Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1428-2014.pdf
PDF · 74.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1428/2014
Uznesenie
Okresný súd v Žiline v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Píry so sídlom v Žiline vo veci oprávneného: 1. mal. V. O., nar. 20.8.2001, 2. mal. Sebastián Medzihradský, nar. 28.7.2006, obaja zastúpený a bytom u matky: O. O., nar. 10.1.1978, Dubová 493/5, Liptovský Mikuláš, občania SR, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: O. R., nar. 7.12.1965, Rajčianska 163/22, Žilina, občan Sr, takto,
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Podľa návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor JUDr. Martin Píry o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom Žilina č. 10P/60/2013-110 zo dňa 20.12.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2014 a vykonateľnosť dňa 16.1.2014.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 16.5.2014.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.7.2014.
I.
Povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že rozhodnutie o zaviazaní platiť výživné pod číslom 10P/60/2013-110 zo dňa 20.12.2013 mu nebolo doručené zákonným spôsobom. Všeobecnou požiadavku toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. On nemohol adekvátne reagovať. Mesačný príjem z invalidného dôchodku vo výške 200,80 eur. Iný príjem nemá. Od 1.1.2014-15.6.2014 prispieva mesačne na mal. Adrianu 30,- eur mesačne a mal. Sebastiána 30,- eur mesačne. K podaniu povinný priložil kópie poštových poukážok preukazujúcich platby 30,- eur pre matku oprávnených dňa 6.5.2014 - 10x a dňa 21.7.2014 2x.
Dňa 1.1.2015 sa oprávnený vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k podaným námietkam proti exekúcii. V nich uviedol, že námietka je absolútne nedôvodná a neopodstatnená. Má za to, že súd doručoval zákonným spôsobom a teda exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Úhrady povinného zo dňa 6.5.2014 a 21.7.2014 boli vykonané po začatí exekučného konania. V časti 300,- eur súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie, nakoľko k úhradám došlo do v čase pred doručeným poverenia na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že povinný má iba príjem z invalidného dôchodku nemá
vplyv naplnenie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneným a tiež nemajú vplyv na vedenie exekučného konania.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Súd má za preukázané z podaní účastníkov, zo spisu 10P/60/2013, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa uložila povinnosť otcovi - povinnému prispievať na výživu mal. Adriany sumou vo výške 90,- eur mesačne a na mal. Sebastiána sumou vo výške 70,- eur mesačne, vždy do 15 dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti. Toto rozhodnutie bolo povinnému doručované na adresu jeho trvalého pobytu - Rajčianska 163/32, Žilina - Strážov do vlastných rúk dňa 27.12.2013, opakovane dňa 30.12.2013 a následne bola zásielka uložená na pošte. Po márnom uplynutím lehoty na vyzdvihnutie si zásielky, bola táto vrátená súdu dňa 13.1.2014, čo v súlade so znením § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), súd považuje za deň doručenia zásielky povinnému (fikcia doručenia). Podľa § 171 ods. 1 OSP, lehota na plnenia začína plynúť od doručenia uznesenia, jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. To znamená, že povinný bol povinný začať plnil podľa rozhodnutia sp. zn. 10P/60/2013-110 zo dňa 20.12.2013 prvý krát do 15.1.2014. Dňa 16.1.2014 sa stalo rozhodnutie vykonateľné. Vzhľadom na to, že povinný si neplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom, oprávnený využil svoje právo a dňa 2.5.2014 podal návrh na začatie exekúcie. Platby povinného uskutočnené po začatí exekučného konania (po 2.5.2014) súd považuje za vymoženie v rámci exekučného konania.
Súd teda považuje exekučný titul za formálne i materiálne vykonateľný. Doručovanie prebehlo v súlade s platnými predpismi.
Súd v rámci námietok proti exekúcii skúma, či až po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vykonateľnosti, príp. či sú nejaké dôvody, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Nemajetnosť ako taká môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie, ale až potom, čo súdny exekútor riadne vykoná šetrenie majetku povinného a súdu nemajetnosť riadne preukáže.
Keďže v námietkach proti exekúcie povinný neuviedol nič, čo by v zmysle § 50 ods. 1 EP bolo dôvodom na vyhovenie námietke, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Povinný vo svojom podaní zo dňa 21.7.2014 uviedol, že nevie sa vyjadriť k trovám právneho zastúpenia, ani trovám exekúcie. To však neznamená, že sa vzdáva práva sa k nim vyjadriť.
Súd posúdil túto časť podania povinného ako námietky proti trovám exekúcie, ktoré v zmysle § 201 Exekučného poriadku nemusia byť odôvodnené a predbežné trovy exekúcie ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie súd preskúmal.
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v časti týkajúcej sa predbežných trov exekúcie ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie uviedol: „ vyzývam povinného, aby uspokojil vymáhaný nárok oprávneného, ktorý je ku dňu 2.7.2014 v sume 1030,70 eur a trovy súdneho exekútora v sume 758,82 eur zaplatením na účet súdneho exekútora ..... „.
Podľa § 201 ods. 1 EP, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Súd má teda za to, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nesplnil formálne náležitosti v súlade § 201 EP, nakoľko trovy exekúcie nevyčíslil riadne a pre povinného presvedčivo. Súdny exekútor je povinný trovy exekúcie vyčísliť tak, že je zrejmé koľko pripadá na odmenu súdneho exekútora, koľko predstavujú hotové výdavky a náhrada za stratu času a koľko je DPH. Len tak povinný vie, čo predstavuje trovy exekúcie, koľko bolo vynaložené na hotové výdavky a pod.
Keďže súdny exekútor nesplnil formálne náležitosti v súlade s § 201 EP, súd rozhodol tak, že námietkam proti trovám exekúcie vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).