Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-83-2014.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/83/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka P. E., N.. XX.XX.XXXX, bytom L.. S. XXX/X, Ž. N. S., otec T. Š., N.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpený JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Námestie Matice Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.03.2010 č. k. 8P/452/2009-108 tak, že otec je p o v i n n ý počnúc dňom 01.06.2015 prispievať na výživu mal. V. Š., N.. XX.XX.XXXX sumou 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
II. Zročné výživné za mesiace jún 2015 až august 2015 vo výške 45,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej v pravidelných mesačných splátkach po 5,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
IV. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 01.10.2014 žiadala matka zvýšiť výživné na maloletú zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 105,- Eur mesačne od 01.09.2014. Návrh zdôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 ubehli 4 roky a náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, lebo nastúpila do základnej školy a od septembra 2014 navštevuje 3. ročník.
Otec reagujúc na návrh matky na zvýšenie výživného žiadal naopak znížiť výživné dôvodiac tým, že mu v druhom manželstve pribudli dve vyživovacie povinnosti, jeho manželka je na materskej dovolenke a on bol od 28.07.2014 do 12.11.2014 práceneschopným kvôli kliešťovej encefalitíde, pričom od 01.01.2015 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný.
Návrh otca na zníženie výživného bol pôvodne vedený pod sp. zn. 6P/6/2015, pričom súd s poukazom na ust. § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uznesením zo dňa 27.04.2015 č.k. 6P/83/2014-25 spojil obe veci (návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného) na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 6P/83/2014.
Kolízny opatrovník najskôr žiadal návrhu matky vyhovieť, no po oboznámení dôkazov týkajúcich sa pomerov otca navrhol výživné zvýšiť aspoň na sumu 83,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2015.
Súd po vypočutí matky maloletej (keď otec cestou svojej zástupkyne neprítomnosť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi) a oboznámení predložených listinných dôkazov vrátane rozsudku ohľadne poslednej úpravy výživného zistil nasledovné:
Naposledy bolo o výživnom otca k maloletej rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2010 č.k. 8P/452/2009-108 (právoplatným dňa 14.04.201) tak, že s účinnosťou od 01.03.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 59,75 Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne. V tom čase maloletá navštevovala materskú škôlku, matka pracovala ako predavačka s priemerným zárobkom na úrovni okolo 400,- Eur mesačne, otec pracoval ako stolár na živnosť pre spoločnosť Tribyt a mal za rok 2008 príjem 255.410,- Sk, daňovú povinnosť mal vzhľadom na výdavky a odpočítateľnú položku nulový. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemal.
V súčasnosti je maloletá žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Je stále v osobnej starostlivosti matky, ktorá aj teraz pracuje ako predavačka s priemerným zárobkom na úrovni 420,- Eur mesačne plus poberá rodinné prídavky v sume 23,50 Eur mesačne.
Otcovi od posledného rozhodnutia o výživnom pribudli dve vyživovacie povinnosti - k mal. V. Š.K., N.. XX.XX.XXXX a mal. V. Š.K., N.. XX.XX.XXXX. Otec ako živnostník za prvých 5 mesiacov roku 2014 fakturoval spoločnosti Tribyt za výkon stolárskych prác priemerne 893,40 Eur/mesiac. Od 01.06.2014 si pozastavil výkon živnosti do 31.05.2017, kedy od 01.06.2014 do 31.12.2014 bol v menovanej firme zamestnaný v pracovnom pomere s príjmom 580,- Eur v čistom, z toho ale v dňoch 28.07.2014 až 16.11.2014 bol práceneschopným a poberal nemocenské 220,- Eur mesačne. Od 01.01.2015 do 31.05.2015 bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, dňa 01.06.2015 sa zamestnal v spoločnosti Tolo, s.r.o. na dobu určitú do 30.11.2015. Za mesiac jún 2015 dosiahol čistý zárobok 407,52 Eur plus daňový bonus 42,82 Eur. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % mu bol priznaný s účinnosťou od 01.01.2015 invalidný dôchodok vo výške 220,60 Eur mesačne.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), ktorý hovorí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súčasne bolo preukázané, že je dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Zmena pomerov oproti predchádzajúcej úprave výživného však nespočíva len v tom, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti ale aj v tom, že na strane maloletej sa zmenili potreby ako školopovinného dieťaťa navštevujúceho prvý stupeň základnej školy s čím sú nepochybne spojené vyššie výdavky v porovnaní s dieťaťom predškolského veku štyroch rokov. V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť vzhľadom na dobu viac než 5 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.
