Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/170/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky P.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., P. XX, zastúpenej HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava a otca Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., R. XX, zastúpeného JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD.- advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 12.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2015, označeným ako protinávrh, žiadal otec súd, aby vydal predbežné opatrenie, ktorým upraví jeho styk s maloletou R. nasledovne: Otec je predbežne oprávnený stretávať sa s maloletou R., nar. XX.XX.XXXX vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že si maloletú preberie pred bytom matky na P. ulici č. XX v C., kde maloletú po uskutočnení styku aj odovzdá. Ako dôvod uviedol, že tunajší súd dňa 25.05.2015 predbežným opatrením zveril maloletú R. na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti matky a vo zvyšku návrh zamietol, keď matka žiadala tiež odovzdať dieťa do jej starostlivosti a určiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Súd pri rozhodnutí predbežným opatrením nerozhodol o úprave styku otca s maloletou, i keď pri svojom rozhodovaní považoval za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú rozvrátené /čo vyžaduje úpravu osobnej starostlivosti/. Protinávrhom v tomto konaní sa domáha predbežnej úpravy jeho styku s maloletou na čas do skončenia konania. Absencia úpravy styku je v rozpore so záujmom maloletej, nakoľko rodičia aktuálne nie sú schopní rozumne komunikovať, čo sa prejavuje na frekvencii styku otca s dieťaťom a na traumách pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa /asistencie polície/.

Od opustenia spoločnej domácnosti matkou XX.XX.XXXX videl otec R. X krát:

- prvýkrát 23.05.2015 asi na dve hodiny, kedy matka žiadala garanciu, že jej otec dieťa vráti, čo nemá reálny podklad. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedla, že jej otec dňa 11.03.2015 odmietol vydať R., čo súd považoval za dôvod na predbežné zverenie dieťaťa do jej starostlivosti. Žiadna z matkou opisovaných skutočností sa nestala tak, ako to opisuje, veď prečo aj po tomto incidente žila ešte dva mesiace v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa. Dobrovoľne sa odsťahovala až XX.XX.XXXX, čo preukazujú smskové správy z uvedeného dňa: „Ako sa dohodneme na R.? Môžem ísť s ňou teraz do S.?“..“Tak idem, keby si ju chcel vidieť, sme tam. Nič neničím, len túžim po partnerovi, čo si ma bude vážiť“...Preto radšej idem preč... veci pre R. ti tu nechávam, aby si nehovoril, že som všetko zobrala“...

- druhýkrát 10.06. asi na dve hodiny, kedy bola maloletá spolu so súrodencami a starými rodičmi. Matka začala tvrdiť, že sa dieťa po návrate k nej zle cítilo, zle spalo, a preto sa bude s otcom stretávať len za jej prítomnosti. Otec má k dispozícii videonahrávky z toho dňa, kde sa R. veľmi pekne hrá s F. a H. a žiaden stres sa na nej neprejavuje.

- tretíkrát 11.06., keď sa rodičia opäť nedohodli a odovzdávanie sa neobišlo bez scén a polície

-štvrtýkrát 03.07., keď matka otcovi dieťa odovzdala po mnohých urgenciách opäť len na dve hodiny, videonahrávka z tohto odovzdávania svedčí o tom, že XX ročný F. sa rozplakal od dojatia, lebo mu sestra veľmi chýbala. Otec so svojou manželkou stále spoločne a v zhode vychovávajú ich deti - F. a H., no nie je schopný akceptovať správanie matky, ktorá obmedzuje jeho styk s R., pretože je dobrý otec.

- piatykrát 06.07. od 16-19 hodiny

- šiestykrát 09.07. od 16.30 do 19.30, keď opäť skončili na polícii.

