Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. B., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka B. B., L.. XX.XX.XXXX, J. S.. K. XX, Ž.W. L. Y., v konaní právne zastúpená JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, otec I. Ž., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.02.2009 č. k. -37 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. B., L.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2015 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

II. Zročné výživné za obdobie apríla 2015 až augusta 2015 vo výške 1.050,- Eur je otec maloletej p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky mal. v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, keď tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom žiadala matka cestou právnej zástupkyne zvýšiť výživné na maloletú zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne od 01.04.2015. Návrh zdôvodnila tým, že od roku 2008 kedy bolo výživné otcovi určené sa podstatne zvýšili náklady na maloletú v súvislosti s jej fyzickým rastom, keď v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka základnej školy, je ťažko zdravotne postihnutá a odkázaná na invalidný vozík. Otec sa s maloletou nestretáva, nad rámec výživného neprispieva a toto platí raz za tri mesiace, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

Otec maloletej s návrhom nesúhlasil uvádzajúc, že je schopný prispievať zvýšeným výživným iba v sume 130,- Eur mesačne. Potvrdil, že výživné platí nepravidelne.

Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť.

Súd po vypočutí rodičov a oboznámení predložených listinných dôkazov vrátane vyžiadaných daňových priznaní otca a po oboznámení pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. zistil nasledovné:

Naposledy bolo o výživnom otca rozhodnuté v konaní tunajšieho súdu sp. zn. rozsudkom zo dňa 03.02.2009 (právoplatným dňa 20.02.2009), ktorým bolo určené otcovstvo maloletej. V súvislosti s tým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne s tým, že zmeškané výživné vo výške 3.460,69 Eur bolo otcovi povolené zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 144,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Maloletá v tom čase mala takmer tri roky. Ako je zrejmé z pripojeného spisu, už v tom čase bola ťažko zdravotne postihnutá. Viackrát do roka s ňou matka absolvovala rôzne vyšetrenia, liečebné pobyty a cvičenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu.

Matka maloletej poberala rodičovský príspevok 4.560,- Sk mesačne a prídavok na dve deti 1.080,- Sk mesačne plus výživné 2.000,- Sk na syna narodeného v roku 2001 v predchádzajúcom manželstve.

Otec maloletej bol v tom čase živnostníkom. Podľa daňového priznania za rok 2008 dosiahol príjem na úrovni 268.000,- Sk, výdavky mal deklarované na sumu 216.000,- Sk. S výživným vo výške 100,- Eur mesačne na maloletú ako aj s úhradou zmeškaného výživného v splátkach po 144,- Eur mesačne súhlasil. Mal pritom ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi narodenému 09.04.2006.

V súčasnosti je maloletá žiačkou druhého ročníka základnej školy. Matka deklarovala, že stravné v škole a desiata predstavuje 39,- Eur mesačne, školské výlety a ZRPŠ vychádzajú na 13,- Eur mesačne, školské pomôcky na 30,- Eur mesačne. Maloletej platí životné poistenie 22,44 Eur mesačne. Vzhľadom na zdravotné postihnutie maloletá podstupuje pravidelné vyšetrenia a ošetrenia ako aj liečenia v špecializovaných zariadeniach v Kováčovej a Piešťanoch. S tým sú spojené náklady na dochádzanie motorovým vozidlom na úrovni okolo 1.000,- Eur do roka. Liečenie, ktoré absolvovali v Piešťanoch štyrikrát od roku 2011 stojí cez 3.000,- Eur a toto na rozdiel od pobytu v Kováčovej zdravotná poisťovňa neprepláca. Maloletá potrebuje pomôcky ako špeciálna stolička, kočík a invalidný vozík a len za vozík sa priplácalo 1.400,- Eur, tento má 5 rokov a bude potrebovať nový a za kočík sa doplácalo 500,- Eur. Matka uviedla, že s úhradou výdavkov jej pomáhajú tretie osoby, lebo inak by si ich nemohla dovoliť.

Matka je aktuálne nezamestnaná. Býva s oboma deťmi v 3-izbovom byte, na ktorý je vystavený zálohový predpis na sumu 84,- Eur mesačne. Poberá na maloletú peňažný príspevok za opatrovanie v sume 270,32 Eur mesačne plus prídavky na dve deti 47,04 Eur a kompenzačné príspevky v sume 18,39 Eur na hygienu, ošatenie, obuv a bytové zariadenie a v sume 33,09 Eur na prevádzku motorového vozidla.

Otec je stále živnostníkom. Vykonáva montážne práce, v súvislosti s ktorými mal podľa daňových priznaní za jednotlivé roky nasledovné príjmy a výdavky: rok 2009 - príjmy 10.700,- Eur, výdavky 6.800,- Eur, rok 2010 - príjmy 10.800,- Eur, výdavky 6.930,- Eur, rok 2011 - príjmy 8.600,- Eur, výdavky 5.280,- Eur, rok 2012 - príjmy 12.000,- Eur, výdavky 8.500,- Eur, rok 2013 - príjmy 12.890,- Eur, výdavky 9.200,- Eur, rok 2014 - príjmy 18.512,- Eur, výdavky 14.770,- Eur. Vo všetkých rokoch mal nulovú daňovú povinnosť. Uviedol, že po tom, ako si pokryje svoje výdavky a dve vyživovacie povinnosti zostáva mu mesačne 250,- až 300,- Eur čo závisí od toho, koľko do mesiaca odpracuje.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), ktorý hovorí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Súčasne bolo preukázané, že je dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

