Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: TSOE - the sound of eivissa s.r.o., IČ: 03 696 031, Dolnomlýnská 1544/11, 148 00 Praha, Česká republika, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, IČO: 50 897 292, Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanému: Wáberer Hungária Biztosító Zártkörűen Működő Részvénytársaság, IČ: 01-10-046203, Szállító utca 4, H-1211 Budapešť, Maďarsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom likvidačného zástupcu: MAI Insurance Agent, s.r.o., IČO: 36 722 529, Žellova 2, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 788,49 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 788,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 788,49 eur od 28.4.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 788,49 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom náhrady škody. V návrhu uviedol, že žalovaný je právnická osoba - poisťovňa so sídlom v Maďarskej republike, ktorá na území Slovenskej republiky koná postupom podľa § 15a zákona č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prostredníctvom likvidačného zástupcu, spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o.. Žalobcovi bola dňa 2.3.2021 v čase cca o 14:00 hod. na cestnej komunikácii/diaľnici Trnava - Boleráz spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle značky M.. Ku vzniku spôsobenej škody došlo v priamom dôsledku odskočenia kameňa spod kolies nákladného motorového vozidla idúceho pred žalobcom značky O.), ktoré šoféroval p. Y., a ktoré patrí spoločnosti Nexways Cargo KFT. Odskočený kameň poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Nákladné motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného - spoločnosť Wáberer Hungária Biztositó Zrt.. Šoférom motorového vozidla žalobcu bol p. PM. a svedkom celej udalosti bola aj spolujazdkyňa p. K. Vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek opakovaným signálom zo strany vodiča motorového vozidla žalobcu, šofér nákladného motorového vozidla odmietol zastaviť, privolal p. G. policajnú hliadku, ktorá nákladné motorové vozidlo zastavila. Následne účastníci škodovej udalosti spísali a podpísali tlačivo o nehode, v ktorom šofér nákladného motorového vozidla uviedol v maďarskom jazyku, že sa za škodu necíti byť zodpovedný. Následne žalobca oznámil škodovú udalosť likvidačnému zástupcovi žalovaného, spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o., a to formou na to určeného dotazníku, ktorý následne po emailovej požiadavke doplnil o požadované prílohy o. i. faktúru č. 21010925 (spolu s

pokladničným dokladom o úhrade), vystavenú spoločnosťou Hilka, s.r.o. na sumu 788,49 eur za opravu poškodeného čelného skla. Listom zo dňa 12.4.2021 likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti, pričom z predmetného šetrenia vyplýva, že od kolesa nákladného vozidla odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o nečistou na ceste, vlastník vozidla za túto nezodpovedá (t. j. nedošlo k popretiu skutočnosti, že kameň vyletel od kolesa nákladného vozidla patriaceho spoločnosti Nexwys Cargo KFR.). Žalobca následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal likvidačnému zástupcovi dňa 29.4.2021 list

- Pokus o zmier a výzvu na zaplatenie. Stanovisko likvidačného zástupcu je zároveň v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR a najmä so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.6.2014 , v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v zmysle škodou objektívnou t. j. prevádzkovateľ (v tomto prípade vodič resp. spoločnosť Nexways Cargo KFT, ktorá je vlastníkom motorového vozidla EČV: RMX958 (H), DAF, ktorá má u žalovaného uzavreté poistenie) sa jej nemôže zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia, ak v súvislosti s pohybom kolies motorového vozidla dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného motorového vozidla k tejto činnosti dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla t. j. prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. K rovnakému záveru došla aj Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa 16.07.2013, cit. „Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.“ Na uvedený list právneho zástupcu žalobcu reagoval likvidačný zástupca listami zo dňa 14.5.2021, v ktorom likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že žalovaný zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku o zamietnutí plnenia škody a zo dňa 14.9.2021, v ktorom po zaslaní tlačiva o nehode zo dňa 2.3.2021, likvidačný zástupca uviedol, že v tomto absentuje súhlasné stanovisko vodiča poisteného vozidla. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla D. DAF za škodu, ktorú spôsobil náraz kameňa vymršteného spod jeho kolies do čelného skla motorového vozidla žalobcu

- pričom tomto prípade ide o nespornú skutočnosť, ktorú, ako vyplýva aj z listu likvidačného zástupcu zo dňa 12.4.2021, svojím šetrením potvrdila aj poisťovňa Wáberer Hungária Biztositó Zrt (žalovaný), a z toho dôvodu považuje žalobca žalovaný nárok za dôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že do dňa podania návrhu nedošlo zo strany žalovaného k náhrade škody, žalovaný sa dostal do omeškania. V zmysle vládneho nariadenia č. 87/1997, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle ustanovenia je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Žalovaný prostredníctvom likvidačného zástupcu listom zo dňa 12.4.2021 oznámil žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody neuhradí, pretože by to bolo v rozpore so zákonom t. j. fakticky ukončil šetrenie bez poskytnutia poistného plnenia. Prvým dňom omeškania v zmysle uvedeného je teda 28.4.2021. Základná úroková sadzba ECB k 28.4.2021 bola 0 %. Vzhľadom uvedené, si žalovaný uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 788,49 eur od 28.4.2021 do zaplatenia.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 8.7.2022 platobný rozkaz č.k. - 21.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore (č.l. 25 spisu) uviedol, že poisťovateľ neposkytol poistné plnenie na likvidáciu tejto škody z dôvodu, že nebol preukázaný právny základ na poskytnutie poistného plnenia. V zmysle je poškodený povinný svoj nárok na náhradu škody preukázať. Vzhľadom

k tomu, že predložená správa o dopravnej nehode neobsahuje súhlasné stanovisko vodiča poistného vozidla so zavinením dopravnej nehody, je právny základ nedostatočne preukázaný.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 28 spisu) spisu uviedol, že žalovaný odôvodnil podanie odporu tým, že žalovaný poistné plnenie na likvidáciu tejto škody neposkytol z dôvodu, že nebol preukázaný právny základ na poskytnutie poistného plnenia. Zároveň podľa žalovaného žalobcom predložená správa o dopravnej nehode neobsahuje súhlasné stanovisko vodiča poisteného vozidla so zavinením dopravnej nehody, takže je právny základ nedostatočne preukázaný. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaným podaný odpor je nedostatočne odôvodnený, pričom jeho stanovisko a tvrdenia sú v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, stanoviskom NS SR ako aj stanoviskom NBS. Priamym svedkom nehody bola aj spolujazdkyňa Petra Daniheliková, ktorú týmto žalobca navrhuje ako svedka.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.10.2022 (č.l. 43 súpisu) uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Na to aby žalovaný zodpovedal za škodu podľa musia byť vyššie uvedené predpoklady preukázané. Pričom je na žalobcovi, aby ich preukázal. V opačnom prípade dochádza k neuneseniu dôkazného bremena na strane žalobcu. Uvedené potvrdzuje vo svojom rozsudku aj Krajský súd v Žiline: „V tomto smere teda poškodený, t.j. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. Tak, ako správne konštatoval odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, čo v súdenej veci neučinil. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe.“ Žalobcom predložený Záznam o dopravnej nehode nemožno považovať za dostatočné preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa . Žalobca tvrdí, že disponuje videozáznamom o škodovej udalosti, avšak do dnešného dňa nedošlo z jeho strany k predloženiu tohto videozáznamu. S ohľadom na túto skutočnosť, je možné považovať tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného aby veril tvrdeniam žalobcu. V prípade, že žalobca takýmto videozáznamom disponuje je na ňom, aby ho súdu predložil. V opačnom prípade nie je možné ustáliť, že škoda na vozidle žalobcu bola spôsobená nákladným motorovým vozidlom značky O. patriacim spoločnosti Nexways Cargo Kft., so sídlom Nagykőrösi út 351, 1239 Budapešť, IČ: 01-09-273243, Maďarsko, ktoré je poistené u žalovaného. Z daného vyplýva, že žalobca dodnes nepreukázal, že škoda bola spôsobená nákladným motorovým vozidlom a nepreukázal ani príčinnú súvislosť ako základné predpoklady zodpovednosti za škodu. Vo svojich tvrdeniach žalobca ďalej uvádza, že na základe šetrenia poistnej udalosti žalovaný dospel k záveru, že predmetný kamienok odskočil od kolesa nákladného motorového vozidla. Zo strany žalobcu tu došlo k nesprávnej interpretácii, keďže žalovaný neuvádza od akého nákladného vozidla kameň odskočil ale iba konštatuje, že kameň odskočil od nákladného vozidla. Z uvedeného však nie je možné dospieť k tvrdeniu, že žalovaný mal na mysli konkrétne nákladné motorové vozidlo. Žalobca ako dôkaz predkladá Záznam o dopravní nehode, v ktorom sám vodič Nákladného motorového vozidla uviedol, že sa za škodu necíti byť zodpovedný. To znamená, že v Zázname o dopravní nehode je vyjadrené nesúhlasné stanovisko vodiča nákladného motorového vozidla. Vykonanie dôkazu (svedecká výpoveď) považuje žalovaný za nehospodárne a nepovedie k objasneniu veci. Rovnako ako žalobca ani svedkyňa Petra Daniheliková nielen subjektívne, ale ani objektívne nemohli vnímať a zmyslami registrovať, že malý kamienok odskočil spod kolies pred nimi idúceho vozidla a poškodil ich čelné sklo. Je totiž mimo rámca ľudských možností vizuálne vnímať odskočenie kameňa spod kolies vozidla a následne sledovať trajektóriu jeho letu na čelné sklo. Bez predloženia ďalších dôkazov je možné rovnako predpokladať, že odskočený kamienok mohol pochádzať z osobitnej prevádzky dopravného prostriedku idúceho oproti vozidlu žalobcu. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal zodpovednosť vodiča nákladného motorového vozidla za vzniknutú škodu a teda nepreukázal povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalobca tým zároveň nesplnil povinnosť podľa Zákona o PZP. Ustanovenie Zákona o PZP odkazuje na . V zmysle odkazovaného ustanovenia ten,

kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, svedkyne K., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so záznamom o nehode, faktúrou o oprave a kalkuláciou, dotazníkom poškodeného, podaniami žalovaného, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca aj naďalej trvá na žalobe v celom rozsahu, od jej podania k žiadnej zmene nedošlo a žiada aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 788,49 eur spolu s úrokom z omeškania tak ako je špecifikovaný v petite žaloby a to titulom náhrady škody. V plnom rozsahu sa pridržal písomných podaní. Čo sa týka žalovaným citovaného rozsudku Krajského súdu v Žiline, tento je z roku 2013 t.j. z obdobia pred vydaním zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR z roku 2014, ktoré sa vysporiadava so všetkou argumentáciou uvedenou v predmetnom rozsudku. Zároveň citát z tohto rozsudku bol vytrhnutý z kontextu pretože tá skutková situácia v danom prípade nebola totožná. Čo sa týka skutočnosti že vodič nákladného vozidla v zázname nehody neuviedol, že sa necíti byť za škodu zodpovedný tak táto zodpovednosť za škodu podľa je prísne objektívnou t.j. skutočnosť, že sa vodič necíti byť zodpovedný je právne irelevantná. Žalovaný od počiatku svojej komunikácie so žalobcom odôvodňoval svoj postup tým, že kameň na ceste je nečistota, za ktorú nezodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla. Čo sa týka vyhotoveného videozáznamu, tak nejde o videozáznam z kamery vozidla, ktorý by zachytával priamo dej škodovej udalosti, teda rozbitie čelného sklad kamienkom odleteným z pod kolesá prechádzajúceho nákladného vozidla, ale ide o záznam, ktorý realizovala svedkyňa Daniheliková mobilným telefónom po tejto udalosti, keď sa snažil vodič poškodeného vozidla zastaviť po ceste nákladné motorové vozidlo a po jeho zastavení komunikovať o tejto udalosti s vodičom tohto vozidla. Čo sa týka nesprávnej interpretácie písomného vyjadrenia poisťovni zo dňa 12.4.2021, tak procesnú obranu žalovaného v tomto smere považuje až za absurdnú. Je zrejmé a logické, že poisťovňa sa vyjadruje k nákladnému motorovému vozidlu, ktoré sama poistila a nie k žiadnemu inému. Taktiež sa nestotožňuje s tým, že by si žalobca nesplnil povinnosť v zmysle zákona o PZP a nepredložil poisťovni všetky potrebné a požadované doklady, ktoré následne predložil aj v tomto súdnom konaní. Žalobca má za to, že už len na základe týchto dokladoch bolo možné uspokojiť nárok žalobcu samotnou poisťovňou a nemusel sa žalobca obracať so svojim nárokom na súd.

10. Štatutárny zástupca žalobcu, konateľ Pavol Bobek v konaní uviedol, že on osobne ako vodič bol účastný poistnej udalosti, pri ktorej viedol osobné motorové vozidlo značky M., počas služobnej cesty z Nových Zámkov s jeho spolucestujúcou kolegyňou K. dňa 2.3.2021 keď cca o 14.00 hod. išli za nákladným vozidlom DAF a toto nákladné vozidlo počas jazdy zasiahlo do krajnice vozovky. On si tento jazdný manéver vysvetľuje tak, že sa mu vodič nákladného vozidla snažil uvoľniť cestu, aby ho mohli s osobným vozidlom predbehnúť. Pri tomto manévri nákladného vozidla na okraji vozovky došlo k vystreleniu niekoľkých kamienkov do čelného skla vozidla Audi s tým, že došlo k značnému poškodeniu tohto čelného skla, ktoré bolo možné opraviť iba výmenou. Okamžite po tomto poškodený, počas šoférovania, mobilným telefónom kontaktoval policajný zbor, uviedol čo sa stalo, a že ide stále za tým nákladným vozidlom smerom na Českú republiku. V obci Boleráz bola policajná hliadka, ktorá už bola z dispečingu o udalosti informovaná, a ktorá preto tento kamión zastavila. Išlo o kamión maďarskej spoločnosti a jeho vodiť bol maďarskej národnosti nedalo sa s ním komunikovať inak ako po maďarsky. Následne sa vypísalo tlačivo o nehode ktoré je na č.l. 14 spisu. Tlačivo vypísala priamo na mieste príslušníčka PZ aj na základe ním uvedeného a opísaného skutkového deja a škody, ktorá sa stala. Tlačivo následne ako vodič Audi podpísal. Vodič nákladného vozidla nechcel predložiť policajtom ani doklad o poistení vozidla a až keď mu pohrozili pokutou, tak im ho predložil. Poznačili si aj poisťovňu aj označenie motorového vozidla. Do pár dní si uplatnil ako poškodený náhradu škody a oznámili to poisťovni nákladného vozidla resp. jej pobočke, zástupcovi na Slovensku. Vzhľadom k tomu že prasklina na prednom skle sa rozširovala, tak dal čelné sklo opraviť do autoservisu. O oprave predložili súdu doklad, kde je výška škody jasne preukázaná. Poisťovňa však škodu dobrovoľne neuhradila s odôvodnením ako je to uvedené v ich písomných vyjadreniach, preto bol nútený sa obrátiť so svojim nárokom na súd. Mal záujem vec riešiť pred súdnym konaním aj pokusom o zmier avšak neúspešne. V závere dodal, že v čase keď došlo k poškodeniu čelného skla vystreleným kamienkom, tak žiadne iné motorové vozidlo sa v blízkosti nenachádzalo, nešlo v protismere, práve naopak ako už uviedol,

tak nákladné vozidlo podľa jeho názoru vykonávala jazdný manéver ku krajnici vozovky, aby ho on s osobným vozidlom predbehol, keďže cesta bola v protismere voľná, bez protiidúcich vozidiel. Poprel žeby kamienok mohol byť vystrelený z akéhokoľvek iného vozila ako z vozidla poisteného, keďže v tej dobe sa v blízkosti oboch vozidiel žiadne iné vozidlo či už v protismere alebo smere jazdy nenachádzalo.

11. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že záznam o dopravnej nehody nie je možné považovať za dostatočne hodnoverný dôkaz na preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa . Čo sa týka tvrdení žalobcu o nespornosti skutočnosti, že kameň odskočil od kolesa poisteného nákladného motorového vozidla tak žalovaný svojim písomným vyjadrením nemal v úmysle uznať nárok žalobcu a má za to, že sa v tomto prípade nejedná o nespornú skutočnosť, zároveň to nezbavuje žalobcu preukázať ním tvrdené skutočnosti a teda uniesť dôkazné bremeno. Bez predloženia ďalších dôkazov ako napr. videozáznam nie je možné určiť, že ku škode došlo prevádzkou daného vozidla a nie napr. vozidla idúceho opačným smerom alebo iného vozidla zúčastneného v premávke. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať zodpovednosť poisteného a teda nepreukázal povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie. S ohľadom na uvedené považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

12. Svedkyňa K. v konaní uviedla, že pracuje pre spoločnosť žalobcu, s vodičom služobného vozidla Audi sú kolegovia. Niekedy začiatkom marca roku 2021 počas služobnej cesty z Nových Zámkov, niekedy v popoludňajších hodinách počas toho ako cestovali s vodičom p. Bobekom, do čelného skla vozidla narazil kameň, bola to riadna rana a jediné vozidlo, ktoré bolo v tej dobe na ceste, bolo nákladné vozidlo idúce pred nimi. Preto iba z tohto vozidla mohol byť odrazený kameň. Žiaden most sa nenachádzal nad nimi, ani žiadne vozidlo, ktoré by išlo v protismere. Išlo o nákladné vozidlo s maďarskou poznávacou značkou. K. ako vodič ihneď po poškodený čelného skla, počas jazdy, mobilom kontaktoval Policajný zbor na tel. č. 158. Uviedol čo sa stalo a následne s nimi komunikoval. Príslušníci polície mu uviedli, že zrejme keď ide o maďarský kamión tak ide týmto smerom do Českej republiky, že ho má sledovať a uviedli mu, že majú policajnú hliadku v obci Boleráz, kde ho prípadne zastavia. Tak sa aj stalo a v obci Boleráz ich policajná hliadka zastavila oboch zastavila. Ona zostala v aute, vec riešil už následne vodič p. G.. Keď sa p. G. vrátil do auta uviedol jej, že spísali záznam o nehode a vodič nákladného vozidla do záznamu uviedol niečo v maďarčine, čomu nerozumeli. Vozidlo bolo aj napriek poškodenému čelnému sklu pojazdné, tak pokračovali v ceste a cestu aj riadne ukončili. K vyhotovenému video záznamu uviedla, že keď išli za nákladným vozidlo, tak si všimli, že vodič často odbočuje do krajnice vozovky, kde sa nachádzalo znečistenie, tak došlo aj k vystreleniu kamienka do čelného skla. Následne po poškodený si aj tento spôsob jazdy nákladného vozidla natáčala na mobil. Samotnú udalosť kedy kamienok poškodil sklo však natočenú nemá, v aute kamera nebola žiadna. Pán Bobek dal čelné sklo opraviť v servise. Ona sa už potom bližšie o vec nezaujímala.

13. Z dotazníka poškodeného zo dňa 31.3.2021 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že žalobca si dotazníkom uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 2.3.2021 u zástupcu žalovaného v Slovenskej republike spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o.

14. Z faktúry č. 21010925 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že servis Hilka, s.r.o. vystavil dňa 31.3.2021 žalobcovi faktúru za opravu, výmenu čelného skla na sumu 788,48 eur. Prílohou faktúry je kalkulácia opravy.

15. Z listu zástupcu žalovaného spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o. zo dňa 12.4.2021 (rub č.l. 13) adresovaného žalobcovi súd zistil, že zástupca uviedol, že vo veci poistnej udalosti poisťovňa realizovala šetrenie, ktorým nebolo zistené zavinenie na strane ich poisteného. Zo šetrenia vyplýva, že od kolesa nákladného vozidla odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla Audi, EČV: 4AM7598. Vzhľadom k tomu, že ide o kameň ležiaci na ceste - nečistota cesty, spoločnosť Nexways Cargo KFT za vzniknutú škodu nezodpovedá.

16. Z listu zástupcu žalovaného spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o. zo dňa 14.9.2021 (č.l. 16) adresovaného žalobcovi súd zistil, že zástupca uviedol, že v zmysle je poškodený povinný svoj nárok na náhradu škody preukázať. Vzhľadom k tomu, že predložená správa o dopravnej nehode neobsahuje súhlasné stanovisko vodiča poisteného vozidla zo zavinením dopravnej nehody, je právny základ nedostatočne preukázaný.

17. Z listu zástupcu žalovaného spoločnosti MAI Insurance Agent, s.r.o. zo dňa 14.5.2021 (rub č.l. 16) adresovaného žalobcovi súd zistil, že zástupca uviedol, že po opätovnom posúdení okolnosti vzniku vyššie uvedenej udalosti sa rozhodli potvrdiť pôvodné stanovisko o zamietnutí plnenia škody.

18. Zo záznamu o dopravnej nehode (č.l. 14 spisu) súd zistil, že dňa 2.3.2021 o 14.00 hod. došlo k nehode vozidiel M. patriacim spoločnosti Nexway Cargo KFT z Maďarska. Podľa záznamu došlo pri nehode k puknutiu čelného skla. Záznam obsahuje aj vyjadrenie v maďarčine. Ako svedok nehody je uvedená p. K. O..

19. Podľa čl. 21 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v bode 10 časti A prílohy k smernici 73/239/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného zástupcu v ostatných členských štátoch, ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné povolenie. Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých následkom nehody v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1. Likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd. Likvidační zástupcovia majú dostatočné právomoci, umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1, a uspokojovať ich nároky v plnej miere.

20. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

22. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

24. náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

25. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

28. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

30. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

31. V konaní nebolo sporné, že dňa 2.3.2021 došlo k poškodeniu čelného skla na osobnom motorovom vozidle značky M. spoločnosti žalobcu. Podľa žalobcu k vzniku spôsobenej škody došlo v priamom dôsledku odskočenia kameňa spod kolies nákladného motorového vozidla idúceho pred žalobcom značky O., patriacemu spoločnosti Nexways Cargo KFT. Nákladné motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného - spoločnosti Wáberer Hungária Biztositó Zrt., u ktorej si preto žalobca aj uplatnil náhradu škody. Žalovaný žalobcovi odmietol plniť s tým, že žalobca nedostatočne preukázal právny základ svojho nároku a to najmä tým, že predložená správa o dopravnej nehode neobsahuje súhlasné stanovisko vodiča poisteného vozidla zo zavinením dopravnej nehody.

32. Žalobca a si uplatnil svoj nárok na náhradu škody v zmysle , ktorá vznikla, bola vyvolaná osobitnou povahou dopravnej prevádzky a preto za ňu zodpovedá právnická osoba vykonávajúca túto dopravu, resp. ak je poistená ako v danom prípade tak na základe poistného vzťahu je povinný za ňu plniť poisťovateľ - žalovaný. Tejto zodpovednosti by sa bolo možné v zmysle zbaviť, len ak by sa preukázalo, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

33. V tejto súvislosti je nutné poukázať na Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 135 sp. zn. v ktorom sa konštatuje: Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ( až 431 ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov ( ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).

Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

34. V konaní najmä svedeckou výpoveďou svedkyne Petry Danihelikovej bolo preukázané, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla poisteného žalovaným. Na základe toho súd dospel k záveru, že je daná v zmysle zodpovednosť prevádzkovateľa nákladného motorového vozidla maďarskej prepravnej spoločnosti Nexways Cargo KFT. V zmysle a náhradu platí poškodenému poisťovateľ, t.j. žalovaný. Žalobca ako poškodený si oprávnene uplatniť svoj nárok na náhradu škody uplatnil priamo proti poisťovateľovi a svoj nárok pred súdom riadne preukázal. Na základe toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 788,49 eur, ktorá predstavuje náklady žalobcu na opravu poškodeného čelného skla motorového vozidla.

35. K obrane žalovaného, že vodič nákladného motorového vozidla nepriznal zavinenie a zavinenie nebolo zistené ani pri prešetrení poisťovňou súd uvádza, že ako je už vyššie uvedené, tak zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ( až 431 ) je zodpovednosť objektívna, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Preto je táto obrana právne irelevantná.

36. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline v ktorom sa konštatuje: „V tomto smere teda poškodený, t.j. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. Tak, ako správne konštatoval odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, čo v súdenej veci neučinil. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe.“ K tomu súd uvádzam, že sa v plnom rozsahu s názorom Krajského súdu v Žiline stotožňuje a tento nie je cv rozpore s právnym názorom tunajšieho súdu. V danom konaní listinnými dôkazmi (záznam, o nehode, záznam PZ) ako aj svedeckou výpoveďou žalobca riadne a hodnoverne preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom a tým bezpochyby uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo. Žalovaný preukázal ako vznik škody, tak aj príčinnú súvislosť medzi prevádzka poisteného nákladného motorového vozidla, teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla motorového vozidla žalobcu mu spôsobil škodu. Výška škody 788,49 eur a jej zaplatenie nebolo zo strany žalovaného spochybnené, rozporované a bolo preukázané z listinného dôkazu - faktúry servisu vykonávajúceho opravu, výmenu čelného skla a pripojeného pokladničného bloku o jej úhrade.

37. Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnej interpretácii stanoviska zo dňa 12.4.2021, v ktorom žalovaný síce uviedol, že „Zo šetrenia vyplýva, že od kolesa nákladného vozidla odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla M. ale žalovaný neuviedol od akého nákladného vozidla kameň odskočil. Podľa súdu je takéto tvrdenie žalovaného absolútne účelové a zavádzajúce. Aj keď v danej, z kontextu vytrhnutej vety nie je výslovne uvedené od akého nákladného vozidla kameň odskočil tak je to bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne zrejmé z obsahu celého stanoviska, v ktorom sa na inom mieste výslovne uvádza, že ide o prešetrenie poistnej udalosti zo dňa 2.3.2021 poisteného nákladného vozidla D. poistenej spoločnosti Nexways Cargo KFT a poškodeného motorového vozidla M.) spoločnosti TSOE - the sound of eivissa s.r.o.. Nie je tak pochýb, že ak sa žalovaný vyjadruje o nákladnom vozidle od ktorého odletel kameň tak ide o konkrétne nákladné vozidlo D.F žalovaným poistenej spoločnosti Nexways Cargo KFT.

38. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa Zákona o PZP. Ustanovenie Zákona o PZP odkazuje na . V zmysle odkazovaného ustanovenia ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Súd má za to, že takéto konštatovanie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca predložil žalovanému všetky dostupné a potrebné podklady (listinné dôkazy), ktoré mal k dispozícii, ktoré súviseli so škodou udalosťou, a ktoré následne predložil aj súdu. Podľa názoru súdu samotná poisťovňa už len na ich základe mala dospieť k záveru o dostatočnom preukázaní nároku (právneho základu) na náhradu škody bez toho, aby sa žalovaný musel následne obracať na súd, keď mu žalovaný dobrovoľne neplnil to čo je povinný v zmysle zákona plniť.

39. Podľa je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť.

40. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa , ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - .

42. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení nariadenia , ktorým sa vykonávajú ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle uložiť mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške vo výške 5 % ročne zo sumy 788, eur od 28.4.2021 (teda po uplynutí 15 dní po skončení šetrenia, ktoré bolo oznámené žalobcovi 12.4.2021, rub č.l. 13) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne v znení nariadenia .

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“