Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky: W. M., narodená X.X.XXXX, trvale bytom M., Na H. XXX/X, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: SAD Prievidza, a.s., IČO: 36 324 043, so sídlom v Prievidzi, Ciglianska cesta 1, Prievidza, zastúpený ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 5, o zaplatenie 212.850,- eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia takto

rozhodol:

I.Súd návrh z a m i e t a .

II.Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 3 352,79 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 06.08.2014 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 212.850,- eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v texte ako SSU ). Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že bola zamestnaná ako vodička nákladného motorového vozidla a dňa 23.09.1988 pri plnení pracovných úloh utrpela pracovný úraz. Bola zamestnaná u zamestnávateľa Československej autobusovej dopravy n.p. Banská Bystrica, závod Prievidza pričom nástupcom zamestnávateľa bol podnik Slovenská autobusová doprava, štátny podnik, IČO: 31 631 860 so sídlom Ciglianska cesta 1, Prievidza, ktorý bol dňom 1.6.2002 vymazaný z obchodného registra a na odporcu t.j. spoločnosť SAD Prievidza, a.s. podľa výpisu z Obchodného registra prešli ako na právneho nástupcu zaniknutého štátneho podniku dňom 01.06.2002 všetky práva a záväzky. Z dôvodu, že odporca po pracovnom úraze neuznal zodpovednosť za následky úrazu, navrhovateľka si uplatnila svoj nárok v konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn. , konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu a mimosúdnu dohodu účastníkov konania. Odporca uznal zodpovednosť za pracovný úraz. Navrhovateľka sa následne domáhala vyplatenia odškodnenia za bolesť a SSU na základe znaleckého posudku, ktorý vystavil MUDr. Marián Kováčik dňa 31.01.1999, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -32 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -56 zo dňa 21.02.2001 bolo zvýšené základné bodové hodnotenie SSU navrhovateľky podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 14-násť násobok. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola navrhovateľke spôsobená ku dňu podania žaloby. Po tomto rozhodnutí došlo u navrhovateľky k zhoršeniu zdravotného stavu. Posudzujúci lekár MUDr. Július Zeman vypracoval znalecký posudok ( doplnenie č. 1/2013 ) na základe posudku č. 1/99 vypracovaného MUDr. Mariánom Kováčikom, zo dňa 30.08.2013, v ktorom ohodnotil SSU navrhovateľky podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a následne v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. hodnotenie v znaleckom posudku opravil lekárskym posudkom zo dňa 10.03.2013 a nové poškodenie zdravia navrhovateľky ohodnotil v počte 1975 bodov. Sociálna poisťovňa z titulu poistného plnenia

navrhovateľke vyplatila základný nárok v sume 2.150,- eur za 1075 bodov (60,- Sk za bod x 1075 bodov ). Navrhovateľke vznikol dňom 10.02.1997 nárok na invalidný dôchodok, pričom jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka je od roku 2001 občanom s ťažkým zdravotný postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy bola 50%. Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu bola miera funkčnej poruchy u navrhovateľky zvýšená. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.03.2014 je miera funkčnej poruchy navrhovateľky 60 % , je odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu. Navrhovateľka má dvoch osobných asistentov, je osobou v produktívnom veku 57 rokov, v dôsledku pracovného úrazu je vo všetkých sférach života obmedzená už viac ako 25 rokov. Z vyjadrení súdnych znalcov vyplýva, že prognóza ochorenia navrhovateľky nie je priaznivá, pravdepodobné je jeho neustále zhoršovanie. Tento stav je dlhodobý a akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé. U navrhovateľky sa postupne napĺňajú všetky zlé prognózy - zhoršenie mobility, zhoršenie psychického stavu, zhoršenie bolestí, sebastarostlivosti a zhoršenie aj ochorenia kardiovaskulárneho aparátu s počínajúcimi degeneračnými zmenami na mozgových bunkách. Navrhovateľka pred poškodením zdravia pracovným úrazom viedla riadny rodinný život, chodievala do prírody, na dovolenky, voľný čas trávila na chate, chodila do kina, do divadla, bola nadšenou vodičkou motorového vozidla, vedela sama spravovať domácnosť, sama cestovala, nakupovala, neužívala lieky, nemala problémy so spánkom. V súčasnosti predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, trpí pocitom menejcennosti, nemôže pomôcť so starostlivosťou o vnuka, nemôže ho popestovať, chodiť s ním na prechádzky, nechodí do kina, divadla, na výlety, dovolenky, do prírody, všetok čas trávi doma, nedokáže vykonať žiadne domáce práce, nedokáže viesť motorové vozidlo, je odkázaná na pomoc iných osôb, trpí poruchou mobility, je vylúčená so sociálnej interakcie, denne berie veľké množstvo liekov, trpí obrovskými bolesťami, celkovou slabosťou, zle toleruje fyzickú záťaž, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti, trpí pocitom podráždenosti, úzkosti a depresívnym syndrómom. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život navrhovateľky a jedná sa u nej o prípad hodný osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu a k faktu, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2001 došlo u navrhovateľky k vzniku ďalšej škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola zohľadnená z dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia času, je namieste požadovať zvýšenie základného bodového hodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. Suma požadovaná navrhovateľkou, teda zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia na stonásobok po odrátaní sumy základného nároku predstavuje sumu 212.850,- eur.

