Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-107-2010.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/107/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich sudcov Veroniky Mikulcovej a Dušana Beňa, v trestnej veci proti obžalovanému Y. D. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.08.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1) Y. D. Z. N. Q. A. P. S. D. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., T. I.. Č..XX ,
2) T. U. G. N. W. G. X. K. T. Z. Č. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., D. I..Č..X,
s ú v i n n í , ž e :
dňa 14.04.2007 okolo 00:30 hod. v Q. Q. W. I.. Č.. X na chodníku pred budovou bývalej kotolne pri Základnej škole W. po predchádzajúcom verbálnom konflikte obžalovaný Y. D. fyzicky napadol Z.. R. X. tým spôsobom, že silným úderom päsťou ľavej ruky ho zasiahol do pravej časti tváre a čela, v dôsledku čoho poškodený spadol na betónovú cestu, čím mu spôsobil opuch a podkožné rozdutie tvárovej časti vpravo (aj čelo), hematóm okolo očnice vpravo, zlomeninu tvárových kostí vpravo v oblasti čeľustno-lícneho komplexu, krvácanie pod tvrdú blanu mozgu v čelovej oblasti mozgu a v čelovo-temennej oblasti vpravo, krvácanie nad tvrdou blanou mozgu v čelovo temennej oblasti mozgu vpravo, krvácanie pod mäkkou blanou mozgu v čelovej oblasti bazálne a mierne aj v spánkových oblastiach mozgu obojstranne, pomliaždenie v čelových lalokoch mozgu obojstranne, zlomeninu lebečnej klenby siahajúcej od čelovej kosti vpravo pokračujúcu sagitálne na konvexite lebky v sagitálnom šve a končiacu jemnou líniu na záhlavovej kosti vľavo, krvácanie v dutine čelovej kosti vpravo, pričom počas liečby bola poškodenému stanovená prechodná diagnóza tzv. organického psychosyndrómu s pseudoneurastenickou symptomatikou - po traume CNS a v dôsledku zranení bol poškodený Z.. R. X. práceneschopný od 14.04.2007 do 31.10.2007; následne po útoku obžalovaného Y. D. na poškodeného Z.. R. X., J. U. chcel zabrániť odchodu obžalovanému T. U.K., prítomnému na mieste činu tým spôsobom, že ho chytil za ruku v oblasti lakťa, ktorý na to reagoval úderom päsťou stredne silnej intenzity do oblasti ľavého oka poškodeného J. U., v dôsledku čoho tento spadol na zem, čím mu spôsobil otras ľavej očnej gule a opuch horného viečka ľavého oka so vznikom cepahlagie, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený J. U. práceneschopný od 14.04.2007 do 01.05.2007
t e d a :
obžalovaný Y. D.
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
obžalovaný T. U.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
t ý m s p á ch a l i :
obžalovaný Y. D.
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
obžalovaný T. U.
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný Y. D.
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri ) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému Y. D. ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodeným: 1) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamatejova 17, IČO:35937874 vo výške 3.974,40 Eur 2) Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, Bratislava vo výške 2.274,44 Eur X) Z.. R. X., nar. X.X.XXXX, bytom Q., X. Č.. XXX/X škodu vo výške 18 769,44 Eur Obžalovaný T. U.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákonu určuje sa obžalovanému skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému T. U. ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodeným: 1) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamatejova 17, IČO:35937874 vo výške 1.034 Eur 2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava vo výške 115,15 Eur X) J. U., nar.XX.X.XXXX, bytom Q., W.. G..F. Č.. XXX/XX vo výške 186,82 Eur Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený J. U., nar.XX.X.XXXX, bytom Q., W.. G..F. Č.. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaných Y. D. a T. U., vypočutím svedkov poškodených Z.. R. X. a J. U., vypočutím svedkov K. J., J. R., S. F., vypočutím znalcov J.. N. N., J..
G. R., J.. M. J. a R.. Y. Y., prečítaním výpovedí svedkov A. T., W. S., Z.. W. F., Z.. R. X. st., G. A. a J.. F. F., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu, prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/4/2009.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Y. D. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že po tom čo s kamarátmi F. G. U. vyšli „zo starej kotolne“, X. Y. U. na nich niečo vykrikovali, a aby sa nedostal do fyzického kontaktu s X., ktorý sa ho pýtal, či sa chce biť, tak voči nemu natiahol svoju ľavú ruku, na ktorú mu X. naletel a prepadol cez jeho pravú stranu a pravou časťou svojho tela spadol na zem pričom počul buchnutie hlavy. U. chytal U., či bol napadnutý U. to nevidel. Ako prvý ho napadol X., keď tento sa na neho zahnal tak, že svoju ruku najprv skrčil a potom voči nemu ju vystrel, z čoho predpokladal, že ho tou rukou X. udrie do tváre. Obžalovaný potvrdil, že je pravák, ale voči X. vystrel svoju ľavú ruku, pritom si nepamätal či dlaň mal otvorenú alebo zovretú v päsť. Poškodený sa ho nedotkol, ale pravdepodobne sa on dotkol poškodeného, pretože cítil tlak na vystretú ruku a potom poškodený prepadol cez jeho pravú stranu na rovný betón na pravú stranu svojho tela, prevrátil sa a zostal ležať na chrbte. Podľa obžalovaného obaja poškodení boli pod vplyvom alkoholu, pretože videl to na ich pohyboch a artikulácie reči, a napriek takémuto ich stavu sa cítil byť ohrozený.
