietky.

100. Zmenka predložená v konaní pred súdom prvej inštancie je zmenkou, ktorú označil žalobca v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako aj v následnom vyjadrení voči námietkam žalovanej voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.11.2013 ako zmenku, ktorá bola od počiatku úplnou zmenkou, pričom v konaní vo veci samej bolo preukázané, že takto opísaný skutkový dej uvedený žalobcom v samotnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako aj vo vyjadrení k námietkam žalovanej voči zmenkovému platobnému rozkazu je skutkovo nepravdivý. V konaní žalovaná preukázala, že predmetná zmenka bola ňou vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie žalobcom jej poskytnutej pôžičky vo výške 300.000,- slovenských korún, pričom v konaní preukázala, a to v rámci vedeného trestného konania na OR PZ, odbor kriminálnej polície Banská Bystrica v konaní pod č. ČVS: ORP-708/OEK-BB-2011, že predmetná zmenka v časti splatnosti nebola vypísaná. Takúto nevypísanú zmenku totiž predložil do trestného konania sám žalobca a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri výsluchu žalobca uviedol, že zmenka bola v časti splatnosti nevypísaná, on nevie uviesť kto dátum splatnosti vypísal, avšak bola splatnosť dopísaná pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaná teda v konaní zvládla dôkazné bremeno preukázania ňou tvrdenej námietky v rámci námietok proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, že žalobcom predložená zmenka nebola z jej strany odovzdaná žalobcovi ako úplná zmenka. Chýbal dátum splatnosti zmenky, čo bolo teda v konaní jednoznačne preukázané, teda námietka žalovanej voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v tejto časti bola dôvodná.

101. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že žalobca teda nepostupoval pri uplatnení návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu v súlade s , a , platných v dobe podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd, nakoľko aj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu musel vykazovať v dobe podania návrhu na súd všetky znaky bežnej žaloby, medzi ktoré patrila aj povinnosť uvedenia rozhodných skutočností v žalobe. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach, kde sa rozhoduje o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je daná pre žalovaného prísna koncentrácia konania vyplývajúca z ustanovenia , keďže pre žalovanú v konaní platila prísna koncentrácia konania vymedzená tým, že súd môže v konaní prejednávať len tie námietky, ktoré boli v zákonom stanovenej lehote uplatnené voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a k ďalším námietkam súd nemôže v konaní prihliadnuť. Pokiaľ teda žalobca v samotnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a aj v ďalšom písomnom vyjadrení neuviedol, že ním predložená zmenka v konaní bola blankozmenkou, ktorú v časti lehoty splatnosti pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu doplnil, takýmto postupom odobral žalovanej možnosť v krátkej zákonnej 3-dňovej lehote v rámci uplatnených námietok voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu relevantne reagovať na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetu konania. Odvolací súd poukazuje na to, že prísna koncentrácia konania u žalovaného musí byť dodržaná aj u žalobcu, inak by bola porušená zásada rovnosti zbraní v konaní.

102. Žalovaná zároveň v konaní preukázala, a to samotnou výpoveďou žalobcu v rámci vyššie uvedeného trestného konania, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k poskytnutej pôžičke vo výške 300.000,-Sk zo strany žalobcu žalovanej. Ani túto skutkovú okolnosť žalobca v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu neuviedol. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že zmenka predložená v konaní pred súdom prvej inštancie je zmenkou, ktorá má charakter tzv. zabezpečovacej zmenky. Ide o zmenku, ktorá zabezpečuje určitú inú povinnosť dlžníčky vyplývajúcu z kauzálneho vzťahu medzi vystaviteľom zmenky ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako osobou, v prospech ktorej bola zmenka vystavená. V prípade zabezpečovacích zmeniek má dlžník možnosť ubrániť sa uplatnenému nároku iba za predpokladu, ak s odkazom na zmluvnú dohodu o zabezpečovacej funkcii zmenky zároveň preukáže splnenie svojej povinnosti.

