Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9T-50-2011.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/50/2011
Rozhodnutie
Senát Okresného súdu Dolný Kubín, v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.08.2015 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovanému
V. P., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Š., W. č. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina
po povolení obnovy konania
pri nezmenených výrokoch o vine, o ochrannom opatrení a o náhrade škody uvedených v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/50/2011 zo dňa 28.07.2011
súd
v zmysle § 166 Tr. por., v spojení s § 404 ods. 2 Tr. por.,
- za zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák.
- za zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák.
- za pokračovací obzvlášť závažný zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák.,
ukladá
podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 37 písm. f) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov.
Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci vzťahujúci sa na nasledovné veci:
- šuštiaková bunda svetlomodrej farby
- šuštiakové nohavice sivohnedej farby
- tenisky zn. Reebok
- igelitová taška červeno-bielej farby s nápisom „Vitana“
- igelitová taška bielej farby s nápisom „Tesco“
- plátenné športové nohavice šedo-modrej farby s kockovým vzorom
- zimná bunda čiernej farby s kapucňou s červeno-bielymi pásmi v oblasti hrude a bokov
- čierna plastová napodobenina pištole
- žltočierny sprej s označením „Defenol CS“
- textilná kukla čiernej farby zn. Moira s otvorom na oči
- pracovné nohavice modrej farby s rifľovými záplatami v oblasti kolien
- pracovná bunda so zeleným pásom v oblasti hrude, chrbta a na rukávoch
- červené tričko s krátkym rukávom s čiernymi nápismi
- slnečné okuliare.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9T/50/2011-2009 zo dňa 28.07.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/89/2011-2057 zo dňa 25.10.2011 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania dvojnásobného zločinu „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. a zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák., ktoré spáchal tým, že:
1. dňa 15.11.2007 o 09:44 hod. v Ružomberku na Mostovej ul. č. 2 vošiel so zamaskovanou tvárou do pobočky banky UniCredit Bank Slovakia a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, namieril na pracovníčku pokladne čiernu plastovú napodobeninu strelnej zbrane (pištoľ) a žiadal okamžité vydanie peňazí, čím ju donútil vydať mu finančnú hotovosť v sume 481.000,- Sk (15.966,27 €)
2. dňa 06.03.2009 o 14:05 hod. v Ružomberku na Mostovej ul. č. 2 vošiel so zamaskovanou tvárou do pobočky banky UniCredit Bank Slovakia a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, namieril na pracovníčku pokladne čiernu plastovú napodobeninu strelnej zbrane (pištoľ) a žiadal okamžité vydanie peňazí, čím ju donútil vydať mu finančnú hotovosť v sume 7.130,- €
3. dňa 05.02.2010 o 08:40 hod. v Ružomberku, na Ul. gen. M. Vesela č. 4 vošiel so zamaskovanou tvárou do pobočky banky Slovenská sporiteľňa, a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, namieril na pracovníčku pokladne čiernu plastovú napodobeninu strelnej zbrane (pištoľ) a žiadal okamžité vydanie peňazí, čím ju donútil vydať mu finančnú hotovosť v sume 22.430,- €
4. dňa 06.05.2010 o 10:52 hod. v Liptovskom Mikuláši na Garbiarskej ul. č. 2583 vošiel so zamaskovanou tvárou do pobočky banky Tatra banka, a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, namieril na pracovníčku pokladne čiernu plastovú napodobeninu strelnej zbrane (pištoľ) a žiadal okamžité vydanie peňazí, čím ju donútil vydať mu finančnú hotovosť v sume 9.915,- €
5. dňa 16.07.2010 o 15:55 hod. v Dolnom Kubíne na Hviezdoslavovom námestí č. 39 vošiel so zamaskovanou tvárou do pobočky banky Slovenská sporiteľňa, a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, kde držiac v ruke čiernu plastovú napodobeninu strelnej zbrane (pištoľ) žiadal od pracovníčky pokladne okamžité vydanie peňazí, čím ju donútil vydať mu finančnú hotovosť v sume 6.840,- €
6. dňa 31.08.2010 o 09:00 hod. v Dolnom Kubíne na Hviezdoslavovom námestí č. 39 vošiel so zamaskovanou tvárou a s čiernou plastovou napodobeninou strelnej zbrane (pištoľ) vloženou vo vrecku mikiny do pobočky banky Slovenská sporiteľňa, a.s. v úmysle získať finančnú hotovosť, pristúpil k pokladničnému okienku č. 4 a povedal pokladníčke: „Prepad, dajte peniaze, dajte peniaze!“, po čom pokladníčka stlačila poplašné tlačidlo pod pracovným stolom, a následne zvolala: „Prepad!“, na čo obvinený spanikáril a z banky ušiel, kde týmto svojím konaním Slovenskej sporiteľni, a.s. nespôsobil žiadnu škodu.
