Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-481-2008.pdf
PDF · 67.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/481/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, proti povinnému: GARMOND, a.s., IČO: 36 302 708, so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1099/58, pre vymoženie 91.154,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd náhradníkovi povereného súdneho exekútora náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 11.07.2001 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 2.746.128,05,- Sk (91.154,75 Eur) a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade v Topoľčanoch dňa 23.05.2001 pod č. N 118/2001, NZ 118/2001, a to JUDr. Vlastou Rybánskou. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 30.07.2001 Mgr. Martina Čekana, súdneho exekútora so sídlom v Bánovciach nad Bebravou.
Dňa 28.07.2015 bol na tunajší súd doručený od náhradníka povereného súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 2/978, podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra.
Súd sa oboznámil s podnetom súdneho exekútora a výpisom z obchodného registra a zistil, že ku dňu 08.03.2008 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.
Po preskúmaní podnetu a výpisu z obchodného registra súd zistil, že v konaní je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa písm. g) citovaného ustanovenia. Exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, ak je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Povinný po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra. Keďže k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu, súd nemôže v konaní pokračovať a musí exekúciu zastaviť.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 EP účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, veta prvá, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V prípade, ak súd zastaví exekúciu, môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (v konaniach začatých do 31.1.2002). Súd však má povinnosť skúmať, z akého dôvodu sa exekúcia zastavila. Oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v takom prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V posudzovanej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku 2001. K zisteniu dôvodov na zastavenie exekúcie došlo až v roku 2008, čo je doba 7 rokov. Oprávnený podľa názoru súdu v čase podania návrhu na začatie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že povinný zanikne bez právneho nástupcu a že exekúciu bude nutné z toho dôvodu zastaviť o viac ako 7 rokov. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie je strata spôsobilosti mať práva a povinností. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách exekučného konania vo vzťahu oprávnený a povinný súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože Exekučný poriadok v ustanovení o trovách exekúcie (§ 200 až § 203) neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekúcie, ktoré by riešilo trovy oprávneného aj povinného. Preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie nie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 odvolanie prípustné.
Proti výroku III. rozhodnutia o trovách exekúcie Občiansky súdny poriadok podľa § 202 ods. 2 odvolanie nepripúšťa.
Proti výroku IV. rozhodnutia o trovách konania je prípustné odvolanie podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.