Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Tk-1-2015.pdf
PDF · 115.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tk/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich sudcov PhDr. Zuzany Drgoňovej a Ing. Pavla Kováča v trestnej veci proti obžalovanému Q. Ď. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a/, d/ odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.08.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. Ď. T. Y. Č. H. Š. , nar. XX.XX.XXXX v Hurbanove, bytom W. V., P. Č.. XX
t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 09.10.2014
j e v i n n ý , ž e :
v presne nezistený deň začiatkom roka 2014 si neoprávnene zadovážil prostredníctvom internetu 7 ks semiačok rastliny rodu Cannabis, ktoré následne zasadil do rôznych črepníkov a tieto uložil do fóliovníkov stojacich na pozemku pri rodinnom dome č. 293 na hlavnej ulici v obci W. V., kde ich neoprávnene pestoval, a po ich vyrastení do výšky cca 300 cm časť rastlín pozbieral a sušil ich v podkroví rodinného domu; a všetky rastliny neoprávnene prechovával až do dňa 9.10.2014, kedy bola vo vyššie označenom rodinnom dome a pozemkoch prislúchajúcich k nemu vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej bolo zaistených
-19 ks čiastočne vysušených rastlín konope o dĺžke 100-170 cm s celkovou hmotnosťou 16650 g a s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 3842,5 g s priemernou koncentráciou 13,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 514895 mg I., čo zodpovedá minimálne 17163 obvykle jednorazovým dávkam drogy
- papierová obálka obsahujúca vysušené konope s hmotnosťou 5557 mg (5,557 g) s priemernou koncentráciou 8,8 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 489 mg THC, čo zodpovedá minimálne 16 obvykle jednorazovým dávkam drogy
- papierová obálka obsahujúca vysušené konope s hmotnosťou 1571 mg (1,571 g) s priemernou koncentráciou 7,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 116 mg THC, čo zodpovedá minimálne 4 obvykle jednorazovým dávkam drogy
- 7 ks čerstvých rastlín konope o dĺžke 100-200 cm s celkovou hmotnosťou 18320 g s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 2312,3 g s priemernou koncentráciou 15,7 % hmotnostného
tetrahydrokanabinolu obsahujúce 363031 mg THC, čo zodpovedá minimálne 12191 obvykle jednorazovým dávkam drogy
t.j. spolu 6161,928 g, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 29284 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v celkovej hodnote 61629,28 Eur pri cene 10,- Eur za 1 gram, pričom rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrocanabinol do I. skupiny psychotropných látok
t e d a :
vyrobil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné látky a psychotropné látky a spáchal taký čin v značnom rozsahu,
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a/, d/ odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/, l/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkov Q. S.R., B. S., G. Y.. A. I. D.., Q.. H.. Q. S., prečítaním výpovedí svedkov S. U., prečítaním znaleckých posudkov znalcov H.. H. H.Č. U. Q.. V. S., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a oboznámením fotodokumentácie zachytenej na CD nosiči.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. Ď. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní potvrdil, že na internete zisťoval ponuku semiačok marihuany a následne miesto objednaných 3 kusov semiačok mu bolo doručených 7 kusov. Tieto potom zasadil do rôznych črepníkov a umiestnil do fóliovníkov nachádzajúcich sa v záhrade pri rodinnom dome. Rastliny videl keď mali vzrast 1 m až 1,10 m, pretože následne v záhrade stúpla spodná voda, v dôsledku čoho do záhrady nemohol vstúpiť asi 2 mesiace. Po 2 mesiacoch zistil, že z
rastlín sa stali obrovské stromy, vyrástli do výšky cca 3 metre, a cez črepníky zakorenili do zeme. Tie rastliny boli tak veľké, že konáre boli popadané a tieto v počte 15 až 20 ks pozbieral a vyniesol na povalu, kde ich zavesil na klinec. Z konárov pri ich vynášaní na povalu padali plody a listy, ktoré pozbieral do papierového sáčku. Okrem neho iní členovia domácnosti na povalu nechodili, pretože na povalu je veľmi zlý prístup. Všetky rastliny, ktoré pri domovej prehliadke našli policajti pochádzali zo 7 ks rastlín, ktoré vyrástli zo 7 ks semiačok. Obžalovaný svoje konanie oľutoval.
Svedkyňa Q. S., matka obžalovaného, využila svoje právo v zmysle § 130 odsek 1 Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní nevypovedala.
V prípravnom konaní potvrdila, že mala vedomosť o tom, že jej syn Q. Ď. v záhrade rodinného domu pestoval konope vo fóliovníku, po tom, čo jej oznámil, že si zakúpil sedem semiačok, ktoré zasadil. Domnievala sa, že to konope pestuje len pre svoju potrebu. O pestovaní konope vedel aj jej syn B., pretože viackrát od neho počula, že sa mu nepáči, že Q. vo fóliovníku pestuje konope. Obžalovaný sa sám staral o rastliny, a rastliny konope mal nasušené na povale, kde si konope sám vyniesol.
Svedok B. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom, že v záhrade policajti našli marihuanu, nevedel však akým spôsobom sa marihuana dostala do záhrady, nevedel kto marihuanu zasial a nemal vedomosť o tom, že by sa rastliny konope nachádzali v niektorej časti rodinného domu.
Svedok v prípravnom konaní uviedol, že mal vedomosť o tom, že jeho brat obžalovaný Q. Ď. približne od leta roku 2014 pestoval marihuanu vo fóliovníku, ktorý sa nachádza na pozemku pri rodinnom dome patriaceho jemu a jeho matke. Nevedel sa vyjadriť k množstvu pestovaných rastlín, pretože on do záhrady a ani na povalu nechodil, keďže nesúhlasil s tým, čo Q. robil. Podľa svedka obžalovaný marihuanu pestoval už opakovane už tretí krát.
Rozpory medzi svojimi výpoveďami svedok odôvodnil tým, že si nepamätá, čo uviedol vo výpovedi v prípravnom konaní pretože bol pod vplyvom drog, ani to si nepamätal, či vyšetrovateľovi povedal pri výsluchu, že je pod vplyvom drog.
Na základe súdneho príkazu bola vykonaná domová prehliadka v rodinnom dobe na Ulici hlavnej súpisné číslo XXX B. R. W. V. dňa 9.10.2014, vrámci ktorej boli zaistené okrem iných vecí, na povale rodinného domu 19 ks sušených rastlín neznámeho pôvodu so šiškami (stopa č. 6), vo fóliovníku vpravo v záhrade rodinného domu časti sušenej rastlinnej látky (stopa č. 7) v hospodárskej budove rodinného domu 3 ks šišiek rastlinného pôvodu (stopa č. 8), vo fóliovníku vľavo v záhrade rodinného domu 7 ks rastlín neznámeho druhu a pôvodu so šiškami (stopa č. 9), z ktorej bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
Zaistené stopy boli predložené na expertízu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ Bratislava (ďalej len KEÚ), ktorý vykonal analýzu obsahu vyššie popísaných stôp č. 6,7,8,9 a vpracoval znalecký posudok č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/14709. K tomuto znaleckému posudku bol vypočutý na hlavnom pojednávaní aj znalec Q.. H.. Q. S., ktorý zotrval na jeho obsahu a záveroch. Znalecký posudok spracoval na základe predložených predmetov (stopy) označené ako stopa 5 až 13. Pod stopou označenou č.6 bolo predložených 19 ks nedosušených rastlín bez koreňového systému o výške 1 m až 1,7 m s väčším počtom šišiek a pod stopou označenou č. 9 bolo predložený 7 ks čerstvých rastlín bez koreňového systému s menším počtom šišiek. Tieto rastliny boli najskôr vizuálne preskúmané a potom bola vyhotovená fotodokumentácia, následne boli odvážené a zavesené v sušiarni, kde sa sušili do konštantnej hmotnosti. V oboch prípadoch išlo o rastliny s hlavnou stonkou s rozvetvenými konármi, ktoré neboli napadnuté hnilobou ani plesňou. Ihneď po tom, ako boli rastliny zosušené, ďalej sa spracovali. Rastliny sa v sušiarni KEÚ sušili od 10.10.2014 do 6.11.2014, a potom pristúpil k ich analýze. Materiál sa vyselektoval na upotrebiteľný a neupotrebiteľný. Upotrebiteľný materiál sa zhomogenizoval a potom sa robili ďalšie analýzy.
Rastliny sa sušili v sušiarni pri izbovej teplote s tým, že v miestnosti je ventilátor na cirkuláciu vzduchu a tým pádom je sušenie rýchlejšie. Sušením sa množstvo THC nemení, mení sa len koncentrácia, vzhľadom na množstvo vody. Vlhkosť rastlín nemá vplyv na množstvo THC. Čiže, čím je menej vody v rastlinách tým, je koncentrácia silnejšia.
Stopa č. 6 - 19 ks čiastočne vysušených rastlín konope o dĺžke 100-170 cm s celkovou hmotnosťou 16650 g a s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 3842,5 g s priemernou koncentráciou 13,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 514895 mg THC, čo zodpovedá minimálne 17163 obvykle jednorazovým dávkam drogy
Stopa č. 7 - papierová obálka obsahujúca vysušené konope s hmotnosťou 5557 mg (5,557 g) s priemernou koncentráciou 8,8 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 489 mg THC, čo zodpovedá minimálne 16 obvykle jednorazovým dávkam drogy
Stopa č. 8 - papierová obálka obsahujúca vysušené konope s hmotnosťou 1571 mg (1,571 g) s priemernou koncentráciou 7,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 116 mg THC, čo zodpovedá minimálne 4 obvykle jednorazovým dávkam drogy
Stopa č. 9 - 7 ks čerstvých rastlín konope o dĺžke 100-200 cm s celkovou hmotnosťou 18320 g s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 2312,3 g s priemernou koncentráciou 15,7 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu obsahujúce 363031 mg THC, čo zodpovedá minimálne 12191 obvykle jednorazovým dávkam drogy
t.j. spolu 6161,928 g, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 29284 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrocanabinol do I. skupiny psychotropných látok.
KEÚ neurčuje množstvo, ktoré zodpovedá individuálnej obvykle jednorazovej dávke drogy určenej pre konkrétneho užívateľa, s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti. KEÚ objektívne vyjadruje obvykle jednorazovú dávku drogy ako množstvo (rozsah hmotností) účinnej látky spravidla vo forme voľnej bázy, ktoré si väčšina užívateľov aplikuje jednorazovo. Ovplyvnenie psychického prežívania jedinca, či už v zmysle útlmu alebo excitácie narastá s množstvom vyfajčeného materiálu a a je aj tým výraznejšie, čím je vyšší obsah THC v materiáli. Pri dlhodobejšom fajčení konope sa vyvíja psychická závislosť organizmu, fyziologické funkcie organizmu nie sú spravidla zmenené.
Pri posudzovaní počtu obvykle jednorazových dávok sušenej konopy (marihuana) sa vychádza z obsahu účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC). KEÚ považuje za obvykle jednorazovú dávku 10-30 mg THC.
Výsledky skúmania a analýzy zaisteného rastlinného materiálu KEÚ boli premietnuté do skutkovej vety výroku tohto rozsudku, pričom v zaistenom rastlinnom materiály bola identifikovaná rastlina rodu Cannabis (konope) s prítomnosťou Tetrahydrokanabinolu (THC), ktoré sú v zmysle zákona 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znesení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.
K znaleckému posudku predloženého obhajobou bola vypočutá spracovateľka znaleckého posudku znalkyňa z odboru Chémia Y.. A. I. D., ktorá nepoprela pravdivosť záverov znaleckého posudku vypracovaného KEÚ, čo sa týka obsahu THC pre jednotlivé rastlinné stopy. Do svojho znaleckého posudku naformulovala svoje nálezy, pre jednotlivé odpovede, ktoré jej boli dané zadávateľom a tieto sa týkali prednostne jej stanoviska ku spôsobu sušenia a možnosti získania upotrebiteľného materiálu zo zaistených stôp. Podľa jej prepočtov dospela k záveru, že materiál s vysokou pravdepodobnosťou nebol dostatočne vysušený. Celková hmotnosť získaného materiálu by bol určite nižší, keby sa vysušil dôkladnejšie. Obsah THC bežným sušením v podmienkach ako rastliny sušil obžalovaný sa neznižuje. Obsah THC sa znižuje iba pri vyšších teplotách nad 150 stupňov.
Znalkyňa v závere svojho vyjadrenia uviedla, že zadávateľom k vypracovaniu posudku jej neboli predložené žiadne rastliny, a ani ich fotodokumentácia, vychádzala iba zo znaleckého posudku KEÚ.
Vzhľadom na to, že táto znalkyňa sa vo svojom znaleckom posudku vyjadrila iba k spôsobu sušenia rastlinného materiálu v laboratórnych podmienkach, ktoré podmienky však obžalovaný pri výrobe drogy nemal, preto súd má za to, že tento dôkaz nespochybnil závery znaleckého posudku KEÚ, keďže znalkyňa nepoprela množstvo upotrebiteľného materiálu, koncentráciu a ani množstvo THC zistené KEÚ.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia - toxikológia H.. H. H. bolo zistené, že analýzou vzorky moču odobratého dňa 9.10.2014 o 22.50 hod. od obžalovaného Q. Ď., bola potvrdená prítomnosť toxikologicky významných látok, keď bola zistená koncentrácia metamfetamínu 8,26 ug/mL, amfetamínu 0,51 ug/mL. Kvalifikované množstvo poukazuje na „terapeutickú hladinu“, resp. na dlhodobé užívanie.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia - psychiatria Q.. V. S. vyplýva, že znalec nezistil u obžalovaného rozvoj syndrómu závislosti od omamných alebo psychotropných látok.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný Q. Ď. z miesta bydliska bližšie hodnotný nie je, orgánmi obce W. V. voči nemu nebolo vedené žiadne konanie, do verejnej činnosti sa nezapája. V roku 2012 až 2014 bol postihovaný za porušenie pravidiel v cestnej premávke vždy blokovou pokutou v rozpätí 10 až 60,- Eur, naposledy 15.7.2014 mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur. V odpise registra trestov má dva záznamy, hľadí sa však na neho akoby nebol odsúdený.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok páchaný obžalovaným sa stal tak, ako je popísaný v súlade so skutkovými zisteniami v upravenej skutkovej vete.
Obžalovaný Q. Ď. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní sa v podstate priznal k tomu, že z objednaných semiačok pestoval rastliny konope v rôznych črepníkoch umiestnených vo fóliovníkoch. Časť rastlín pozbieral a umiestnil v priestoroch povale rodinného domu za účelom ich sušenia. Na svoju obranu uviedol, že nepredpokladal to, že zo zasadených semiačok vyrastú rastliny cca 3 metrov. Okrem toho sa bránil tým, že sa o rastliny asi dva mesiace nestaral pre množstvo vody vo fóliovníkoch.
Svedkovia (matka a brat obžalovaného) vypovedali v prípravnom konaní kontradiktórne, vždy v prítomnosti obhajcu obžalovaného. Zo zápisnice takto vypočutého svedka B. S., nevyplýva že by na svedkovi bolo pozorované nezvyčajné správanie v dôsledku požitia drog, čím svedok odôvodňoval rozpornosť svojich výpovedí. Preto súd za vierohodnú považoval na hlavnom pojednávaní prečítanú výpoveď svedka z prípravného konania.
Obaja svedkovia Q. S. U. B. S. svojou výpoveďou usvedčili obžalovaného z pestovania rastlín konope v dvoch fóliovníkoch nachádzajúcich sa v záhrade na pozemku pri rodinnom dome, a taktiež zo sušenia časti rastlín v povalových priestoroch rodinného domu.
Obžalovaný je usvedčený aj vykonanou domovou prehliadkou a fotodokumentáciou, ktorá zachytáva rastliny konope v priestoroch fóliovníkov, povale ako aj v hospodárskej časti rodinného domu.
Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a/, d/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vyrobí a prechováva po akúkoľvek dobu omamnú alebo psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, a takýto čin spácha v značnom rozsahu. Tento znak t.j. výroba a prechovávanie charakterizuje objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.
Z vyššie popísaných dôkazov súd mal preukázanú objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného trestného činu spočívajúcu vo výrobe a prechovaní väčšieho množstva omamnej a psychotropnej látky, keďže vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaný si vyrobil zakázanú látku tým spôsobom, že po tom, čo v presne nezistený deň začiatkom roka 2014 si bez oprávnenia zadovážil rastlinný materiál (marihuanu), teda omamnú zakázanú látku, resp. semiačka tejto látky, ktoré si obžalovaný kúpil prostredníctvom internetu v počte 7 kusov, tieto zasadil do črepníkov a tieto umiestnil do fóliovníkov pri
rodinnom dome, staral sa o ne a po vyrastení marihuany ju z časti zozbieral a dal sušiť a prechovával ju až do dňa 9.10.2014 (t.j. do momentu vykonania domovej prehliadky) na povale rodinného domu a v hospodárskych priestoroch rodinného domu.
Znaleckou analýzou zo zaisteného rastlinného materiálu - konope bolo preukázané, že 6161,928 g upotrebiteľná hmotnosť zodpovedá minimálne 29284 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a toto množstvo dávok má hodnotu 61.629,28 Eur (10,- Eur za gram podľa hodnoty určenej NPJ PPZ, cena obvyklá v Nitrianskom kraji). Súd teda určil hodnotu drogy v tomto prípade s poukazom na ustanovenie § 125 a § 126 odsek 1 Trestného zákona ako cenu obvyklú, t.j. cenu, za ktorú sa droga, ktorá bola predmetom konania obžalovaného v čase spáchania skutku, v mieste spáchania skutku obvykle predávala konečnému spotrebiteľovi. Táto hodnota drogy (61.629,28 Eur) zodpovedá v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona hodnote veci značného rozsahu t.j. zodpovedá sume dosahujúcej najmenej sto násobku sumy 266,- Eur t.j. 26.600,- Eur.
Trestný čin podľa § 172 Trestného zákona sa aplikuje, okrem iných, aj na konzumentov omamných látok, ktorí majú zakázanú látku len pre vlastnú potrebu, ale prechovávajú viac zakázanej látky (v prejednávanej veci obžalovaný prechovával drogy s upotrebiteľnou hmotnosť 6161,928 g), ako predpokladá privilegovaná skutková podstata podľa § 171 Trestného zákona( t.j. aspoň 11 jednorazových obvyklých dávok).
Chráneným objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona je záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s nebezpečnými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v rozpore s trestným zákonom.
Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba bez ohľadu na to, či má s užívaním zakázanej látky skúsenosti alebo nie, bez ohľadu na to, či je na tejto látke závislá a bez ohľadu na to, či je alebo nie je priekupníkom omamných látok. Objektívna stránka trestného činu spočíva z hľadiska konania najmä v aktívnom konaní. Podstatné je, aby konanie páchateľa bolo neoprávnené. Jedným z protiprávnych konaní uvedených v Trestnom zákone je aj výroba a prechovávanie zakázanej látky po akúkoľvek dobu, pričom páchateľ nemusí mať zakázanú látku priamo u seba, avšak musí ju mať vo svojej dispozícii. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pre trestnosť činu vyžaduje úmysel prechovávať zakázanú látku akúkoľvek dobu.
Na základe takto vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia jednotlivo aj v súhrne súd protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikoval a uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a/, d/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
Obžalovaný svojim nesporne protiprávnym a úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu a súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 172 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 15 rokov až 20 rokov a hodnotil dôsledne všetky kritéria rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako predpokladajú ustanovenia § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona.
U obžalovaného súdu nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a to na okolnosť uvedenú pod písmeno l/, keďže obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj oľutoval, a na okolnosť uvedenú pod písmeno j/, keďže obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom súd na evidované priestupky neprihliadol, pretože ich vyhodnotil ako menej závažné. Je treba uviesť, že obžalovaný sa priznal k základným skutkovým okolnostiam trestného činu a skutočnosť, že neurobil vyhlásenie o vine resp. nevine v žiadnom prípade ne je možné vyhodnotiť v jeho neprospech. To, že toto vyhlásenie neurobil sa odráža v tom, že mu nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno n/ Trestného zákona.
Z týchto dôvodov súd zohľadniac tieto okolnosti dospel k záveru, že trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby (15 rokov až 20 rokov) aj na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby je pre obžalovaného neprimerane prísny. Pri ukladaní trestu súd postupoval pri priznaní dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a pri použití mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody 8 rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Nakoľko obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin, uložil mu v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 roky, ktorý považuje na dovŕšenie nápravy obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody za dostatočný.
Podľa názoru súdu takýto trest uložený obžalovanému zodpovedá všetkým kritériám pre ukladanie trestu a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život, najmä nedopúšťal sa akejkoľvek trestnej činnosti a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaných, a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.