Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, proti žalovanému: T. J., M.. XX. R. XXXX, bytom Y.. P. XXXX/XX, R. P., o 822 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 822 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 25. septembra 2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 79,20 € a 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 822 € od 16. augusta 213 do 24. septembra 2013 sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 142,80 € (v tom 98,33 € trovy právneho zastúpenia a 44,50 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 28. januára 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 4. marca 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 600 € za odplatu 228 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných splátkach po 3 € a desiatich splátkach po 81,90 €, t. j. spolu 828 €. Celkovo však splatil len 6 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 15. augustu 2013 a od tohto dňa si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac omeškania, teda 4 mesiace po 19,80 €.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 18. júna 2015, sa k nej nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo profesie.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 4. marca 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 600 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 228 € (t. j. 38 % z 600 €), teda spolu s istinou sumu 828 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 3 € a desiatich po 81,90 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto: „3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

c) Žalovaný zaplatil celkovo 6 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporné tvrdenie).

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 3. mája 2013 (č. l. 4) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 19. septembra 2013 (č. l. 6) podaným na poštu 20. septembra 2013 (č. l. 7) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 15. augustu 2013. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 4. marcu 2013, a zmluva zo 4. marca 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 5 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaný požičanú hotovosť prevzal. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658 ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný. Takto dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri zohľadnení aktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne vyšší než priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú pôžičku nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (zmluva neobsahuje ani dohodu o zrážkach zo mzdy, čo je inak bežné u iných spotrebiteľských úverov), poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je kreditné riziko vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s dobrými mravmi (porov. napr. uzn. NS SR ).

8. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy z 2. apríla 2013 právo, aby mu žalovaný zaplatil celkovo 828 €. Žalovaný však splnil len 6 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ho súd zaviazal na zaplatenie zvyšku (828-6=) 822 € (výrok I).

9. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 4. marcu 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 19. septembra 2013, že k zosplatneniu došlo 15. augusta 2013. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 19. septembra 2013 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (20. september 2013) na adresu, na ktorej žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 23. septembra 2013 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 24. septembra 2013.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 25. septembra 2013, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splatením celého záväzku, nie už od 15. augusta 2013 (výroky I a II).

11. Žalobca si okrem toho uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny (t. j. 19,80 €) za celkovo 4 mesiace. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom na to nemožno toto ustanovenie zmluvy z 2. apríla 2013 považovať za individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná, takže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie súd predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie. V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 19,80 € mesačne aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po 3 €, čo je celkom zreteľne neprimeraná sankcia. Navyše, sadzba 3,3 % mesačne znamená takmer 40 % ročne, čo v spojení s už beztak relatívne vysokou odplatou, na ktorú má veriteľ nárok podľa zmluvy, by znamenalo zaťaženie dlžníka takmer 80 % požičanej istiny už v prvom roku trvania pôžičkového vzťahu. Okrem toho je podľa názoru súdu pri posudzovaní primeranosti sankcie potrebné vziať do úvahy aj to, že už výška odplaty (t. j. v podstate výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a aj je, o čom svedčí výška odplaty) vedomý rizika poskytovania pôžičiek, preto nemožno považovať za primerané, ak realizáciu tohto kreditného rizika následne ešte aj sankcionuje zmluvnou pokutou. Vzhľadom na uvedené považoval súd ustanovenie obchodných podmienok v časti, v ktorej dávali veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny mesačne, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu náhrada (822 : 79,20, t. j. 91,2 % : 8,8 %) 82,4 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 54 € a trov právneho zastúpenia 119,33 € (dva úkony po 51,45 € podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálna náhrada jedenkrát 8,04 € a jedenkrát 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.). Za úkon prípravy a prevzatia zastúpenia súd priznal paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške platnej v roku 2014, pretože splnomocnenie pre advokáta je datované v roku 2014 a nebolo preukázané, že by túto konkrétnu vec prevzal až v roku 2015. Podľa pomeru úspechu tak má žalobca právo na náhradu 44,50 € zo súdneho poplatku a 98,33 € z trov právneho zastúpenia; náhradu je žalovaná povinná zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.