Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Odi-5-2021.pdf
PDF · 89.66 KB
Case nature
Area
Subarea
36Odi/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľa: C., právne zastúpený: Advokátska kancelária Suba & Partners, s.r.o., Cintorínska 91, 925 71 Trnovec nad Váhom proti odporkyni: D. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I.Z r u š u j e sa oddlženie D. na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Odk/65/2019-12 zo dňa 8.4.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 74/201 dňa 15.4.2019, účinným dňa 16.4.2019.
II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie D., na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Odk/65/2019-12 zo dňa 8.4.2019. V návrhu uviedol, že Okresný súd Trnava dňa 8.4.2019 vydal Uznesenie sp. zn.: 28Odk/65/2019, ktorým rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka D. a ustanovil správcu Mgr. Ondreja Bartošoviča. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2019. Navrhovateľ a odporkyňa sú súrodenci. V roku 2016 požiadala odporkyňa svoju rodinu o pomoc pri získaní úveru. Svojej rodine nechcela podať žiadne informácie z akého dôvodu úver potrebuje čerpať, resp. na aký účel chce tento úver použiť. Na rodinu pôsobila využitím psychického nátlaku, kedy tvrdila, že ak jej nepomôžu, pravdepodobne spácha samovraždu. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je matkou maloletého dieťaťa rozhodol sa jej so získaním úveru pomôcť navrhovateľ. Dňa 12.4.2016 uzatvorili odporkyňa a navrhovateľ ako spoludlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s.. Odporkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne neplnila. Veriteľ zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto niekoľkokrát adresoval navrhovateľovi ako spoludlžníkovi na úvere listy, ktorými ho upozorňoval na možné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Veriteľ tieto zásielky navrhovateľovi adresoval ako doporučené zásielky do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. V tom čase sa navrhovateľ nachádzal vo Veľkej Británii, kde pracoval, čo využila odporkyňa vo svoj prospech a to tak, že po predchádzajúcej dohode s poštovou doručovateľkou prevzala všetky zásielke smerujúce od veriteľa k navrhovateľovi. Z výsluchu, ktorý bol uskutočnený vyšetrovateľom PZ je zrejmé, že odporkyňa tieto zásielky vedome preberala, aj keď tak robiť nemala a zároveň ich zatajila pred navrhovateľom, čím navrhovateľovi ako spoludlžníkovi úveru znemožnila úhradu dlhu vo forme splátok. Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti podal trestné oznámenie. Odporkyňa však v konečnom dôsledku nebola trestne stíhaná, keďže navrhovateľ ako oznamovateľ vzhľadom na skutočnosť, že ide o jeho sestru s maloletým dieťaťom nedal súhlas na jej stíhanie, trestné stíhanie bolo teda zastavené. Dňa 2.1.2019 odporkyňa požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o
oddlžení formou konkurzu. Prílohou žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení je aj tlačivo „Zoznam veriteľov“. V tomto zozname veriteľov odporkyňa uviedla ako svojich veriteľov len právnické osoby. Do zoznamu veriteľov ani na dopyt správcu neuviedla navrhovateľa - teda svojho veriteľa - fyzickú osobu, v dôsledku čoho si navrhovateľ ako veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku. Navrhovateľ má za to, že z konania odporkyne jasne vyplýva, že o ňom ako veriteľovi - fyzickej osobe, s prihliadnutím na všetky vyššie spomínané okolnosti musela vedieť. Podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak „v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada“. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať, že odporkyňa nemala pri oddlžení poctivý zámer, keďže z jej samotného konania pred podaním návrhu na oddlženie jasne vyplýva úmysel poškodiť svojho veriteľa (Navrhovateľa). Odporkyňa neuviedla navrhovateľa ako veriteľa fyzickú osobu do zoznamu veriteľov, čím mu znemožnila prihlásiť svoju pohľadávku, čo zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 166g ods. 2 písm. b) jasne definuje ako nepoctivý zámer. Na tlačive Zoznam veriteľov je i čestné vyhlásenie, ktorým dlžník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v zozname veriteľov sú pravdivé, úplné a že si je vedomý právnych následkov v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov. Odporkyňa zároveň v čase po podaní návrhu nevynaložila akúkoľvek úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich možností a to aj napriek tomu, že jej príjem zo zamestnania sa v čase po podaní návrhu zvýšil približne o polovicu.
2. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 20.9.2022 (č.l. 98 spisu) uviedla, že súhlasí s návrhom a žiada, aby mu súd ako dôvodnému vyhovel. Nechce sa súdiť s vlastným bratom, ktorý jej pomohol. Nechce, aby bol zatiahnutý do dlžoby. Súd má rozhodnúť v prospech navrhovateľa. Prisľúbila, že dlh bude splácať až do jeho splatenia.
3. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v pojednávanie dňa 4.11.2022 v neprítomnosti odporkyne, keď predvolanie predmetné pojednávanie jej bolo cestou pošty dňa 20.9.2022 riadne osobne doručené. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila zdravotnými ťažkosťami. O odročenie pojednávania nepožiadal. Súd upustil od osobného výsluchu odporkyne, ktorej výpoveď by nezvrátila už súdom dostatočne zistený skutkový stav z listinných dôkazov predložených v konaní navrhovateľom a bola by tak nadbytočná. V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pripojeným spisom sp. zn. 28OdK/65/2019, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
5. Navrhovateľ v konaní uviedol, že sa pridržiava návrhu v plnom rozsahu.
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Odk/65/2019 súd zistil, že tunajší súd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Odk/65/2019-12 zo dňa 8.4.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 74/201 dňa 15.4.2019, účinným dňa 16.4.2019 vyhlásil konkurzu na majetok dlžníka D. a ustanovil správcu Mgr. Ondreja Bartošoviča. Zo zoznamu veriteľov (č.l. 5 súpisu), ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd zistil, že žalovaná neuviedla žalobcu ako veriteľa.
7. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
8. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
9. Podľa § 166f ods. 4 cit. zákona zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
10. Podľa § 166g ods. 1 cit. zákona dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
11. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
12. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Odk/65/2019 má súd preukázané, že tunajší súd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Odk/65/2019-12 zo dňa 8.4.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 74/201 dňa 15.4.2019, účinným dňa 16.4.2019 vyhlásil konkurzu na majetok dlžníka Zuzanu Kyselicovú a ustanovil správcu Mgr. Ondreja Bartošoviča. Zo zoznamu veriteľov, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, má súd preukázané, že odporkyňa neuviedla navrhovateľa ako veriteľa. V konaní tak bolo dostatočne hodnoverne preukázané, že odporkyňa v prílohe návrhu zozname veriteľov neuviedla navrhovateľa ako veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku si navrhovateľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom odporkyňa vedela. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že odporkyňa ako dlžníčka nemala v zmysle § 166g ods. 2, písm. b) ZKR pri svojom oddlžení poctivý zámer a je dôvodné v zmysle § 166f ods. 1 ZKR vyhovieť návrhu v plnom rozsahu a zrušiť oddlženie odporkyne, tak ako to súd uviedol vo výroku rozhodnutia.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok), uložil odporkyni povinnosť ich navrhovateľovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“