Odporca sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril podaním z 26.08.2014, doplneným poštou dňa 27.08.2014, v ktorom uviedol, že so skutkovými a právnymi závermi tvrdenými navrhovateľkou v žalobnom návrhu nesúhlasí a žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie odporcu, premlčania navrhovateľkou uplatneného nároku a neprimeranosti výšky uplatnenej náhrady za SSU, nakoľko sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. K absencii pasívnej vecnej legitimácie odporca uviedol, že navrhovateľka si nárok uplatnila ako bývala zamestnankyňa voči bývalému zamestnávateľovi v dôsledku pracovného úrazu, podľa § 2 ods. 3 písm. c/ zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NRSR č. 273/1994 Z.z. poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovateľom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je osoba povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov. Nie odporca, ale Sociálna poisťovňa je tým subjektom, ktorý v prípade priznania dávky, poškodenej osobe túto uhrádza, preto len tento subjekt je v danej veci nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, t.j. vecne legitimovaným subjektom na žalovanej strane. Z uvedeného vyplýva, že nie je naplnená jedna zo základných podmienok súdneho konania - vecná legitimácia žalovaného účastníka konania. Ide o neodstrániteľný nedostatok konania, preto odporca žiadal návrh zamietnuť. Z dôvodu procesnej opatrnosti vzniesol odporca tiež námietku premlčania, keď odporca má vedomosť, že miera funkčnej poruchy bola navrhovateľke zvýšená z 50 % na 60 % v roku 2009 a odvtedy nebola menená. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľkin zdravotný stav resp. miera funkčnej poruchy sa zhoršili v roku 2009 kedy navrhovateľka mala možnosť domáhať sa navýšenia náhrady za SSU na súde, to znamená, že už jej plynula dvojročná premlčacia lehota. Navrhovateľka si nárok teda uplatnila na súde po uplynutí premlčacej lehoty a preto odporca vznáša námietku premlčania. Odporca tiež namietol neprimeranosť výšky uplatnenej náhrady za SSU.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.07.2015, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s listinnými dôkazmi a to: uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. -205 z 22.3.1996, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -32 z 21.10.1999, rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne -56 z 21.2.2001, Znalecký posudok doplnenie č.1/2013 MUDr. Júliusa Zemana, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 10.03.2014, Posudok Okresného úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí z 08.06.2001, Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dobor sociálnych vecí a rodiny z 25.03.2014, Zmluvy o výkone osobnej asistencie z 01.04.2014, Znalecký posudok č. 9/2003, správa neurochirurgickej kliniky Bratislava z 15.11.2005, Lekársky posudok MUDr. Júliusa Zemana z 18.10.2010, výpisy zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, potvrdenie PhDr. Dobrovodovej z 16.04.2015, Potvrdenie MUDr. Danice Hudecovej, psychiatra z 15.11.2014, výpis z dokumentácie - správa z ortopedickej ambulancie MUDr. Tomáš Priehoda z 30.03.2015, spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. a sp. zn. .