Obžalovaný T. U. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal. V prípravnom konaní uviedol, že spolu so Y. D. a S. F. bol v bare „Stará kotolňa“, kde vypil jedno veľké pivo a jednu poldecovú vodku. Okolo polnoci spolu s F., D., J. a K. vyšli von a spievali si. Asi 20 m od kotolne vyšli spoza rohu dvaja chalani, vedľa ktorých prešli. Títo im niečo povedali, a na to Y. odvetil „daj nám pokoj“. Jeden z nich chcel Y. chytiť, pričom sa na Y. zahnal a Y. sa reflexne uhol a buchol ho ľavou rukou, pričom nevedel uviesť na aké miesto. Ten chalan vzhľadom na to, že bol opitý a tackal sa spadol na zem a udrel si hlavu a hneď na to začal vydávať chrchlavé zvuky. Tomu druhému chalanovi povedal, aby mu zavolal sanitku, ten to neurobil a vyhrážal sa, že zle skončí. Na to sa otočil a chcel odísť a vtedy ho tento chalan potiahol za mikinu na chrbte. Toto považoval za napadnutie a myslel si že ho ide udrieť a preto ho z otočky päsťou pravej ruky slabšou intenzitou udrel do tváre, muž spadol na zem na bok, potom vstal a išiel za ležiacim priateľom.
Svedok poškodený Z.. R. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický večer bol s J. U. v „Starej kotoli“, odkiaľ odchádzali okolo polnoci. Keď vyšiel z kotolne prešiel asi 15 metrov a čakal na J.. Z pravej strany zaregistroval osoby. Štyri osoby pristúpili k nemu, pričom si videli vzájomne tváre, došlo k nejakej hádke medzi ním a tými neznámymi osobami, padli nejaké nadávky, niekto niekoho ukľudňoval, a potom dostal ranu z pravej strany do pravej časti čela. Pamätal sa ešte na to, že sa pýtal toho, ktorý bol po jeho pravej ruke, čo v ruke má a ten mu odpovedal, že je to hračka. Neurobil žiadny taký pohyb rukou, ktorý by vyvolal dojem, že chce zaútočiť, a na ostatné si nepamätal. Čo sa následne odohralo, sa dozvedel iba z U. rozprávania. Následne bol hospitalizovaný na neurológii, odkiaľ bol premiestnený na psychiatrické oddelenie a prepustený do domáceho liečenia. Po pol roku nastúpil do práce a ďalšie dva roky chodil na kontroly. Po určitý čas mal psychické problémy, potreboval pomoc rodičov a bývalej manželky. V kritický večer vypil v pohostinstve vypil zopár pív.
Svedok poškodený J. U. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní, potvrdil, že sa stretol s R. X. v „kotolni“. Pri odchodne z tohto pohostinstva X. išiel kúsok pred ním, obchádzala ich skupinka mladíkov, videl ako Kraska obkľúčili a tento dostal úder päsťou do hlavy, a videl ako spadol. Na to tá skupinka osôb odchádzala preč, a preto toho k nemu najbližšieho chytil za rukáv za tým účelom, aby tie osoby zostali na mieste, kým zavolá políciu. Na to ho táto osoba udrela rukou do tváre, v dôsledku čoho spadol, a v dôsledku tohto úderu utrpel zranenie oka. Po ošetrení bol práceneschopný od 14.4.2007 do 31.10.2007. X. pred útokom na nikoho z tam prítomných osôb fyzicky neútočil.
Svedok J. R. potvrdil, že v pohostinstve „Kotolňa“ sa stretli on, Y., T., S. G. J.. Keď odchádzali z pohostinstva, jedna z tam prítomných osôb - poškodený X. pristúpil k Y. D. a zaútočil na obžalovaného tak, že svojou pravou rukou chcel udrieť Y. do tváre alebo do tela. Potom videl Y. ľavú ruku zovretú v päsť, ktorú vystrel proti poškodenému, a poškodeného udrel do tváre, a videl ako poškodený spadol
smerom od Y. dozadu. U. kričal aby sa ten druhý postaral o svojho kamaráta, ktorý chytil U., na to sa tento otočil a sotil do tejto osoby, ktorá spadla na zem.
Svedok K. J., potvrdil že, po tom, čo spolu s kamarátmi vyšiel z budovy pohostinstva videl dvoch mužov, ktorí sa venovali močeniu. Medzi nimi a tými dvomi osobami došlo ku krátkej slovnej výmene, na čo X. pristúpil k Y., ohnal sa na Y. tým spôsobom, že zrejme svoju pravú ruku skrčil, vzápätí vystrel ruku zovretú v päsť, Y. sa mu vyhol a strčil do neho, na to X. spadol a udrel si hlavu o asflat. Spadol bokom a bolo počuť úder hlavy. Na to U. zostal agresívny, chytal U. niekde za ruku, a U. ho asi päsťou udrel do tváre.