Medzitým otec neustále žiadal matku o umožnenie stretnutí s dcérou. Každé jedno realizované stretnutie je výsledkom hrozného napätia vyvolaného tým, že matka vysloví požiadavky, ktorých splnením podmieňuje odovzdanie R. otcovi /napr. „Chcem naše veci všetky! Celý zoznam. Plus výživné. Potom ti ju nachystám! alebo „Q. takto to nejde, máš mi to oznámiť dva dni vopred, nie večer“/. Matka nie je schopná oddeliť svoje záujmy od záujmov maloletej, stotožňuje svoje potreby s potrebami spoločného dieťaťa, nedokázala pochopiť, že keď rodičia zlyhajú ako partneri, zákonite to nemusí znamenať koniec vzťahu medzi jedným z rodičov a dieťaťom. Matka sama vyrastala bez otca, od ktorého ju i jej brata izolovala jej matka. V rodinnom prostredí matky absentuje akákoľvek zodpovednosť voči potrebám dieťaťa, jeho riadneho psychického vývinu a rozvíjania vzťahov s druhým rodičom, ktorý má všetky rodičovské kompetencie, ale aj so súrodencami. Všetky tri otcove deti sa ľúbia a sú na seba zvyknuté.

Rodičia ešte nemajú spracovaný rozchod. Ak otec nechce pristúpiť na matkine partnerské požiadavky, ona to považuje nielen za odmietnutie jej osoby ako partnerky, ale aj odmietnutie ich maloletej dcéry. Otec bude rád komunikovať s matkou o R. a jej potrebách, aby bola jej výchova čo najlepšie zabezpečená. Najväčším problémom matky v ich vzťahu boli jeho deti z predchádzajúceho manželstva, o ktoré sa otec riadne stará. S manželkou sa na ich spoločnej výchove dohodli. Matka otcovi vyčítala, že trávi veľa času s XX ročným synom, že s ním chodí sám na dovolenky a pod.

Dôvodom odchodu matky zo spoločnej domácnosti bola frustrácia z toho, že sa otec nespráva spôsobom, ktorý si ona predstavuje. Konflikt dňa 11.03.2015 vyvolala zrejme zámerne, pretože toho dňa už udelila plnú moc advokátovi na zastupovania a potrebovala dôkazy, o ktoré oprela vydanie predbežného opatrenia. V návrhu uviedla, že toho dňa musela volať políciu, aby získala R. od otca, ktorý ju vymkol a dieťa jej odňal. Situácia sa stala opačne, keď matka vyvolala hádku kvôli dovolenke otca s F. v R. a po výmene názorov uprostred noci v afekte opustila spoločnú domácnosť bez R., ktorá spala v postieľke. Po chvíli sa vrátila a snažila sa hádať. Otec nemohol ustúpiť, lebo deti z prvého manželstva miluje, preto chcela ostentatívne odísť aj s malou, budiť ju, obliekať, čo jej otec nedovolil, preto znova v afekte buchla dverami a odišla. Keďže bolo už viac ako jedenásť hodín v noci, otec dvere zamkol. Následná jej reakcia bola volanie na políciu, obviňovanie otca z únosu dieťaťa a pod. Nie je pravdou, že otcovi rodičia mu dohovorili. Boli zhrození z jej správania a konali v záujme dieťaťa, situáciu sa snažili ukľudniť. Ak by R. prespala doma, nebola by to taká tragédia, ako to prezentuje matka. I keď má maloletá len X mesiacov, spala bez matky viackrát u rodičov otca pre rôzne spoločenské akcie, na ktorých sa zúčastňovala. Otec sa snažil dohodnúť s matkou, doručil jej i návrh rodičovskej dohody, ktorý komentovala slovami: “Ty ma nemôžeš nútiť, aby som bola každý utorok a štvrtok doma“ / na margo navrhovaného styku v utorok a štvrtok od 16.00 - 19.00/.

Súdne rozhodnutie bez úpravy styku vytvorilo medzi rodičmi nerovnovážny stav v prospech matky, ktorá svoju pozíciu momentálne preferenčného rodiča zneužíva na vynucovanie si svojich predstáv a