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka sa domáha zvýšenia náhrady za SSU, ktoré jej vzniklo následkom pracovného úrazu zo dňa 23.9.1988 u zamestnávateľa ČSAD n.p. Banská Bystrica, závod Prievidza, preto pasívne legitimovaný je súčasný odporca ako právny nástupca SAD š.p. so sídlom Prievidza. U navrhovateľky v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a s tým súvisiacim zásahom do jej spoločenského uplatnenia. V podrobnostiach je to konštatované v znaleckom posudku MUDr. J. Zemana zo dňa 30.8.2013 v spojení s opravou znaleckého posudku zo dňa 10.3.2014. Navrhovateľka žiada zvýšiť náhradu za SSU, o ktorej bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Prievidza v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne na základe podaného odvolania, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky. Navrhovateľka žiada navýšiť toto základné bodové ohodnotenie, ktoré správy orgán po posúdení posudkovým lekárom ustálil na správnu hodnotu v počte bodov 1075 o 100-násobok, čo po odrátaní sumy základného nároku vo výške 2.120,- eur predstavuje žalovanú sumu 212.850,- eur. K námietke odporcu o nedostatku vecnej legitimácie s poukazom na navrhovaný vstup Sociálnej poisťovne do konania v pozícií vedľajšieho účastníka právny zástupca uviedol, že pracovný úraz, teda škodová udalosť sa stala v r. 1988 za účinnosti vyhl. č. 32/1965 Zb. a zodpovedným za vznik pracovného úrazu bol právny predchodca odporcu, čo bolo predmetom aj súdnych konaní vedených pred Okresným súdom Prievidza a Krajským súdom v Trenčíne. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľkou uplatneného nároku, z dôvodu, že v minulosti jej bolo poskytnuté mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU podľa v tom čase vydaných posudkov o základnom nároku zástupca navrhovateľa uviedol, že došlo po uplynutí času viac ako 10 rokov k progresii ťažkostí v súvislosti zo zdravotným stavom na základe ktorých došlo k vyhotoveniu lekárskeho posudku MUDr. J. Zemanom dňa 20.1.2014. To, že sa jedná o novú škodu, ktorá zakladá nové nároky na náhradu za SSU, správny orgán po vykonaní kontroly uznal a rozhodol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza o vzniku nároku na náhradu za sťaženie SSU v sume 1075 bodov. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o následky škody, ktoré boli odškodňované v predchádzajúcich súdnych konaniach. Nakoľko sa konštatuje ako v znaleckom posudku tak aj v lekárskom posudku MUDr. J. Zemana a existenciou rozhodnutia Sociálnej poisťovne o náhrade za SSU, tieto nároky nie sú premlčané, nakoľko ustálenie zdravotného stavu, ktorého progresia je konštatovaná všetkými lekárskymi správami, je ku dňu vyhotovenia lekárskeho posudku. K námietke odporcu, že v osobe navrhovateľky sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa právny zástupca poukázal na rozhodnutia súdov o predchádzajúcom navýšení základného nároku za SSU, v ktorých rozhodnutiach sa konštatuje, že jednoznačne sa v osobe navrhovateľky jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Nebolo by podľa zástupcu navrhovateľky spravodlivé s poukazom na ústavne konformný výklad a účel zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý odkazuje na režim vyhlášky č. 32/65 Zb., aby pri vzniku ďalšej škody nebolo takejto osobe priznané navýšenie nároku na SSU, ktorý v dôsledku režimu vyhlášky starej 50 rokov za uvedené poškodenie v počte bodov 1075 priznáva náhradu v sume 2.150,- eur. Pokiaľ odporca uvádza, že v tomto konaní navrhovateľka môže žiadať maximálne o 50 % základného nároku a t.j.1075 bodov, zástupca navrhovateľky poukázal na to, že jedná sa o osobu v produktívnom veku, ktorá v dôsledku následkov pracovného úrazu stratila možnosť plnohodnotne vykonávať každodenné činnosti a v dôsledku progresie jej subjektívnych i objektívnych ťažkostí došlo k jej rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom, rodinnom, pracovnom, kultúrnom, športovom živote, preto zvýšenie na 100-násobok základného nároku podľa posudku vyhotoveného MUDr. Zemanom navrhovateľka považuje za spravodlivé.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení z 25.8.2014 a žiadal súd, aby žalobu zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu. Zvýšenie náhrady za SSU je úrazovou dávkou z úrazového poistenia, ktorú podľa zákon o sociálnom poistení vypláca Sociálna poisťovňa. Zástupca odporcu poukázal na prechodné ustanovenie zákona o sociálnom