Svedok S. F. potvrdil, že po tom, čo vyšli z kotolne vzájomne po sebe vykrikovali s dvomi mužmi. Na to si on odišiel vykonať malú potrebu, a počul ako T. Y. hovorí „nechaj to tak“ a keď sa na miesto vrátil videl, ako jedna osoba ležala na chrbte na zemi.
V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov J.. G. A.Á. a J.. F. F., ktoré ako zástupkyne zdravotnej poisťovne si uplatňovali nárok na náhradu škody voči obžalovaným. Z prečítaných výpovedí A. T., W. S., Z.. W. F., R. X. bolo zistené, že ani jeden z týchto svedkov nebol svedkom prejednávaného skutku a vyjadrovali sa k osobe Y. D. s odstupom času viac ako 2 rokov od skutku. Napriek tomu, že súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka Z.. W. F., na jeho výpoveď pri rozhodovaní o vine súd neprihliadol, pretože zo strany vyšetrovateľa došlo k pochybeniu, keď tomuto svedkovi predložil na vyjadrenie sa k lekárskej správe a znaleckému posudku z odboru zdravotníctva na poškodeného Z.. X.. Tomuto svedkovi neprináleží hodnotiť lekársku správu a ani znalecký posudok.
Znalkyňa z odboru psychológia R.. Y. Y. vo svojom znaleckom posudku predloženým súdu obhajobou, osobu obžalovaného vyhodnotila ako osobu u ktorej agresívne impulzy sú tlmené, a u ktorej agresivita nie je dominantnou osobnostnou črtou. Jeho špecifická vierohodnosť je vzhľadom k odlišnosti popísaných vyjadrení vo vzťahu k mechanizmu útoku, ako i nadviazania fyzického kontaktu s poškodeným čiastočne znížená.
V prípravnom konaní bol na vypracovanie znaleckého posudku k zraneniam poškodeného Z.. R. X. a vypracovanie dodatku k znaleckému posudku pribratý znalec J.. N. N., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia). Po vypočutí znalca na hlavnom pojednávaní, boli vznesené námietky na odbornosť znalca, a preto súd do konania pribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia J.. G. R.. Po vykonanom dokazovaní vypočutím znalca J.. G. R. obhajoba predložila súdu znalecký posudok znalca z odboru Zdravotníctva a farmácia - chirurgia - traumatológia J.. M. J., ktorý bol k znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní vypočutý. Vzhľadom na to, že po takto vykonanom dokazovaní boli zistené podstatné rozpornosti medzi jednotlivými znaleckými posudkami znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, súd do konania na posúdenie charakteru, rozsahu a mechanizmu zranení poškodeného Z.. R. X. a k zaujatiu stanoviska k znaleckým posudkom J.. N. N., J.. M. J. G. J.. G. R. pribral na za účelom vypracovanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava.
Súd so súhlasom strán v konaní vykonal dokazovanie prečítaním tohto znaleckého posudku. Znalecká organizácia po zabezpečení všetkých potrebných podkladov a vyšetrení samotného poškodeného Z.. R. X. zaujala stanovisko k jednotlivým súdom zadaným otázkam. Na základe zdravotnej dokumentácie a zobrazovacích vyšetrení znalecká organizácia skonštatovala, že poškodený Z.. R. X. utrpel dňa 14.4.2007 zranenia a to opuch a podkožné rozdutie tvárovej časti vpravo (aj čelo), hematóm okolo očnice vpravo, zlomeninu tvárových kostí vpravo v oblasti čeľustno-lícneho komplexu, krvácanie pod tvrdú blanu mozgu v čelovej oblasti mozgu a v čelovo- temennej oblasti vpravo, krvácanie nad tvrdou blanou mozgu v čelovo temennej oblasti mozgu vpravo, krvácanie pod mäkkou blanou mozgu v čelovej oblasti bazálne a mierne aj v spánkových oblastiach mozgu obojstranne, pomliaždenie v čelových lalokoch mozgu obojstranne, zlomeninu lebečnej klenby siahajúcej od čelovej kosti vpravo pokračujúcu sagitálne na konvexite lebky v sagitálnom šve a končiacu jemnou líniu na záhlavovej kosti vľavo, krvácanie v dutine čelovej kosti vpravo, pričom počas liečby bola poškodenému stanovená prechodná diagnóza tzv. organického psychosyndrómu s pseudoneurastenickou symptomatikou - po traume CNS, v dôsledku týchto zranení bol poškodený Z.. R. X. práceneschopný od 14.04.2007 do 31.10.2007