103. V prejednávanom prípade dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná na žalobcom uplatnenú zmenku plnila, keďže plnila na pôžičku, ktorú predmetná zmenka zabezpečovala. Nakoľko žalovaná v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu namietla, že dlh zo zmenky zanikol splnením, bol súd prvej inštancie povinný v rámci námietkového konania vykonaným dokazovaním zistiť, či toto tvrdenie žalovanej je pravdivé.

104. Aj keď prvým uznesením odvolacieho súdu bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený práve z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanou realizované platby boli platbami na uplatnenú zmenku, pričom z rozsudku nevyplývalo, ako súd dospel k tomuto záveru, avšak toto zrušenie rozsudku nemôže mať za následok, že ďalším doplnením dokazovania nemôže súd prvej inštancie dospieť k tomu istému záveru. Súd je však povinný svoje myšlienkové postupy odôvodniť a uviesť, z čoho pri rozhodnutí vo veci vychádzal.

105. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, a to hlavne vyšetrovacím trestným spisom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sám žalobca pri výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že žalovanou poskytnuté finančné prostriedky priraďoval na úroky, ktoré tvrdil, že boli dohodnuté vo výške 2,5 % z poskytnutej požičanej sumy. Teda sám žalobca pred orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj v konaní vo veci samej priznal úhradu sumy 8.997,43 Eur zo strany žalovanej (o úhradách tejto sumy žalovaná predložila dôkazy), avšak žalobca tvrdil, že táto žalovanou zaplatená suma bola priradená na dohodnuté úroky. Súd prvej inštancie však vykonaným dokazovaním mal za to, že zmluva o pôžičke, ktorú žalobcom predložená zmenka zabezpečovala bola bezúročná, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná sa so žalobcom na úrokoch z poskytnutej pôžičky dohodla, ale najmä vychádzal z listinného dôkazu, a to potvrdenia daňového úradu, ktorý predložil daňové priznanie žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca takýto príjem do daňového priznania nezahrnul, pričom v prípade prijatia dohodnutých úrokov by takýto príjem podliehal dani. Týmto listinným dôkazom teda bolo v konaní preukázané, že žalobca nemohol žalovanou poskytnuté finančné plnenie priradiť na úroky, ktoré by podliehali dani, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná zaplatením

finančných prostriedkov plnila na istinu požičanej pôžičky. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a z dôvodu hospodárnosti nebude opakovať skutočnosti už uvedené súdom prvej inštancie. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, ktorý tvrdí, že súd prvej inštancie hodnoverne nevysvetlil, z akého dôvodu považoval poskytnutú pôžičky za bezúročnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z akých skutočností pri rozhodovaní v tomto smere vychádzal a ako dospel k tomu, že žalovanou poskytnuté finančné prostriedky je potrebné považovať za zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu žalovanej.

106. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vykonaním dokazovaním dospel k záveru, že pôžička, ktorú zmenka zabezpečovala bola pôžičkou, kde nebola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá splatnosť, a preto dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobca nemohol zmenku vypísať pred splatnosťou samotnej pôžičky, ktorú zmenka mala zabezpečovať, odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasí. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu tvrdila, že žalobcom predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou na zabezpečenie poskytnutej pôžičky, pričom tvrdila, že dohoda o vyplňovacom práve uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou nebola. V zmysle zákona by tak žalobcovi svedčilo právo zmenku odovzdaním zo strany vystaviteľky dopísať a vyplniť, avšak v kontexte zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že tým, že žalovaná v konaní preukázala, že ňou vystavená zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania mala zabezpečovať pôžičku, súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, keď pristúpil k skúmaniu, či pôžička, ktorú žalobca žalovanej poskytol už bola splatná, nakoľko pred splatnosťou nie je možné pristúpiť k vymáhaniu dlhu veriteľom od dlžníčky. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu názoru, že je nutné v konaní aj o zaplatenie zmenky vyriešiť otázku, či vôbec nadobudla splatnosť žalobcom poskytnutá pôžička, teda či bolo možné zmenku v časti splatnosti vypísať skôr, ako nadobudla splatnosť pôžička, ktorú zmenka mala zabezpečovať. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom smere dospel k správnemu právnemu záveru, z ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje a na dôvody ohľadne týchto skutočností odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

107. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je dôvodná, avšak nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

108. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce aplikoval v konaní ustanovenie čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového, avšak aj ustanovenie čl. I. § 17 tohto zákona. V danom prípade však na žalobcom predloženú zmenku možno aplikovať len ustanovenie čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového, nakoľko toto zákonné ustanovenie síce hovorí už o zmenkách úplných a možnosti námietok dlžníka voči majiteľovi z nich, avšak toto ustanovenie má na mysli, že predchádzajúca listina, ktorá ešte zmenkou nie je, je zatiaľ listinou neúplnou. Pripúšťa teda tzv. blankozmenku, teda zmenku neúplnú, za ktorú je nutné považovať listinu, ktorá je zámerne podľa dohody vystavená v neúplnej podobe, a to preto, aby sa neskôr stala doplnením zmenkou úplnou. Preto toto zákonné ustanovenie hovorí o zmenkách pri vydaní neúplných. Aj toto ustanovenie však predpokladá, že bude existovať dohoda o tom, ako má byť zmenka neskôr doplnená. Toto je nutné rozumieť tak, že vlastník zmenky nie je pri nakladaní s touto listinou, na ktorej je blankozmenka vyznačená, vôbec nijako obmedzený. Môže ju síce vyplniť akokoľvek, neznamená to však, že budú osoby na listine podpísané povinnému bez ďalšieho plniť. Zmyslom predmetným ustanovením uvažovanej zmluvy o vyplnení zmenky totiž nie to, aby bolo právo vypísať do zmenky založené, ale budúci zmeneční dlžníci si dohodujú, že pokiaľ bude pri vyplňovaní neúplnej zmenky postupované v súlade s dohodou o jej vyplnení, na doplnenú listinu zaplatia, a ak bude postupované v rozpore s dohodou o vyplnení, majú právo nezaplatiť, aj keby výsledná listina bola platnou zmenkou. Z hľadiska vzťahov vecno-právnych, vlastníckych, nie je majiteľ blankozmenky obmedzený nijako, z hľadiska relatívnych vzťahov záväzkových, musí rešpektovať dohodu o tom, ako má výsledná zmenka vyzerať, inak sa dlžník ubráni povinnosti na výslednú zmenku plniť. Zmluva o vyplnení zmenky nie je nikde upravená a ide o zmluvu nepomenovanú, preto nie je určená jej forma a môže byť uzatvorená ako písomný prejav, tak aj ústne a konkludentne.

109. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vyplnením blankozmenky sa táto premení na zmenku len vtedy, ak výsledná, teda doplnená listina má náležitosti cudzej alebo vlastnej.

110. Podstatou úpravy § 10 Zákona zmenkového a šekového je však situácia, kedy je blankozmenka vyplnená v rozpore s vyplňovacím prehlásením, teda s udeleným vyplňovacím právom. Aj keď bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim doplňovaciemu právu, aj tak sa z formálneho hľadiska stala skutočnou zmenkou, ak má všetky predpísané náležitosti. Je preto na ňu nutné takto nazerať a majiteľ takejto zmenky má práva s touto listinou spojená, teda mu svedčí nesporný zmenečný záväzok. Preto zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len námietku proti majiteľovi, pričom nestanovuje, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. S tým súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníka. Tí musia namietnuť a preukázať predovšetkým skutočnosť, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, teda musia preukázať i obsah vyplňovacieho práva, a že majiteľ zmenky nekonal v súlade s touto dohodou.