Za takto spáchané zločiny bol obžalovanému za použitia tzv. asperačnej zásady uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov. Tento odsudzujúci rozsudok sa stal právoplatným dňa 25.10.2011.
Na základe návrhu obžalovaného (č.l. 2163) Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp.zn. 9Nt/15/2014 zo dňa 09.07.2015 povolil obnovu konania v tejto trestnej veci len vo výroku o treste v prospech obžalovaného (č.l. 2247).
Pôvodne uložený trest odňatia slobody obžalovaný vykonával v čase od 25.10.2011 do 13.07.2015, kedy bol obžalovaný vzatý do väzby (po povolení obnovy konania), ktorá trvá doteraz. Do doby výkonu trestu bola rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9T/50/2011-2075 zo dňa 11.11.2011 síce započítaná aj doba väzby v ktorej sa obžalovaný nachádzal už v prípravnom konaní, avšak toto rozhodnutie je už t.č. v dôsledku povolenia obnovy konania vo výroku o treste zrušené (§ 400 ods. 1 tretia veta Tr. por.).
Po povolení obnovy konania Okresný súd Dolný Kubín na hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2015 (č.l. 2344) doplnil dokazovanie prečítaním aktuálnych správ o povesti obžalovaného. Pri opätovnom rozhodovaní o treste pre obžalovaného súd vychádzal aj z dôkazov, ktoré už boli v konaní pred súdom vykonané v pôvodnom konaní, pokiaľ tieto dôkazy mali pre rozhodovanie súdu o treste význam.
Zo znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného (č.l. 136) mal súd preukázané, že obžalovaný už v čase páchania trestných činov trpel duševnou poruchou (patologické hráčstvo). Napriek tomu však v čase páchania trestných činov mohol rozpoznať nebezpečenstvo (protiprávnosť) svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. U obžalovaného znalci zistili tendenciu racionalizovať svoje asociálne konanie, znižovať vlastnú zodpovednosť za ne a externalizovať vinu. Motívom páchania trestnej činnosti bola snaha získať finančné prostriedky na ďalšie vklady do hazardných hier a na úhradu dlhov vzniknutých z predchádzajúceho hrania, v snahe zakryť svoje zlyhanie pred najbližšími príbuznými. Osobnosť obžalovaného je psychicky nevyzretá, s rysmi miernej submisivity. Pre páchanie trestnej činnosti sa však rozhodol dobrovoľne, nekonal na základe príkazov (pokynov) iných osôb. V konfliktných (stresových) situáciách nedochádza u obžalovaného k nekontrolovateľnému správaniu sa, ktoré by sa prejavovalo výbušnosťou (agresivitou), keďže agresivita nepatrí medzi zvýraznené osobnostné črty obžalovaného. Znalci neodporučili uložiť obžalovanému žiadne z ochranných liečení, keďže v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. nejde o závislosť na užívaní návykovej látky.
Z aktuálneho hodnotenia obžalovaného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody (č.l. 2276) vyplýva, že obžalovaný má k spáchanej trestnej činnosti sebakritický postoj, avšak pôvodne uložený trest považuje za neprimerane prísny. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh vždy nedodržiaval. Doteraz bol deväťkrát disciplinárne odmenený a raz bol disciplinárne potrestaný za opakované porušovanie ústavného poriadku.
Z prečítaných aktualizovaných správ o povesti obžalovaného (odpis registra trestov; lustrácia v evidencii priestupkov a lustrácia trestných konaní) mal súd preukázané, že okrem tohto trestného konania iné konanie voči nemu neprebieha a predchádzajúce odsúdenie obžalovaného je už zahladené (č.l. 2333-2335).
Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 2336) a zo služobného hodnotenia obžalovaného (č.l. 1693-1696) mal súd preukázané, že obžalovaný bol od 01.09.1999 členom Zboru väzenskej a justičnej stráže, t.j. v služobnom pomere bol aj počas páchania všetkých šiestich skutkov. Počas trvania služobného pomeru bol hodnotený prevažne kladne, keďže disciplinárne odmeny prevažovali nad disciplinárnymi opatreniami (č.l. 1695 až 1696), ktoré však sú už zahladené (§ 62 zák. č. 73/1998 Z.z.).
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj predložením zaistených vecí, ohľadom ktorých prokurátor navrhoval uloženie trestu prepadnutia veci (č.l. 1899). Obžalovaný po nahliadnutí na predložené veci uviedol, že tieto sú jeho vlastníctvom (s výnimkou bankoviek), pričom ich nadobudol kúpou počas trvania manželstva.
Z listinných dôkazov prečítaných na návrh obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí (č.l. 2294, 2308), ktoré boli po rozvode manželstva rodičov týchto detí (29.05.2014) zverené do výchovy a starostlivosti ich matky (č.l. 2325). Už skôr (07.06.2011) bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo kvôli gamblerstvu obžalovaného (č.l. 2322). Keďže matka detí si po rozvode neplnila riadne a včas svoje povinnosti voči obžalovanému ako otcovi jej detí, súd osobitne upravil styk obžalovaného s deťmi (č.l. 2286) a určil matke detí informačnú povinnosť voči obžalovanému (č.l. 2289).
Po takto doplnenom dokazovaní súd vo veci vyhlásil rozsudok v zmysle § 166 Tr. por., v spojení s § 404 ods. 2 Tr. por., t.j. len ohľadom výroku o treste, pri nezmenenom výroku o vine. Keďže obnova konania bola povolená len vo vzťahu k výroku o treste, výroky o uložených ochranných opatreniach (ochranný dohľad, zhabanie veci), ako aj výrok o náhrade škody zostali nedotknuté, t.j. v znení pôvodného odsudzujúceho rozsudku.
Samotné povolenie obnovy konania vo výroku o treste v prospech obžalovaného ešte nijako neprejudikovalo následné rozhodovanie súdu o treste pre obžalovaného v obnovenom konaní. Z rozhodnutia o povolení obnovy konania totiž vyplýva, že súd sa pri rozhodovaní o povolení obnovy konania nezaoberal otázkou primeranosti druhu a výmery uloženého trestu, ale sa riadil stanoviskom najvyššieho súdu č. Rt-86/2014, v zmysle ktorého je nález ústavného súdu č. 428/2012 Z.z. sám osebe dôvodom na povolenie obnovy konania a nie je potrebné skúmať, či môže odsúdenému privodiť priaznivejšieho rozhodnutie (§ 394 ods. 1 Tr. por.).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu teda súd osobitne prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), vrátane všetkých jeho funkcií (represia, retribúcia, individuálna a generálna prevencia). Len riadne uložený trest napĺňajúci všetky jeho funkcie je základným predpokladom naplnenia účelu trestného konania spočívajúcom v spravodlivom potrestaní páchateľa (§ 1 Tr. por.).
Účelom trestu je nielen potrestanie a prevýchova páchateľa (individuálna prevencia), ale aj odradenie iných osôb od páchania trestných činov v budúcnosti (generálna prevencia). Vzhľadom na pôsobenie obžalovaného v minulosti ako príslušníka ZVJS možno očakávať vyšší účinok generálnej prevencie uloženého trestu, než v prípade trestu ukladanému „bežnému“ páchateľovi. V súvislosti s účinkom trestu na generálnu prevenciu v spoločnosti treba spomenúť, že k páchaniu tejto trestnej činnosti došlo v relatívne malých mestách (Dolný Kubín, Lipt. Mikuláš, Ružomberok) a aj preto je potrebné pri určovaní výmery trestu prihliadať na možné odrádzajúce účinky uloženého trestu smerom k potenciálnym páchateľom.