Koncentrácia etylakoholu v krvi vo výške 1,35 g/kg(promile) nemusela mať žiaden zásadný vplyv na vznik poranení poškodeného. Z hľadiska forenznej alkohológie nie je možné ani pri známej koncentrácii alkoholu v krvi poškodeného v bližšie nezistenom čase po skutku rekonštruovať, akým spôsobom konkrétne sa mohlo modifikovať správanie a konkrétne telesné či psychické reakcie poškodeného v čase vzniku poranení. Komplexne podľa znaleckej organizácie je možné celkové poranenie Z.. R. X. hodnotiť z forenzného hľadiska ako ťažkú poruchu zdravia, ktorá si vyžadovala okamžitú neodkladnú a dlhodobú liečbu zameranú najmä na elimináciu negatívnych následkov poúrazového opuchu mozgu. Krvácanie medzi obaly mozgu je vždy nutné hodnotiť ako vážnu, ťažkú poruchu zdravia. Nálezy spoločne so stavmi pomliaždenia mozgu bývajú totiž spravidla spojené s rozvojom poúrazového opuchu mozgu, ako to bolo aj v prípade poškodeného Z.. R. X.. Dôkazom závažnosti poúrazového stavu bol aj fakt, že poškodenému bol zavedený vnútrolebkový snímač tlaku na monitorovanie vnútrolebečného tlaku ako určujúceho parametra intenzity opuchu mozgu. Komplikáciou liečby poúrazového stavu Z.. R. X. boli najmä psychické zmeny, ktoré sa vyskytli v rámci organického psychosyndrómu už v relatívne skorom poúrazovom období (od 27.4.2007). Komplikácie hojenia a liečby následkov úrazu na hlave, lebky, na tvárovom skelete či na mozgu neboli zistené. Vznik poranení tváre, lebečného skeletu a mozgu poškodeného výlučne v dôsledku pádu tak ako to uvádza obžalovaný, je možné úplne vylúčiť. Ak by obžalovaný nastavil ruku proti telu poškodeného potom by bol pád tela poškodeného pritlmený rukou obžalovaného, čo by však nepochybne zbrzdilo samotný pád poškodeného. Ak by bol obžalovaný najskôr zohnutý a zároveň by vystrel ľavú ruku v paži je veľmi pravdepodobné, že by sa musel s celým telom nachádzať v zníženej polohe, čo by však ešte výraznejšie obmedzovalo vznik poranení poškodeného len jednoduchým pádom, či prepadnutím popri pravej strane tela obžalovaného, keďže by padal ešte z menšej výšky. Verziu obžalovaného o nejakom bližšie neurčenom kontakte ľavej ruky s telom poškodeného s následným prepadnutím po jeho pravej strane tela nepotvrdzujú ani svedkovia udalosti T. U. G. J. R., ktorí mali vidieť úder päsťou do tváre, čo je možné potvrdiť nálezmi zo zdravotnej dokumentácie. Eventualitu silného, intenzívneho (netlmeného) pádu na hlavu (sprava spredu) vylučuje nepriamo aj neprítomnosť odrenín či tržnozmliaždených raniek na vystupujúcich častiach tváre (nos, nadočnicové oblúky brada a pod.), ktoré by pri netlmenom páde na tvrdú, betónovú plochu bolo možné očakávať. Na základe zdravotnej dokumentácie, ale najmä na základe rádiologickej dokumentácie znalecká organizácia ustálila, že epicentrum tupého úderu do tela poškodeného bolo jednoznačne v oblasti tváre (hornej etáže tváre) vpravo - vo výške lícneho oblúka a očnice vpravo. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o jediný silný úder tupým plošným predmetom bez výstupkov, ktorý znamenal vznik pomliaždenia mäkkých častí tváre (opuch tváre vpravo, krvný výron okolo pravej očnice, subgaleálny krvný výron) tripod fraktúr lícnej kosti a výbežku čeľuste vpravo, tento úder ďalej mohol znamenať veľmi dobre aj vznik pomliaždenia čelových lalokov mozgu so vznikom krvácania pod obaly mozgu tak ako boli opísané a zároveň pri tomto údere mohla vzniknúť aj sagitálne sa šíriaca zlomenina lebečnej klenby smerom od čelovej kosti vpravo, cez sagitálny (predozadný, stredový) lebečný šev po záhlavovú kosť vľavo. Všetky poranenia tváre, skeletu tváre , pokrývok lebečných, lebečnej klenby a mozgu mohli vzniknúť veľmi dobre aj v dôsledku jediného intenzívneho úderu päsťou najpravdepodobnejšie ľavej ruky páchateľa a to vo vektorovom smere (z pohľadu poškodeného) sprava. Na základe rádiologickej diagnostiky a jej nálezov znalecká organizácia zastáva po názorovej zhode jej znalcov odborný názor, že je veľmi pravdepodobné, že žiadna významná úrazová zmena skeletu tváre a hlavy nevznikla sekundárne v dôsledku dopadu a intenzívneho silného nárazu hlavou o zemský povrch. Ak aj k takémuto pádovému nárazu hlavou aj došlo, potom nemuseli vzniknúť pri ňom už veľmi pravdepodobne ďalšie významné úrazové zmeny na mozgu či na skelete hlavy. V súvislosti s tupým úderom do tváre vpravo poškodeného, ktorý je z forenzného hľadiska preukázaný najmä CT vyšetrením a zdravotnou dokumentáciou poškodeného je možné favorizovať päsť inej osoby. Neboli zistené žiadne také úrazové zmeny tváre poškodeného, ktoré by poukazovali na použitie tvrdého, profilovaného predmetu, prípadne s výstupkami proti tvári poškodeného, t.j. použitie predmetu typu boxer pri poranení poškodeného nie je možné ničím potvrdiť. Aj jeden silný úder päsťou z krátkeho rozmachu vedený švihom z blízka do tváre stojacej osoby môže spôsobiť závažné poranenia. K záveru znalca J.. M. J.: Úder rukou zovretou v päsť do oblasti lícnej kosti vpravo a čela s následným nekoordinovaným pádom s dopadom so záhlavím na asfalt, by muselo byť preukázané ďalšie epicentrum pôsobenia násilia na oblasť záhlavia, t.j. v mäkkých pokrývkach hlavy by muselo vzniknúť ložisko krvácania či opuchu, takéto relevantne veľké a zjavné ložisko sa však v mäkkých pokrývkach