požiadaviek. Nevidí záujmy dcérky a nevie sa odosobniť od partnerského konfliktu. Otec má záujme zachovať si dobrý vzťah s R. , preto je v tejto chvíli asi nevyhnutné, aby mu súd umožnil participovať aspoň v minimálnej miere na starostlivosti o ňu, aby sa ich vytvorené puto naďalej budovalo. Za dva mesiace sa mu podarilo stretnúť sa s maloletou šesťkrát, z toho dvakrát za asistencie polície. Posledné odovzdávanie končilo tým, že mu matka povedala, že mu dcéru nikdy nedá. Napriek tomu, že vedela, že o 19-tej hod. jej otec R. privezie, už o 18.00 hod. išla na políciu oznámiť, že jej dcéru neodovzdal. Matka svojím konaním môže vzťah otca a dieťaťa nenávratne narušiť. Do 1 roka veku dieťaťa je dôležité, aby v jeho blízkosti boli osoby, na ktoré je naviazaná. Otec rešpektuje, že maloletá matku potrebuje, že jej ju vráti, napriek tomu mu maloletú odmietla odovzdať, čo je na škodu R. ale aj ďalším deťom otca, ktoré sú na svoju sestru zvyknuté, chcú ju vidieť, pýtajú sa na ňu.

K návrhu bolo pripojených 10 listov esemeskovej komunikácie, ktorá prebehla medzi rodičmi.

Dňa 21.07.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca, ktorá žiadala návrh otca zamietnuť. Uviedla, že pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca nie je splnená podmienka dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nakoľko otec dostatočne nepreukázal, že mu matka bráni v styku s maloletou, resp. tento styk neumožňuje. Po opustení spoločnej domácnosti dňa 15.05.2015 sa na základe žiadosti otca jeho styk s maloletou realizoval nasledovne:

23.05.2015 od 11.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti svedkov: A.. E. A., bytom L. O., U. XX /osobná známa otca/ a R. E., bytom C., H. ulica XXX. V máji XXXX sa otec viac nedožadoval styku s maloletou a na výzvy matky nereagoval, nevyhovovalo mu to, pretože bol so synom na dlhšiu dobu v L..

10.06.2015 od 13.00 hod. do 18.00 hod.

11.06.2015 od 11.00 hod. do 19.00 hod., v oboch prípadoch je svedkom Q. R., otcov otec, bytom C., Z. XX. Keďže dĺžka prvých dvoch stretnutí maloletej s otcom trvala viac hodín a maloletej neprospela / maloletá bola apatická, v noci sa zo sna strhávala a plakala/, upravila matka styk otca s dcérou na 2-3 hodiny, čo dieťa vzhľadom na svoj vek lepšie znáša.

03.07.2015 od 11.00 hod. do 16.00 hod., svedkom je F. R., otcov syn, bytom C., R. XX;

06.07.2015 od 11.00 hod. do 16.00 hod.;

09.07.2015 od 16.00 hod. do 19.00 hod., svedkom je Q. R., otcov otec. Od 09.07.2015 otec matku o styk s maloletou nepožiadal, ani nereagoval na mailové správy, nakoľko bol opätovne od 11.07.2015 do 19.07.2015 na dovolenke v L., teda v tomto období mu matka nemohla brániť v styku s maloletou. Matka ďalej uviedla, že otec nepreukázal odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré nie je dané faktickým ani právnym stavom. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti sa otec s maloletou stretával vždy, keď o to požiadal a vždy len keď mu to vyhovovalo, nakoľko sa nachádza mimo územia SR. Otec v návrhu neosvedčil danosť práva a skutočnosti, z ktorých by boli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a tiež neosvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana /úprava styku/ ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy /bránenie v styku, neakceptovanie práva otca na výkon rodičovských práv/. Otec účelovo tvrdí, že matka neakceptuje jeho právo na styk s maloletou, čo z matkou uvedených skutkových tvrdení a návrhov na vykonanie dôkazov vo vyjadrení k návrhu otca, nie je pravda, a teda neexistujú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Treba však uviesť, že otec si neplní zákonnú povinnosť a od 15.05.2015 na výživu maloletej neprispieva i napriek výzvam matky.

Súd zistil, že uznesením zo dňa 25.05.2015, č.k. -28 tunajší súd predbežným opatrením dočasne zveril maloletú R. do starostlivosti matky na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou , keď konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. začal ex offo. Vo veci samej doteraz súd nerozhodol, termín pojednávania je vytýčený na deň 20.10.2015.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.

Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Uvedené zákonné ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, čo nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.

Cieľom predbežných opatrení je provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka

efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Každé rozhodnutie súdu teda aj predbežné opatrenie musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP).