poistení konkrétne § 251 a § 272 ods.1 cit. zákona. Z týchto ustanovení vyplýva, že sociálne poistenie a teda aj dávky vypláca Sociálna poisťovňa. Vyhláška, na ktorú poukázal zástupca navrhovateľky upravuje len určenie výšky náhrady za SSU. Zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť tiež z dôvodu, že sa v tomto prípade nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľka sama v žalobe uvádza, že už raz jej bol nárok za SSU ako aj mimoriadne zvýšenie tejto náhrady priznaný Okresným súdom Prievidza v spojení s Krajským súdom v Trenčíne, od tohto okamihu podľa tvrdení navrhovateľky došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak toto samotné zhoršenie nepredstavuje také okolnosti, aby jej bol uplatnený nárok priznaný, najmä nie vo výške, ktorú požaduje. Ďalej zástupca odporcu zotrval na námietke premlčania. Navrhovateľka si mohla po prvý krát uplatniť ďalšie navýšenie náhrady za SSU, potom ako sa jej zdravotný stav zhoršil a nie kedy v znaleckom posudku bodovo ohodnotil znalec jej zdravotný stav. Zo znaleckého posudku možno zistiť len prípadnú výšku náhrady za SSU a nie kedy došlo k ustáleniu jej zhoršeného zdravotného stavu. Za týmto účelom žiadal zástupca odporcu v prípade, že súd žalobu nezamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, aby navrhovateľka doložila do konania posudky úradu práce aj z predchádzajúcich rokov, aby bolo možné zistiť, ako sa jej zdravotný stav vyvíjal a kedy došlo k predmetnému zhoršeniu. Pokiaľ zástupca navrhovateľky ďalej poukázal na rozhodnutia okresného a krajského súdu, v ktorých bolo konštatované, že už zdravotný stav navrhovateľky po pracovnom úraze predstavuje prípad hodný osobitného zreteľa, toto tvrdenie odporca nenamietol, avšak poukázal na to, že o tejto skutočnosti už raz bolo rozhodnuté a nakoľko náhrada za SSU je jednorázová dávka, nemožno ju opakovane priznať. K pasívnej legitimácii odporca doplnil (čo tvrdí aj navrhovateľka v návrhu ), že v r. 2014 si uplatnila náhradu za SSU s odvolaním sa na lekársky posudok z r. 2014 a to v základnej výške, tento nárok jej bol zo strany sociálnej poisťovne aj vyplatený. Odporca na základe uvedeného nevidí dôvod, prečo si zvýšenie náhrady za SSU uplatňuje navrhovateľka od bývalého zamestnávateľa, keď sama má vedomosť, že povinným subjektom je Sociálna poisťovňa. Odporca žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie a ak by sa v konaní pokračovalo zamietnuť pre premlčanie a tiež z toho dôvodu, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by oprávňovali navrhovateľke tento nárok priznať.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že má dvoch osobných asistentov, užíva veľké množstvo liekov a stále musí nosiť plastový korzet, ktorý jej fixuje chrbticu a ktorý je pre ňu urobený na mieru. Tým, že ho má celý deň na sebe, nemôže sa zohnúť, obuť si ponožky , umyť sa sama a navyše v týchto horúčavách je to vzhľadom na materiál z ktorého je korzet vyhotovený, veľmi nepohodlné. Necestuje na dlhšie cesty nikam, nemôže v aute dlhšie sedieť. Má 3-ročného vnuka, ktorého nemôže vziať na ruky, popestovať ho, tiež nemôže vziať do rúk nič ťažké. Začala jej tŕpnuť pravá ruka a pravá noha. Niekedy sa nedokáže ani pohnúť, ani vyjsť z domu, dokonca musí na ošetrenie prísť lekár k nej domov a ten jej pichá doma morfium alebo si privolá z tohto dôvodu pohotovosť. Stáva sa, že máva veľké bolesti, vtedy upadne do bezvedomia, z tohto dôvodu bola aj hospitalizovaná na áre v Bojniciach, o čom svedčia aj predložené lekárske správy. Z dôvodu veľkých bolestí je už závislá na morfium, z dôvodu čoho sa jej ťažko rozpráva. Už 5 rokov má 2 osobných asistentov, pričom jedným je manžel, ktorý dostal výnimku, druhý osobný asistent chodí na hodinu denne, pomáha s nákupmi, v domácnosti, prípadne robí doprovod. K veľkému zhoršeniu zdravotného stavu podľa nej došlo v posledných 2 rokoch, kedy tým, že nosí korzet, vplýva to na platničky a ochrňuje jej pravá ruka a pravá noha, čo je uvedené aj v lekárskych správach. Po tom čo MUDr. Zeman vyhotovil znalecký posudok, lekár zo Sociálnej poisťovne uviedol, že zdravotný stav je taký, že sa má zmieriť s tým, že sa stav bude len zhoršovať. Absolvovala dve operácie, s tým, že predpoklad ďalšej operácie už nie je. Má alergiu na lieky. Morfium užíva v tabletách trikrát denne MST 100, ak sú bolesti veľké tak Sevredol a ak sú neznesiteľné morfium vo forme injekcií, ktoré má vždy u seba, aby mi ich v prípade potreby bolo možné aplikovať, lebo ak nie, zvýši sa jej prudko krvný tlak a potom odpadne. Stupnica je od 1-10, momentálne má stupeň 9 závislosti na morfium. Momentálne užíva za posledné 2 roky dávku tak formou tabliet aj injekcií. Navrhovateľka ďalej uviedla, že by jej stačilo aj toľko, aby si mohla kúpiť iné auto, také, do ktorého by si mohla pohodlne sadnúť a vycestovať na dlhšiu cestu. Momentálne majú auto 10-ročné Suzuki Ignis, ktoré jej toto neumožňuje. Tiež by si rada kúpila polohovateľnú posteľ, ktorá by jej uľahčila život a hlavne by sa cítila viac sebestačná a nemuseli by jej všetci okolo pomáhať.