hlavy v záhlavovej oblasti na CT skenoch nenachádza, navyše by muselo toto ložisko nárazu hlavy zozadu na rovnú podložku znamenať, že by lomná línia šíriaca sa sagitálne po klenbe lebečnej musela mať svoj začiatok v záhlaví, t.j. presne naopak ako ukazujú CT vyšetrenia bezprostredne po úraze, kde vidno krvný výron a opuch mäkkých častí čelovej oblasti vpravo a na danom mieste aj korešpondujúci začiatok lomnej línie čelovej kosti. Na to aby sa rozvinul protináraz predných častí mozgu o anatomické štruktúry bázy prednej časti lebky, musel by existovať prvotný náraz na záhlavie a to významný náraz, takýto náraz na mäkké pokrývky hlavy v záhlaví však na základe analýzy CT vyšetrenia bezprostredne po úraze nemohla znalecká organizácia potvrdiť. Rovnako znalecká organizácia nemohla potvrdiť ani názor J.. N. N., ktorý prezentoval na hlavnom pojednávaní, že k vzniku poranení mohlo dôjsť aj pri páde tvárou na betón po prepadnutí po pravej strane obžalovaného. Znalecká organizácia nemohla potvrdiť použitie akéhokoľvek arteficálneho predmetu zovretého v ruke útočníka, čo vo svojom znaleckom posudku konštatoval J.. G. R., a nemohla potvrdiť jednoznačne ani dvojfázový vznik poranení lebečného skeletu, pretože takémuto mechanizmu vôbec nezodpovedá predozadný priebeh zlomeniny lebečnej klenby. Verzia skutku podľa vyjadrenia obžalovaného tak, ako ju opísal nezodpovedá biomechanike vzniku poranení poškodeného. Verzia poškodeného uvádza úder do pravej časti tváre, táto verzia skutku je v súlade s úderom päsťou do pravej časti tváre poškodeného. Reálne vystavenú práceneschopnosť od 14.04.2007 do 31.10.2007 je možné považovať za plne adekvátnu vzhľadom k utrpeným poraneniam. Poškodený minimálne počas tejto doby bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, pričom v úvodnej fáze bol pripútaný na lôžko, bol obmedzený vo voľnom pohybe, vo vnímaní okolia, a od 27.4.2007 sa objavovali príznaky organického psychosyndrómu a musela pokračovať jeho liečba a hospitalizácia a po jej skončení nasledovala rehabilitácia. Rozvoj poúrazového organického psychosyndrómu so zlepšením po liečbe je možné považovať za trvalý následok po predmetnom úraze. Takéto ťažkosti neboli podľa zdravotnej dokumentácie u poškodeného pred úrazom. Podľa zdravotnej dokumentácie je takýto následok evidentne kauzálne spojený s úrazom zo dňa 14.4.2007. Znalci znaleckej organizácie navrhli na základe znaleckého vyšetrenia poškodeného
- pri posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia z hľadiska psychiatrického s bodovým ohodnotením smerom k dolnej hranici bodové intervalu (260-1560 bodov) teda 520 bodov, čo odôvodnili tým, že poškodený aktuálne pri znaleckom vyšetrení nereferuje prítomnosť žiadnych významných negatívnych dopadov z hľadiska psychiatrického, na jeho fungovanie v práci, v rodine, v spoločnosti, vo voľno časových aktivitách.
Zo znaleckého posudku znalca J.. N. N., (časť znaleckého posudku nenamietaná stranami v konaní) mal súd preukázaný mechanizmus vzniku zranení (otras ľavého bulbu a opuch horného viečka ľavého oka) poškodeného J. U., ktoré boli spôsobeného tupým alebo tupohranatým predmetom o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na oblasť ľavého očného bulbu strednou silou a prudkosťou, čo sa mohlo stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere zatvorenou dlaňou (päsťou) druhej osoby do oblasti ľavého oka poškodeného. Zo súdnolekárskeho hľadiska poranenia, ktoré J. U. utrpel boli znalcom hodnotené ako ľahké. Poškodený na konštatované zranenia nebol hospitalizovaný nemal dlhotrvajúce bolesti a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, bol iba obmedzený bolesťou hlavy a bolesťou v oblasti oka. Takéto zranenia si obvykle vyžaduje dĺžku liečby a dobu práceneschopnosti 7 až 14 dní.