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, ale pri rozhodovaní vychádza len z okolností uvedených v návrhu.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnené neboli, preto návrh otca zamietol. Otec sa návrhom domáha dočasnej úpravy styku s maloletou poukazujúc na skutočnosť, že tunajší súd predbežným opatrením zveril maloletú R. na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti matky, ale nerozhodol o úprave jeho styku s maloletou, čo je v rozpore

so záujmom maloletej, nakoľko rodičia aktuálne nie sú schopní rozumne komunikovať, čo sa prejavuje na frekvencii jeho styku s dieťaťom a na traumách pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa. Otec v návrhu a matka vo vyjadrení k návrhu zhodne uvádzajú, že odkedy matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť, t.j. odo dňa 15.05.2015 sa ku dňu podania návrhu /15.07.2015/ styk otca s dieťaťom realizoval šesťkrát, pričom obaja zhodne uvádzajú dni, kedy sa otec stretol s dieťaťom. Rodičia sa však nezhodujú na dĺžke trvania tohto styku, keď podľa otca jeho styk s maloletou R. napr. dňa XX.XX.XXXX trval asi 2 hodiny a matka uviedla, že sa trval od 11.00 hod. do 18.00 hod - teda 7 hodín. Zhoda v ich tvrdeniach nie je ani čo sa týka ostatných dní, kedy sa realizoval styk otca s dcérou. Toto je možné zistiť až výsluchom svedkov označených rodičmi. Otec popisuje v návrhu traumy pri preberaní a odovzdávaní maloletej /aj za asistencie polície/, čo matka nepotvrdila. Súd mal jednoznačne osvedčené, že matka otcovi v styku s maloletou R. nebráni, styk sa realizuje, nie však v rozsahu predpokladanom otcom. Osvedčené je, že nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia vzťahu otca a dieťaťa, nehrozí odcudzenie dieťaťa s otcom. Súd dáva do pozornosti, že predbežné opatrenie nie je nástrojom na riešenie nezhôd rodičov týkajúcich sa styku otca s dieťaťom. Súd zdôrazňuje, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, aby nadradili záujmy maloletého dieťaťa nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Rodičom odporúča, aby sa pokúsili v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletej dospieť (i s možnosťou spoločného využitia odbornej pomoci, nečakajúc zásah zo strany súdu) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovní. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Dieťa potrebuje pokojné prostredie, ktoré však nie je viazané len na miesto, ale najmä na správanie kľúčových osôb v jeho živote. Je nevyhnutné v záujme maloletej a jej zdravého duševného vývoja redukovať vystavovanie maloletej záťažovým situáciám.

Súd v konaní začatom ex offo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie, v prípade potreby i znalecké dokazovanie, s cieľom zistiť, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady a kvalitnejšie výchovné kompetencie k osobnej starostlivosti o maloletú a k zabezpečeniu jej zdravého vývoja, ku ktorému z rodičov viac maloletá inklinuje, resp. aké výchovné prostredie je pre ňu najoptimálnejšie a rozhodne, ktorému z rodičov zverí maloletú R. do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti. Súd bude tiež zisťovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, majetkové pomery jeho rodičov, ich možnosti a schopnosti, a až na základe dokazovaním zistených skutočností rozhodne o výživnom na maloletú a bude aj zisťovať, či je potrebné / a v akom rozsahu/ upraviť styk rodiča, ktorému nebude maloletá zverená do osobnej starostlivosti, resp. či je potrebné tento styk obmedziť, zakázať, a to vzhľadom na vek dieťaťa, jeho denný režim, miesto bydlísk rodičov ako aj na prípadné pracovné povinnosti rodičov, ich ďalšie vyživovacie povinnosti, k čomu sa žiaden z nich nevyjadril. Nie je zrejmé, aký je rodinný stav otca, keď v návrhu udáva, že s manželkou sa dokázal dohodnúť na výchove mal. F. a H., na inom mieste poukazuje na to, že najväčším problémom matky vo vzťahu k nemu boli jeho deti z predchádzajúceho manželstva, o ktoré sa riadne stará, tiež tvrdí, že obe deti z prvého manželstva miluje.

Súdom načrtnuté dokazovanie presahuje rámec predbežného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.