Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22T/223/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.08.2015 samosudkyňou JUDr. Tatianou Kovácsovou takto

rozhodol:

Obžalovaný: Q. E., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom X. č. XXX, prechodne bytom X. č. XX, nezamestnaný

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako otec syna S. E., nar. XX.XX.XXXX a dcéry D. E., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. zo dňa 17.09.2003 počnúc dňom 01.09.2003 povinný platiť výživné na syna mesačne v sume 400,- Sk, t. j. 13,28 Eur a na dcéru mesačne v sume 300,- Sk, t. j. 9,96 Eur vždy mesačne predom do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky detí S. M., nar. XX.XX.XXXX zo X., takto uloženú povinnosť v X. a inde riadne neplnil a za obdobie od 20.09.2013 do 20.12.2013 dlhoval na výživnom celkom 92,96 Eur, pričom vyššie uvedený rozsudok bol ďalším právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. zo dňa 10.12.2013 zmenený tak, že mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť voči synovi a dcére mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa samostatne, ktoré výživné bol povinný zasielať k rukám matky detí vždy k 20-temu dňu toho, ktorého mesiaca mesačne vopred počnúc dňom 07.01.2014, takto uloženú povinnosť v X. a inde riadne neplnil, za obdobie od 20.01.2013 do 20.10.2014 dlhuje na výživnom 542,60 Eur a takto za uvedené obdobia až doposiaľ dlhuje na výživnom celkom 1.123,90 Eur, teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

rozhodol:

Za to sa

odsudzuje :

podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci podal dňa 19.11.2014 obžalobu na Q. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorého žiadal uznať za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. X Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako otec syna S. E., nar. XX.XX.XXXX a dcéry D. E., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. zo dňa 17.09.2003 počnúc dňom 01.09.2003 povinný platiť výživné na syna mesačne v sume 400,- Sk, t. j. 13,28 Eur a na dcéru mesačne v sume 300,- Sk, t. j. 9,96 Eur vždy mesačne predom do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky detí S. M., nar. XX.XX.XXXX zo X., takto uloženú povinnosť v X. a inde riadne neplnil a za obdobie od 20.09.2013 do 20.12.2013 dlhoval na výživnom celkom 92,96 Eur, pričom vyššie uvedený rozsudok bol ďalším právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. zo dňa 10.12.2013 zmenený tak, že mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť voči synovi a dcére mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa samostatne, ktoré výživné bol povinný zasielať k rukám matky detí vždy k 20-temu dňu toho, ktorého mesiaca mesačne vopred počnúc dňom 07.01.2014, takto uloženú povinnosť v X. a inde riadne neplnil, za obdobie od 20.01.2013 do 20.10.2014 dlhuje na výživnom 542,60 Eur a takto za uvedené obdobia až doposiaľ dlhuje na výživnom celkom 1.123,90 Eur.

Na konanom hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2015 obžalovaný potvrdil, že dlhované výživné nezaplatil, pretože nemá finančné prostriedky. Predpokladal, že sa jeho družka zamestná a zoberie pôžičku, k čomu však nedošlo. Neplatí ani bežné výživné, pretože nemá z čoho. Z dlhovanej sumy uvedenej v obžalobe vo výške 635,56 Eur deťom neuhradil nič, neplatí ani bežné výživné na syna mesačne vo výške 13,28 Eur a na dcéru vo výške 9,96 Eur. Obžalovaný uviedol, že s deťmi nemá takmer žiadny vzťah, ani kontakt. Nepoberá žiadne sociálne dávky, iba čo mu dá mama a družka. Žije u strýka Jozefa O..

Samosudkyňa oboznámila podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s výpoveďou poškodenej č.l. 58-12 a s listinnými dôkazmi podľa § 269 Tr. por., a to s rodnými listami č.l. 18-19, výzvou č.l. 24, správami č.l. 23-24, 27-28, správou od Sociálnej poisťovni č.l. 29, odpisom z registra trestov č.l. 33, rozsudkom č.l. 15-17, trestným rozkazom č.l. 25 a rozsudkom č. l. 26. Keďže nebolo viac návrhov na vykonanie dokazovania, súd uznesením podľa § 274 ods. 1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za ukončené.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Je nevyhnutné skonštatovať, že vo veci už raz rozhodoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 15.04.2015 (č.l. 75-78), keď rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Krajský súd zdôraznil, že protiprávne konanie ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným je potrebné ustáliť aj po podaní obžaloby do dátumu, kedy súd vo veci rozhodne, s úpravou dlžnej sumy. S poukazom na pokyn odvolacieho súdu, tunajší súd trestnú vec opätovne prejednal a vo výrokovej časti rozhodnutia presne vypočítal zameškané výživné až ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súd vypočítal aktuálnu výšku dlhovaného výživného ku dňu 13.08.2015 tak, že k sume uvedenej v obžalobe (do októbra 2014 - 635,56 Eur) pripočítal zameškaných deväť mesiacov, t. j. 9 krát 54,26 (2 deti x 27,13 Eur, čo tvorí 30% zo sumy životného minima na 2 deti), celkovo 488,34 Eur + 635,56 Eur rovná sa 1.123,90 Eur, okrem obdobia 20.01.2013 - 20.10.2014 v sume 542,60 Eur, čo obžalovaný doposiaľ tiež neuhradil. Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu súd vychádzal z odpisu registra trestov (č.l. 33), z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. pre § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s právoplatnosťou 30.04.2012, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so skúšobnou dobou na 2 (dva) roky, do 30.04.2014.

Skutku prejednávaného v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. , teda prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby, v čase podmienečného odsúdenia. Obžalovaného argument, že sa jeho družka zamestná a zoberie pôžičku, z čoho uhradí zameškané výživné pred súdom neobstojí, pretože je povinnosťou otca detí, aby si svoju vyživovaciu povinnosť plnil včas a riadne tak, ako mu to ukladá právoplatný rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. v nadväznosti na rozsudok sp. zn. .

Je neakceptovateľné, aby sa obžalovaný s platením výživného spoliehal na pomoc cudzej osoby, navyše má všetky predpoklady, aby sa riadne zamestnal a zaopatril svoje deti, o ktorých navyše prehlásil, že s nimi neudržiava žiaden kontakt. Výška výživného uloženého v civilnom konaní v prospech maloletých detí, t. j. 30% zo sumy životného minima je tak zanedbateľná čiastka pri aktuálnych výdavkoch, pri výchove a starostlivosti dieťaťa, že súd konanie obžalovaného nemôže vyhodnotiť inak, ako konanie svojvoľné a ignorujúce všetky morálne a spoločenské hodnoty. Tiež je namieste uviesť, že obžalovanému hrozí dôvodne premena trestu vo veci tunajšieho súdu sp. zn. . Súd po uznaní viny u obžalovaného Q. E. rozhodol tak, že ho odsúdil podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. U obžalovaného neboli vzhliadnuté žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice.