Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-341-2004.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Subarea
5Er/341/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešov, proti povinnému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. Y. XXX/XX, F. o vymoženie sumy 66,39 eur takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, Prešov trovy exekúcie vo výške 23,47 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený (pôvodne SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal dňa 30.11.2004 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 2 000,- Sk, t.j. 66,39 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA254864, ktorý dňa 17.6.2003 vydalo Obvodné oddelenie PZ Podolínec. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2003 a vykonateľnosť dňa 2.7.2003. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 22.12.2004 pod číslom 5710 007735 *.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa 06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008).
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 2.7.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo pokiaľ sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (vyše rok a pol pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,47 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1. § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 20 min.
- upovedomenie o začatí exekúcie 40 min. Spolu: 60 min. Odmena exekútora: 6,64 eur (1 zač. hod. x 6,64 eur)
2. § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenia upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
3. § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné - upovedomenie o začatí exekúcie 1,36 eur
- vrátenie poverenia 0,45 eur
- konečné vyúčtovanie 0,45 eur
- návrh na zastavenie exekúcie 1,40 eur
- vyznačenie právoplatnosti 0,45 eur
- zaslanie exekučného spisu 1,75 eur
- obálky (7 x 0,07 eur) 0,49 eur
20 % DPH zo základu pre výpočet DPH vo výške 19,56 eur 3,91 eur Trovy exekúcie celkom: 23,47 eur
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Súd nepriznal exekútorovi uplatnenú odmenu za vyčíslené 2 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie, a to za úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, každý v časovom trvaní začatej 1 hodiny. Exekútor tak časovo nešpecifikoval náročnosť toho-ktorého úkonu, iba si vždy uplatnil odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu vykonávania jedného úkonu exekučnej činnosti, a teda za každý úkon exekučnej činnosti. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.4.2008 je však určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Je potrebné sčítať časové trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určiť odmenu podľa § 14 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, teda rozhodujúci je čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) predmetnej vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 predmetnej vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia (obdobne viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007).
Vzhľadom na skutočnú časovú náročnosť súdnym exekútorom uvedených úkonov, ako aj s prihliadnutím na časové špecifikácie iných exekútorov, na vykonanie úkonu spracovanie žiadosti o udelenie poverenia stačilo exekútorovi aj účelne vynaložených 20 minút a na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 40 minút, teda spolu 60 minút. Na vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie na predtlačenom vzore, v ktorom exekútor zmenil účastníkov, vymáhaný nárok a prílohy, exekútor viac ako je vyššie súdom špecifikovaný čas vynaložiť nemusel. Súdu je pritom z vlastnej činnosti známe, že časová náročnosť predmetných úkonov (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia) je súdnymi exekútormi špecifikovaná rôzne, a to i v polovičných časových intervaloch, než súd uviedol v tomto uznesení. Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z. z. potom činí 6,64 eur za jednu hodinu účelne vynaloženú na vykonanie exekúcie.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade
s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Pre úplnosť súd uvádza, že súdny exekútor jednotlivo špecifikoval hotové výdavky v celkovej výške 6,35 eur, uplatnil si však (zrejme sčítacou chybou) iba sumu 6,28 eur, preto súd viazaný jeho návrhom priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov iba vo výške 6,28 eur (bez DPH).
Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné podanie odvolania (v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.