111. Ustanovenie § 10 Zákona zmenkového a šekového však dáva dlžníkovi zo zmenky možnosť namietať, že majiteľ nadobudol zmenku v zlej viere alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou sú najčastejšie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, vie, ako má byť vyplnená, ale má cieľ zneužiť listinu vyplnením nesprávnym. Odvolací súd poukazuje na to, že bývajú pochybnosti, či sa to týka aj zmeniek už vyplnených, ktoré sú len po vyplnení ďalej prevádzané, či nejde potom už o prípad upravený v ustanovení v čl. I. § 17. Ustanovenie § 10 sa však týka práve len zmeniek nevyplnených, teda aj zmenky, ktorej žalobca sa v konaní domáha. Pokiaľ sa v tomto ustanovení čl. I. § 10 hovorí o zmenke, potom práve len v tom zmysle, že listina pôvodne nevyplnená, teda ktorá nemôže byť ešte zmenkou, sa vyplnením spätne zmenkou stáva. Teda len tí, ktorí podpisovali zmenku ešte pred jej vyplnením, túto námietku nesprávneho vyplnenia majú. Teda námietka dlžníkov, ktorí podpísali už vyplnenú zmenku sa riadi len ustanovením čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového.

112. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v danom prípade mal posudzovať súd prvej inštancie námietky ohľadne zlej viery nadobudnutia zmenky len v súlade s čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nadobudol zmenku v zlej viere. O tejto skutočnosti svedčí skutočnosť, že žalobca vedel v dobe vypísania splatnosti zmenky, že žalovaná pôžičku, ktorú zmenka zabezpečovala už plnila, vedel, resp. mal vedieť, že v prípade úrokov je povinný zaplatiť daň z príjmu, resp. takýto príjem je povinný v daňovom priznaní priznať, a teda nemohol považovať žalovanou poskytnuté finančné prostriedky za úhradu úrokov a napriek tomu zmenku vypísal, hoci dlh, ktorý mala zabezpečovať ako žalovaná v konaní preukázala, zanikol.

113. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aplikovanie ustanovenia čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového zo strany súdu prvej inštancie popri čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pokiaľ súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k správnemu záveru, že žalobca zmenku vypísal v zlej viere. Čo sa týka alternatívy uvedenej súdom prvej inštancie, že žalobca vypísal zmenku aj v rozpore s dobrými mravmi a nadobudol zmenku z hrubej nedbanlivosti, v tomto smere považuje odvolací súd konštatovanie súdu prvej inštancie za nesprávne, avšak nemá vplyv na samotný výsledok rozhodnutia sporu.

114. Pokiaľ teda súd prvej inštancie po zistení uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaná v konaní preukázala, že ide o zabezpečovaciu zmenku, že na pôžičku, ktorú zmenka mala zabezpečovať plnila, pričom svedeckými výpoveďami preukázala, že nad rámec predložených dokladov o plnení poskytla žalobcovi aj ďalšie finančné prostriedky, čo preukázala svedeckými výpoveďami v konaní, pričom zaplatila žalobcovi viac, ako bola žalobcom celkovo požičaná suma žalovanej v sume 1.000.000,- Sk, ktoré boli zabezpečené tromi zmenkami a pokiaľ súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaná v konaní preukázala zlú vieru žalobcu pri nadobúdaní zmenky, k čomu prispeli samotné výpovede žalobcu v rámci vedených trestných konaní, potom bolo nadbytočné tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie sa zaoberať skutočnosťou, či žalovaná žiadala vydať zmenku po zaplatení pôžičiek poskytnutých zo strany žalobcu, resp. či urobila protest pre nevydanie zmenky. Tieto skutočnosti v danom prípade zisteného skutkového stavu už nemohli zmeniť výsledok sporu.

115. Súdom prvej inštancie doplnené dokazovanie, a to hlavne vyšetrovacími spismi v rámci vedených trestných konaní po dvoch predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu preukázalo dôvodnosť podania námietok žalovanou voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, a preto

odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, aj keď súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že údaj o splatnosti dopísaný žalobcom je podľa neplatným právnym úkonom, nakoľko odvolací súd opakovane uvádza, že doplnením splatnosti zmenky na blankozmenku sa stala táto úplnou zmenkou, avšak žalovaná sa v konaní relevantnými námietkami ubránila tomu, že je povinná z takejto zmenky plniť.

116. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

117. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

118. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).