I keď pomery otca sa nijako zásadne od poslednej úpravy výživného nezmenili, keď tento má v podstate porovnateľný príjem ako v minulosti a stále dve vyživovacie povinnosti, k zmene došlo na strane maloletej ako výživou oprávnenej osoby, ktorá v súčasnosti navštevuje prvý stupeň základnej školy s čím sú nepochybne spojené vyššie výdavky ako na dieťa vo veku troch rokov. Vzhľadom na dobu 6 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného je tiež potrebné zohľadniť tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie maloletej nemožno pokryť jej odôvodnené potreby čiastkou menšou ako 465,- Eur mesačne (náklady na školu a stravu v nej 82,- Eur plus mesačné náklady na prepravu maloletej približne 80,- Eur (1.000,- Eur delené 12 mesiacov) plus náklady na pobyt v špecializovanom zariadení v Piešťanoch čo pri jeho cene vychádza na 250,- Eur mesačne plus náklady na špeciálne pomôcky (vozík a kočík), ktoré prepočtom za 5 rokov vychádzajú na mesiac približne vo výške 30,- Eur plus poistné 22,44 Eur). Podľa názoru súdu je táto suma minimálnou sumou potrebnou na zabezpečenie všetkých potrieb maloletej s tým, že matka v podstate ešte ani nepočítala tak úplne bežné potreby dieťaťa ako ošatenie, strava maloletej v domácnosti a hygienické potreby.

Tieto potreby maloletej otec pritom nijako nenamietal brániac sa v podstate len tým, že výživné vo výške 250,- Eur je neadekvátne. Je pre neho likvidačným a v takom prípade môže skončiť živnosť a ísť na úrad práce.

Vo všeobecnosti sa majú obaja rodičia rovnakou mierou podieľať na úhrade potrieb maloletého dieťaťa. Súd však podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine musí prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

V prejednávanej veci nebolo sporným, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní len tým, že matke poukazuje výživné a aj to nepravidelne, čo sám potvrdil a čo vyplýva aj z predložených výpisov z účtu.

Preto pokiaľ sa plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca ako druhého rodiča redukuje len na nepravidelné posielanie výživného, je plne dôvodným, aby sa podieľal na úhrade potrieb maloletej v rozsahu viac než polovice nevyhnutných nákladov. Matkou požadovanú výšku výživného 250,- Eur zo strany otca tak súd považoval za opodstatnenú. Vo vzťahu k vyjadreniu otca o neadekvátnosti výšky výživného je treba poukázať na to, že otec sa vôbec s maloletou nestretáva, s jej matkou nežije a tak zrejme vôbec nemá predstavu o tom, čo potrebuje maloletá ako ťažko zdravotne postihnuté dieťa.

Vzhľadom na tvrdenie otca o „likvidačnej“ výške matkou požadovaného výživného bolo potom potrebné z hľadiska ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine posúdiť, či je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať požadované výživné.

Pri predchádzajúcej úprave výživného v roku 2009 pri o čosi nižšom príjme otec súhlasil s výživným vo výške 100,- Eur mesačne spolu s úhradou splátok zmeškaného výživného po 144,- Eur mesačne (spolu 244,- Eur mesačne). Odvtedy nepretržite šesť rokov vykonáva živnostenské podnikanie a toto sa mu z daňového hľadiska evidentne oplatí, keďže podľa predložených priznaní mu ani v jednom roku daňová povinnosť z príjmu nevznikla. Na pojednávaní sa otec vyjadril, že po úhrade mesačných nákladov vrátane oboch vyživovacích povinností mu zostáva minimálne 250,- Eur.

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v možnostiach a najmä schopnostiach otca maloletej dosahovať príjem, z ktorého po pokrytí svojich nevyhnutných osobných potrieb a druhej vyživovacej povinnosti je schopný platiť o 150,- Eur vyššie výživné než doteraz, a to bez toho, že by tým bola ohrozená jeho vlastná existencia. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, nemá v starostlivosti maloleté dieťa a preto sa môže plne venovať podnikaniu. Okrem toho je vzhľadom na výšku rozdielu medzi príjmami a výdavkami v daňových priznaniach za jednotlivé roky zrejmé, že otec má buď vyšší neoficiálny príjem zo živnosti alebo má ešte aj iný príjem, lebo nijako matematicky nevychádza, aby otcovi po úhrade výdavkov a výživného zostalo ešte 250,- Eur až 300,- Eur mesačne.

Súd preto návrhu matky vyhovel. Za čas od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku otcovi vzniklo zameškané výživné za mesiace apríl až august 2015. Podľa výpisu z bankového účtu matky uhradil otec za toto obdobie výživné len dvakrát po 100,- Eur (dňa 27.04.2015 a dňa 22.06.2015). Zameškané výživné tak predstavuje 1.050,- Eur (5 mesiacov x 250,- Eur mínus uhradených 200,- Eur), ktoré súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie o výživnom pre maloleté dieťa je práve takým konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 v spojení s § 176 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.