V konaní potom nebolo nijako sporným, že náklady na úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletej, ktorá aktuálne skončila tretí ročník základnej školy sa v porovnaní s rokom 2010 zvýšili a teda výživné 75,- Eur je v súčasnosti už neadekvátne. To otec nijako nespochybňoval brániac sa (iba) tým, že v dôsledku dvoch nových vyživovacích povinností a nepriaznivého zdravotného stavu je naopak schopný platiť ešte nižšie výživné (cestou právnej zástupkyne uviedol sumu 60,- Eur mesačne).
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že otec síce má dve nové vyživovacie povinnosti a v období takmer štyroch mesiacov roku 2014 bol práceneschopným, faktom však je, že v rámci exekúcie navrhnutej matkou maloletej bol schopný dlžné výživné vyrovnať a aktuálne ho má uhradené. To svedčí o tom, že aj pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach a istej dobe práceneschopnosti bol schopný uhrádzať výživné vo výške 75,- Eur mesačne. Súd ale povinnosť otca plniť si ďalšie dve vyživovacie povinnosti zohľadnil v tom, že pokiaľ mal až do polovice novembra 2014 nižší príjem, následne bol do 01.06.2015 nezamestnaný a invalidný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 14.05.2015 spätne od 01.01.2015, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným už od 01.09.2014 ako to žiadala matka. Navyše matka neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine pre zvýšenie výživného ešte aj za mesiac september 2014 predchádzajúci dňu podania návrhu na súd.
Ako už bolo uvedené, od 01.06.2015 sa otec znovu zamestnal a popri tom poberá invalidný dôchodok. Je teda schopný napriek svojej čiastočnej invalidite zvýšiť si prácou svoj príjem, ktorý spolu predstavuje približne 620,- Eur mesačne (čistá mzda za mesiac jún 2015 plus invalidný dôchodok). Spolu s daňovým bonusom cca 40,- Eur a príjmom jeho manželky 100,- Eur z dohody o vykonaní práce tak príjem do jeho domácnosti predstavuje 760,- Eur. Súd je potom toho názoru, že otec i pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach je schopný od 01.06.2015 prispievať na výživu maloletej sumou 90,- Eur mesačne bez toho, že by tým bola ohrozená jeho vlastná výživa, či výživa jeho ostatných dvoch maloletých detí vo veku 3 a 5 rokov. I keď si súd uvedomuje pomerne nepriaznivú situáciu v rozpočte rodiny otca, poukazuje na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd to uvádza vzhľadom na deklarovaný náklad otca na telefón vo výške 20,- Eur mesačne, ktorý vzhľadom na druh ním vykonávanej práce nemôže mať prioritu pred úhradou výživného. Znížením výdavkov na telefón je tak otec schopný pokryť zvýšenie výživného o 15,- Eur mesačne, kedy výška výživného 90,- Eur mesačne dosahuje približne úroveň životného minima pre nezaopatrené dieťa (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení). Vzhľadom na rast životných nákladov za obdobie 5 rokov od predchádzajúcej úpravy možno považovať zvýšenie výživného o 15,- Eur mesačne za primerané a zodpovedajúce aktuálnym pomerom otca maloletej.
Súd preto považoval návrh matky za dôvodný len čo do zvýšenia výživného na sumu 90,- Eur mesačne od 01.06.2015 a vo zvyšku ho zamietol. Rovnako tak súd vzhľadom na už uvedené pomery otca súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, ktorý z istého pohľadu možno chápať len ako účelovú reakciu na návrh matky smerujúci k zvýšeniu výživného.
Za obdobie od 01.06.2015 do vyhlásenia rozsudku sa stalo zročným výživné za mesiace jún, júl a august 2015 s tým, že toto má podľa matky otec uhradené. Zameškané výživné preto predstavuje sumu 45,- Eur (3 mesiace x 15,- Eur ako mesačné zvýšenie výživného), ktorú súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 5,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Konanie o výživnom pre maloleté dieťa je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 v spojení s § 176 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.