Vzhľadom na závažnosť a rozpätie trestnej sadzby neprichádzalo do úvahy uloženie iného druhu trestu než trestu odňatia slobody ako tzv. hlavného trestu. Iný druh trestu by účel trestu (vrátane všetkých jeho funkcií) ani riadne nenaplnil.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd vychádzal zo zásad platných pre ukladanie tzv. úhrnných trestov, pričom v danom prípade bol úhrnný trest ukladaný za použitia tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. v teraz platnom znení. Obžalovaný totiž svojim konaním spáchal tri úmyselné trestné činy, pričom dva z nich sú zločinmi (skutky č. 1 a č. 2) a jeden dokonca pokračovacím, obzvlášť závažným zločinom (skutky č. 3 až č. 6).
Skôr, než súd prikročil k úprave základnej trestnej sadzby podľa asperačnej zásady, zisťoval pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (Rt-32/2009) v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. Pri skúmaní ich existencie pritom vychádzal zo zásady, že na takúto okolnosť možno prihliadať len vtedy, ak jej existenciu možno konštatovať u všetkých zbiehajúcich trestných činov.
Na strane obžalovaného možno konštatovať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním týchto trestných činov viedol riadny život. Rovnako mu možno pričítať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keďže k spáchaniu všetkých žalovaných skutkov sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. V tomto smere súd zohľadnil postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde vyhlásil, že je vinný a v rámci záverečnej reči sa ospravedlnil poškodeným, vrátane dotknutých zamestnankýň poškodených bánk. Súd jeho prejav ľútosti vyhodnotil ako úprimný. Skutočnosť, že obžalovaný odmietol už uzavretú dohodu o vine a treste (č.l. 1859), nemožno hodnotiť v jeho neprospech. Napokon súd zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., keďže tento od začiatku účinne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti.
Na druhej strane súd konštatuje existenciu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. f) Tr. zák., keďže obžalovaný všetkých šesť skutkov spáchal verejne v zmysle § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Súd neprihliadal na existenciu ďalšej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd však na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal, pretože napokon bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest za použitia tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Na okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nemožno zároveň prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť, lebo by došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti, a následne k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby (Rt-1/2011; KS Žilina č. Jtk-13/10).
Na strane obžalovaného teda existuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (3 : 1) a preto súd v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. upravil základnú trestnú sadzbu uvedenú v § 188 ods. 3 Tr. zák. (10 až 15 rokov) tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (10 r. až 13 r. 4 mes.). Až následne súd prikročil k úprave do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a zvýšil hornú hranicu takto už upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu (17 r. 9 mes. 10 dní) pri zachovaní dolnej hranice (10 rokov). Súd následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, t.j. pri dolnej hranici takto upraveného rozpätia, zatiaľ čo pôvodne uložený trest (14 rokov) sa nachádzal pri strede upravenej trestnej sadzby.
Uloženiu trestu úplne na dolnej hranici trestnej sadby (10 rokov) bráni viacero argumentov:
Konanie obžalovaného bolo právne kvalifikované za použitia viacerých osobitných kvali-fikačných znakov (so zbraňou, značná škoda, verejne), ktoré by sami osebe boli priťažujúcimi okolnosťami. Celková výška ulúpených peňazí (spôsobenej škody) je až 62.281,27 €.
Obžalovaný úmyselne spáchal dva zločiny a jeden pokračovací obzvlášť závažný zločin. Tieto závažné trestné činy páchal už od novembra 2007 až do augusta 2010. Páchanie tejto trestnej činnosti malo pritom (z časového hľadiska) stúpajúcu frekvenciu a od ďalšieho pokračovania v páchaní tejto závažnej trestnej činnosti obžalovaný neupustil dobrovoľne, ale len preto, že bol krátko po spáchaní skutku č. 6 odhalený, zadržaný a vzatý do väzby.
Obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že je otcom dvoch maloletých detí, z ktorých jedno sa narodilo až počas jeho pobytu vo väzbe, ako aj na ťažkosti súvisiace s obmedzenou možnosťou styku s deťmi a s obmedzením jeho vplyvu na ich výchovu. Tieto ním uvádzané skutočnosti nie sú sami osebe dôvodom na mimoriadne pozitívne nahliadanie na jeho prípad. Samotná skutočnosť, že páchateľom závažného trestného činu bol mladý človek so založenou rodinou, nie je žiaľ ničím výnimočná. Práve naopak, táto skutočnosť mala byť dôvodom pre oveľa zodpovednejšie konanie obžalovaného pred jeho odsúdením. Nemožno prehliadať, že jeho vtedajšia manželka bola v čase, keď obžalovaný páchal skutky č. 5 a č. 6, už opäť tehotná. Bol to teda práve a len obžalovaný, kto spôsobil, že mladšiu zo svojich dvoch dcér na slobode ešte nevidel.
Treba tiež osobitne poukázať na to, že obžalovaný bol v čase páchania tejto závažnej trestnej činnosti v riadnom služobnom pomere ako aktívny člen ZVJS (veliteľ eskorty, člen špeciálnej zásahovej skupiny
- č.l. 1693). Práve vzhľadom na toto pracovné zaradenie mal viesť riadny život a byť tak príkladom širokej verejnosti (§ 17 ods. 1, § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). Ak je teda na danom prípade niečo nezvyčajné, tak je to práve skutočnosť, že páchateľom týchto násilných majetkových trestných činov bol aktívny člen ZVJS. Je zarážajúce, že ani každodenný kontakt s obvinenými či odsúdenými osobami na pracovisku obžalovaného neodradil od začatia a dlhodobého pokračovania v páchaní obzvlášť závažnej trestnej činnosti.
Napriek vyššie uvedeným úvahám smerujúcim proti zníženiu pôvodne uloženého trestu odňatia slobody však súd v obnovenom konaní predsa len znížil výmeru trestu až o 3 roky a uložil obžalovanému trest odňatia slobody už len vo výmere 11 rokov, prihliadajúc pritom na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako je už vyššie opísané.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd využil ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. a zaradil odsúdeného len do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci v zmysle § 38 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mal byť ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Oproti pôvodnému výroku o treste teda došlo k zmierneniu v prospech obžalovaného aj v tomto smere. Súd tým vyjadruje nádej, že s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave s miernejším stupňom stráženia. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že počas vykonávania pôvodne uloženého trestu bol obžalovaný rozhodnutím iného súdu „preradený“ do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (č.l. 2131), pričom z hodnotiacej správy ZVJS zatiaľ nevyplývajú žiadne pochybnosti ohľadom správnosti tohto rozhodnutia. Hoci toto rozhodnutie bolo pri povolení obnovy konania zrušené (§ 400 ods. 1 tretia veta Tr. por.) a súd nie je ním viazaný, možno vziať túto skutočnosť do úvahy. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že v zmysle právnych predpisov upravujúcich pobyt vo výkone trestu odňatia slobody je možné preraďovať odsúdených v rámci realizácie tzv. vonkajšej a vnútornej diferenciácie, pričom smerodajné bude správanie sa obžalovaného.
Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, keďže v konaní pred súdom bolo preukázané, že zaistené veci (s výnimkou bankoviek) už patria výlučne obžalovanému (§ 60 ods. 5 Tr. zák.). V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie obžalovaného v konaní pred súdom, kedy tento po nahliadnutí na predložené zaistené veci uviedol, že tieto kúpil ešte počas trvania manželstva. Na základe toho potom súd v pôvodnom rozsudku učinil záver, že tieto veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva obžalovaného a jeho vtedajšej manželky (§ 143 Obč. zák.). Medzičasom sa však ukázalo, že bezpodielové spoluvlastníctvo medzi týmito osobami bolo právoplatne zrušené už dňa 07.06.2011 (č.l. 2322), pričom v lehote troch rokov nedošlo k jeho osobitnému vyporiadaniu. Po márnom uplynutí doby troch rokov teda ohľadom zaistených hnuteľných vecí platí, že sú výlučným vlastníctvom obžalovaného, keďže tento ich pred zaistením ako vlastník využíval (§ 149 ods. 4 Obč. zák. per analogiam).
Uloženie trestu prepadnutia veci, t.j. takého druhu trestu, ktorý obžalovanému nebol v pôvodnom konaní uložený, nie je porušením zásady zákazu reformatio in peius, keďže uloženie tohto „nového“ trestu je dostatočne vyvážené výrazným znížením pôvodnej výmery trestu odňatia slobody a zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.