V rámci dokazovania boli prečítané v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodených, obsah ktorých súd prečítal na hlavnom pojednávaní, zistil tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania v odbore zdravotníctvo. Jednotlivé zranenia poškodeného Z.. R. X. boli J.. J. N. R.. ohodnotené lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 19.7.2008 počtom 460 bodov a lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia boli dňa 7.7.2008 hodnotené J.. U. Č. počtom 975 bodov. Zranenie poškodeného J. U. bolo ohodnotené 3.9.2008 J.. S. U. počtom 15 bodov. Poškodený J. U. práceneschopný od 14.04.2007 do 01.05.2007
Z vyčíslenia a doloženia nároku na náhradu škody
- Spoločnej zdravotnej poisťovni zo dňa 17.9.2007 súd zistil, že náklady na liečivá a ambulantnú starostlivosť poškodeného J. U. predstavujú čiastku 1.034,- Sk
- Sociálnej poisťovni zo dňa 23.4.2008 súd zistil, že dočasná pracovná neschopnosť u poškodeného R. X. trvala od 14.4.2007 do 31.10.2007 a na nemocenskom mal za toto obdobie vyplatené spolu sumu 68.520,- Sk
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni z titulu jej regresných nárokov, súd zistil, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému R. X. predstavujú čiastku vo výške 119.852,- Sk, ktoré pozostávajú z nákladov za ústavnú starostlivosť, ambulantnú starostlivosť, lekársku službu prvej pomoci a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky.
- Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra súd zistil, že počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti bol poškodenému J. U. vyplatený plat vo výške 115,15 Eur (3.469,- Sk).
- V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine, treste aj o nároku na náhradu škody.
Obžalovaný Y. D. si na svoju obranu zvolil verziu nutnej obrany. Súd pri posudzovaní okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu teda použitie nutnej obrany, na ktorú sa odvolával obžalovaný, sa zaoberal výpoveďou obžalovaného aj poškodeného R. X., a tiež výpoveďami svedkov J. U., K. J. a J. R., ktorí boli priamymi svedkami incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Obžalovaný Y. D. poprel spáchanie skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe. Podľa jeho verzie ku zraneniam poškodeného R. X. došlo len v jeho nutnej obrane, keď po tom, čo sa na neho zahnal ako prvý R. X., bránil sa voči jeho útoku tak, že sa zohol, ľavú ruku predstavil proti očakávanému úderu zo strany poškodeného a ten prepadol cez jeho pravú časť tela a dopadol hlavou na betón. Toto tvrdenie obžalovaného nekorešponduje jednak s výpoveďou poškodeného R. X. a s výpoveďou svedka J. U. a jednak ani s výpoveďami ďalších priamych svedkov J. R. G. K. J.. Rozporne s výpoveďou obžalovaného Y. D., vypovedali jeho priatelia R. G. J., keď obaja ako priami svedkovia incidentu vo svojich výpovediach, podľa názoru súdu v snahe pomôcť vyviniť sa obžalovanému, popísali konanie poškodeného odlišne od výpovede obžalovaného, a ich výpovede sú tiež vzájomne rozporné, keďže J. tvrdil, že sa X. ohnal voči obžalovanému, tento sa mu vyhol a strčil do poškodeného a R. tvrdil, že X. chcel pravou rukou udrieť D., ale Y. ľavú ruku zovretú v päsť vystrel proti poškodenému, s ktorou poškodeného udrel do tváre. Tieto tvrdenia obžalovaného a svedkov R. a J. boli vyvrátené výpoveďami poškodeného X., ktorý potvrdil, že došlo medzi ním a obžalovaným k verbálnemu konfliktu, ale poprel, že by poškodený X. fyzicky zaútočil na obžalovaného. V zhode s výpoveďou X. vypovedal aj svedok U..
So všetkými verziami, či už obžalovaného, poškodeného ako aj ďalších svedkov sa zaoberala vo svojom znaleckom posudku znalecká organizácia, ktorá ustálila, že všetky poranenia tváre, skeletu tváre, pokrývok lebečných, lebečnej klenby a mozgu majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené jediným silným úderom päsťou ľavej ruky z pohľadu poškodeného sprava a je veľmi pravdepodobné, že žiadna významná úrazová zmena skeletu tváre a hlavy nevznikla sekundárne v dôsledku dopadu a intenzívneho silného nárazu hlavou o zemský povrch. Ak aj k takémuto pádovému nárazu hlavou aj došlo, potom nemuseli vzniknúť pri ňom už veľmi pravdepodobne ďalšie významné úrazové zmeny na mozgu, či na skelete hlavy.
Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku človeka na záujem chránený Trestným zákonom, Pri posudzovaní útoku vo vzťahu k nutnej obrane je potrebné vychádzať z toho, či táto obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku poškodenému.
Ak by aj súd pripustil, že poškodený R. X. sa voči obžalovanému „zahnal rukou“ spôsobom popísaným obžalovaným, súd musí v tomto prípade konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bol poškodený obžalovaného opakovane fyzicky napádal, či už strkaním do obžalovaného alebo udieraním päsťou do tela alebo do oblasti hlavy, preto nebolo možno dospieť k záveru, že to bol práve poškodený, ktorý prvý fyzicky napadol obžalovaného, ktorému útoku zo strany poškodeného
by sa musel obžalovaný brániť. V neposlednom rade treba uviesť, že obžalovaný neutrpel útokom poškodeného žiadne zranenia, a preto vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, najmä na silný jeden úder päsťou do oblasti hlavy a nie do inej časti tela poškodeného, je treba nevyhnutne konštatovať, že „obrana obžalovaného“ bola vzhľadom na vzniknutú situáciu zjavne neprimeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Trestný zákona musí chrániť toho, kto bol útokom napadnutý, t.j. poškodeného a nemôže chrániť útočníka t.j. v tomto prípade obžalovaného. Podľa názoru súdu pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne nebol preukázaný jediný dôkaz o tom, že by útočníkom bol poškodený. Obžalovaný sa v tomto prípade nemal ani čomu brániť, ba práve naopak zo vzniknutých zranení súd mal preukázané, že obžalovaný bol útočníkom a vyššie popísané zranenia spôsobil poškodenému jediným silným úderom ľavej ruky zovretej v päsť. Okrem toho, podľa názoru súdu, ak by sa obžalovaný skutočne cítil byť zo správania a konania poškodeného ohrozený, tak mal možnosť únikom z miesta konfliktu, chrániť svoju telesnú integritu.
Vina obžalovaného T. U. bola preukázaná jeho výpoveďou z prípravného konania a usvedčujúcou výpoveďou poškodeného J. U.. Pokiaľ obhajca obž. T. U. v záverečnej reči konanie obžalovaného hodnotil ako nutnú obranu, súd len poukazuje na výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní a jeho následné vyjadrenie v záverečnej reči, v ktorej uviedol: „u mňa nešlo o nutnú obranu, ja som udrel U..
Preto súd v konaní obžalovaných Y. D. a T. U. nevzhliadol splnenie zákonných podmienok na použitie ustanovenia o nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona.
Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví resp. ublížiť na zdraví, stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže spôsobiť tento následok a bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel § 15 odsek 2 Trestného zákona). Také uzrozumenie v prejednávanej veci možno vyvodzovať z intenzity útoku (silný úder - obž. D.), z povahy použitej zbrane (dlaňou ruky zovretej v päsť - obaja obžalovaní) a zamerania útoku na časť tela, kde sú uložené pre život dôležité orgány tela (hlava poškodeného X. a poškodeného U.). Súd považoval jednoznačne za preukázané, to že obžalovaný Y. D. použil voči poškodenému R. X. a obžalovaný T. U. použil voči poškodenému J. U. fyzické násilie za použitia päste, ktorým útočili proti zdraviu poškodených a každý z nich musel byť minimálne uzrozumený s tým, že jeho konanie môže mať taký príčinný priebeh, ktorý bude viesť k ublíženiu na zdraví.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh ustálil vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd skutkovú vetu uvedenú v obžalobe upravil v súlade s vykonanými dôkazmi, vychádzajúc pritom nielen z výpovedí poškodených ale aj z výpovede obžalovaných Y. D. a T. U. a znaleckého dokazovania.
Tohto konania, ktoré je jednoznačne protiprávne a úmyselné sa obaja obžalovaní dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, za ktoré možno považovať priestor pri vchode do pohostinstva, na ktorý má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí, a konkrétnu výtržnosť mohli postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemuseli byť prítomní.
Z konania obžalovaných ako aj z ďalších vykonaných dôkazov mal súd potom preukázané, že
- obžalovaný Y. D. svojim úmyselným konaním poškodenému R. X. spôsobil ujmu na zdraví s následkom ťažkej ujmy - poškodením dôležitého orgánu, za ktorý sa pomliažadenie mozgu považuje v zmysle § 123 odsek 3 písmeno e Trestného zákona, a tak naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona (účinný do 31.5.2007), pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch chránených ustanoveniami § 364 a § 155 Tr. zák. (občianske spolužitie a zdravie ľudí) na strane druhej, nemal súd žiadne pochybnosti.
- obžalovaný T. U. svojim úmyselným konaním poškodenému J. U. spôsobil ujmu na zdraví s následkom ublíženia na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (obmedzený bolesťami hlavy a v oblasti oka) a tak naplnil všetky zákonné znaky
objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.zák. (účinný do 31.5.2007) a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák., pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch chránených ustanoveniami § 364 a § 156 Tr. zák. (občianske spolužitie a zdravie ľudí) na strane druhej, nemal súd žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov mal súd preukázané, že: -obž. Y. D. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, pred prejednávaným skutkom nebol riešený v priestupkovom konaní. V evidencii priestupkov má záznamy z roku 2013 a 2015 za porušenie pravidiel v cestnej premávke. Podľa odpisu registra trestov sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V priebehu konania na súde bolo zistené, že obžalovaný je aktívnym športovcom - boxerom na reprezentačnej úrovni, čo vyplýva z písomného hodnotenia Slovenskej boxerskej federácie (č.l.538), ktorého členom je od roku 2008. V školskom roku 2013/2014 bol študentom 5. Ročníka vysokoškolského štúdia na Katedre telesnej výchovy a športu I. Q. a ako študent bol hodnotený kladne. -obž. T. U. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je , pred prejednávaným skutkom nebol riešený v priestupkovom konaní. V evidencii priestupov má záznamy z roku 2011 a 2014 za rušenie nočného pokoja, požívanie alkoholu na verejnom priestranstve a proti občianskemu spolunažívaniu. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaných a možnosť ich nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Pri ukladaní trestu obžalovanému Y. D. súd zohľadnil v prospech obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). V neprospech obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kedy sa nezvyšuje dolná hranica a ani neznižuje horná hranica zákonnej trestnej sadzby, ako aj s prihliadnutím na následky, ktoré konaním obžalovaného vznikli, pričom súd nezistil ani podmienky na použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, bol druh trestu v danom prípade určený výmerou a iný druh trestu ako nepodmienečný neprichádzal u obžalovaného do úvahy, preto obžalovanému bol uložený trest úhrnný na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby (4 roky až 10 rokov) v trvaní 4 roky. Napriek tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých súd túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal, pretože podľa názoru súdu jeho vek nemal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť, keďže nebolo preukázané, že by obžalovaný vzhľadom na svoj vek nebol dostatočne spoločensky uvedomelý. V čase spáchania trestného činu bol študentom strednej školy, kde nepochybne v rámci vyučovania bol poučený o pravidlách správania sa na verejnosti.
Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Pri ukladaní trestu obžalovanému T. U. súd zohľadnil v prospech obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). V neprospech obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kedy sa nezvyšuje dolná hranica a ani neznižuje horná hranica zákonnej trestnej sadzby, ako aj s prihliadnutím na následky, ktoré konaním obžalovaného vznikli, súd obžalovanému uložil trest v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 2 roky za trestný čin (§156 odsek 1 Trestného zákona) prísnejšie trestný (§156 odsek 1 Trestného zákona), keďže v čase spáchania trestného činu bola trestná sadzba za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona miernejšia (až 2 roky), v trvaní 1 rok na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, so súčasným uložením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, berúc do úvahy jeho doterajšiu netrestanosť.
Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred oboma obžalovanými tak, že každému z nich zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby
viedli riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre každého z obžalovaných postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.
Voči obžalovanému T. U. si uplatnil nárok na náhradu škody poškodený J. U., Všeobecná zdravotná poisťovňa a zamestnávateľ poškodeného Ministerstvo vnútra. Poškodený J. U. si uplatnil nárok na náhradu škody a to bolestné za 15 bodov. Poškodená organizácia Spoločná zdravotná poisťovňa t.č. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v prípravnom konaní písomne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.034,- Eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému T. U.. Poškodené Ministerstvo vnútra SR si uplatnilo nárok na náhradu škody vo výške 115,15 Eur, ktorá vyplýva z vyplateného platu v nemoci poškodenému policajtovi J. U. a ktoré vyplatilo Krajské riaditeľstvo PZ Nitra. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené nároky si poškodení uplatnili riadne a včas súd uložil obžalovanému T. U. nahradiť poškodenému J. U. škodu vo výške 186,82 Eur pri hodnote 375,22 Sk za bod (375,22x15=5628,30 Sk t.j. 186,82 Eur) Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava vo výške 1.034,- Eur a Ministerstvu vnútra SR vo výške 1115,15 Eur.
Okrem toho si poškodený J. U. uplatnil nárok za morálnu ujmu vo výške 3.333,- Eur, ktorý nárok poškodený na hlavnom pojednávaní bližšie nešpecifikoval, a preto bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Voči obžalovanému Y. D. si uplatnili nárok na náhradu škody poškodení Z.. R. X., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a Sociálna poisťovňa. Poškodená všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Z..R. X. vo výške 119.852,- Sk ( 3.974,40 Eur) Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody za vyplatenie dávok nemocenského poistenia za obdobie od 14.4.2007 do 31.10.2007 poškodenému R. X. vo výške 68.520,- Sk (3.978,35 Eur) Poškodený Z.. R. X. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 18.769,44 Eur z toho titulom za bolesť 5.729,31 Eur (460 bodov x 375,22 Sk=172.601,20 Sk) a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 13.040,13 Eur (975 bodov x 402,92 Sk=392,847 Sk). Vzhľadom na to, že vyššie uvedené nároky si poškodení uplatnili riadne a včas súd uložil obžalovanému Y. D. povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. 3.974,40 Eur, Sociálnej poisťovni ústredie vo výške 2.274,44 Eur a poškodenému Z.. R. X. škodu vo výške 18.769,44 Eur. Súd pri určení výšky nároku na bolestné vychádzal z oznámenia MZ SR č. 208/2007, podľa ktorého za 1 bod bolestného prislúcha náhrada v sume 375,22 Sk nakoľko nárok vznikol v roku 2007 a pri určení výšky nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z oznámenia MZ SR č. 186/2008, podľa ktorého za 1 bod sťaženia spoločenského uplatnenia prislúcha náhrada v sume 402,92 Sk, nakoľko nárok na náhradu na sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2008.
Všetky vyššie uplatnené nároky poškodených boli preukázané listinnému dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, a preto súd nemal pochybnosti o uplatnených nárokoch. Pokiaľ znalecká organizácia v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného Z.. R. X. ohodnotila nižším počtom bodov ako je to uvedené v lekárskom posudku, súd poukazuje na to, že táto vykonala znalecké dokazovania s odstupom času 8 rokov od vzniknutého úrazu a hodnotila aktuálny zdravotný stav poškodeného. Preto súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnotenia trvalého následku v roku 2008 lekárskym posudkom J.. Č., ktorý vnímal vtedy aktuálne poškodenia zdravia ako následok úrazu z roku 2007.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaných a o nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.