Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/51/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade I. A., F.. X.X.XXXX, Q. T. E. Č.. XX, XXX XX P., zastúpený opatrovníčkou C. C., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v 2. rade D. T., F.. XX.X.XXXX, Q. T. S. Č.. XX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie sumy 284,53 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 237,03 EUR s 5,25 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 237,03 EUR od 7.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 49,73 EUR, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 9,18 EUR a trov právneho zastúpenia 40,55 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alana Streláka, advokáta so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 284,53 EUR s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.7.2013 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 250,- EUR za odplatu výške 47,50 EUR. Dlžníci sa na základe tejto zmluvy zaviazali celkovú čiastku vo výške 297,50 EUR uhradiť v 7 mesačných splátkach, a to v prvých 2 mesačných splátkach vo výške 5,- EUR a ďalej v pravidelných 5 mesačných splátkach po 57,50 EUR s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať o vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaní uhradili celkovo 12,97 EUR s tým, že dňa 5.9.2014 uhradili poslednú splátku vo výške 1,97 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V zaslanej predžalobnej upomienke zo dňa 28.11.2013 ich upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.1.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 6.1.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená suma 1,97 EUR. Ku dňu podania žaloby žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu a žalovaná istina 284,53 EUR predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru s odplatou 297,50 EUR a sumou uhradenou žalovanými 12,97 EUR. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok aj zmluvnú pokutu vo výške 3,10 % z istiny úveru za každý kalendárny mesiac

omeškania až do zaplatenia celej čiastky. V danom prípade zmluvná pokuta predstavuje sumu 7,75 EUR (3,10 % z 250,- EUR). Žalobca si uplatnil úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v §3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom šetrenia pobytu žalovaného I. A. prostredníctvom Registra obyvateľov, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného Lechnera, preto mu bola v súlade s ustanovením § 29a odsek 2 O.s.p. uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.4.2015, číslo konania - 41 ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Táto sa k návrhu žalobcu nevyjadrila.

Žalovaný D. T. sa k návrhu nevyjadril, aj napriek tomu, že návrh mu bol doručený dňa 18.5.2015 spolu s uznesením, na základe ktorého ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. (hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur), súd v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v zmysle vyššie citovaných uznesení vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nasledovného skutkového stavu veci:

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.7.2013 vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení a za ďalej stanovených obchodných podmienok. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaným úver vo výške 250,- EUR. V zmysle predmetnej zmluvy bol úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere na 7 mesiacov a za poskytnutie úveru si žalobca môže účtovať odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere na 7 mesiacov (tento zmluvný úrok a odmenu žalobca označuje ako odplata). Žalovaní sa zaviazali splatiť úver vrátene odplaty v 7 mesačných splátkach, a to v prvých dvoch mesačných splátkach po 5,- EUR a piatich mesačných splátkach po 57,50 EUR, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná v 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle zmluvy je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak nie je dohodnuté v zmluve inak. Doporučený termín úhrady 25. deň v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2. Písm. y) zákona 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 39,20 %.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2013 žalobca upozornil žalovaných, že u nich eviduje nezaplatenú čiastku 286,50 EUR a v prípade úhrady dlžnej sumy bude žalovaným umožnené pokračovať v splácaní záväzku v splátkach podľa splátkového kalendára, inak dôjde k vymáhaniu dlžnej sumy.

Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.1.2014 oznámil žalobca žalovaným, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520131721 bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 6.1.2014 zosplatnený, a to z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním jednotlivých splátok úveru.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny

pri úvere na poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia.

V predmetnom konaní žalobca uplatňuje zostatok úveru v sume 284,53 EUR a ide o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je nepochybné, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a v danom prípade súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnom do 31.5.2014, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 26.7.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe takto dojednanej zmluvy žalobca poskytol žalovaným peňažnú pôžičku vo výške 250,- EUR spolu s dohodnutým úrokom a

poplatkom vo výške 47,50 EUR, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť v 7 mesačných splátkach, a to v prvých dvoch mesačných splátkach po 5,- EUR a piatich mesačných splátkach po 57,50 EUR, pričom prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná v 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 14 %, odmena 5 % z istiny, pričom celá suma 47,50 EUR bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade v zmluve bola stanovená len výška celkovej odplaty. Preto pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona pri nesplnení podmienok poskytnutý spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo sporné, že žalovaní uhradili celkom sumu 12,97 EUR a odpočítaním sumy realizovaných úhrad od žalobcom poskytnutej sumy 250,- EUR, preto súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 237,03 EUR a v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní ďalšie splátky uhradili. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu (v časti o zaplatenie 47,50 EUR s príslušenstvom) zamietol.

Nakoľko je nepochybné, že žalovaní porušili svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti istiny. Keďže žalobca si uplatnil

úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 237,03 EUR od 7.1.2014. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.5.2014. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5,25 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.

Žalobca požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 23,25 EUR, pričom malo ísť o zmluvnú pokutu za 3 mesiacov omeškania - od januára 2014 do marca 2014. Žalobu v tejto časti považuje súd za nedôvodnú. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská). Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004). V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárové zmluvy), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (článok o zmluvnej pokute v obchodných podmienkach predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohli žalovaní ako spotrebitelia ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísali) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo v zmluvách individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v znení. Súd preto žalobu aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 65,10 EUR zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal žalobca úspech v rozsahu 77,01 % (t. j. súd mu priznal sumu 237,03 EUR z

uplatnenej sumy vo výške 307,78 EUR = 284,53 EUR + 23,25 EUR). Žalovaní potom boli úspešní v rozsahu 22,99 %. Miera úspechu žalobcu predstavuje 54,02 %. Z uvedenej miery možno priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil a vyčíslil trovy konania vo výške 17,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 75,07 EUR (2 x 23,24 EUR + 2 x režijný paušál á 8,04 EUR + 20 % DPH). Podľa miery úspechu možno žalobcovi priznať trovy konania vo výške 9,18 EUR (t. j. 54,02 % z 17,-

EUR) a trovy právneho zastúpenia o výške 40,55 EUR (t. j. 54,02 % z 75,07 EUR). Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 49,73 EUR (9,18 EUR + 40,55 EUR) a v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaných k ich úhrade k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.