Podľa § 11 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: (1) Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(2) Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na účely tohto zákona poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.1

Poznámka k § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. odkazuje na príkladmo na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 13 ods. 3 písm. h/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide potom o otázku vecnej či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy, opierajúc sa o citované ustanovenia zákona v konaní, ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy nevykonal, vyhlásil dokazovanie za skončené, keď dospel k záveru, že žalobný návrh trpí nedostatkom vecnej legitimácie.

Záver súdu vychádza z výkladu prechodných ustanovení § 11 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vyložil tak, že predchádzajúcou právnou úpravou sa v prejednávanej veci má spravovať len samotné sťaženie spoločenského uplatnenia (t.j. podľa pravidiel zakotvených v predchádzajúcej právnej úprave sa má len vyhodnotiť rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky, jeho bodové ohodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch), avšak ostatné otázky, medzi ktoré patrí aj otázka pasívnej legitimácie, je potrebné riešiť podľa aktuálne platnej právnej úpravy.

Uvedený výklad prechodných ustanovení korešponduje s výkladom, ktorý v obdobnej situácii podal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28.04.2009, kde okrem iného uviedol nasledovné: „z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.“

Opačný názor, ktorý zastáva navrhovateľ, t.j. že § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. sa má vykladať tak, že pôvodnou právnou úpravou sa majú spravovať všetky právne otázky spojené s pracovným úrazom navrhovateľky a jeho následkami, je podľa názoru súdu neobhájiteľný. Takýto výklad predpokladá

vnútornú rozpornosť právnej úpravy, keď by sa stalo nezmyselným ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré vylučuje pre nároky uplatnené podľa doterajších predpisov použitie konkrétneho ustanovenia novej právnej úpravy, čo by bolo zbytočné, ak by už ods. 1 vylúčil použitie novej právnej úpravy ako celku. Jedným z interpretačných pravidiel výkladu zákonov je však predpoklad racionálneho zákonodarcu, ktorého prejavom je okrem iného aj požiadavka vykladať jednotlivé ustanovenia zákona prioritne takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich vzájomnému rozporu.

Podľa § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s § 13 ods. 3 písm. h/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je teda na vyplatenie prípadného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke pasívne vecne legitimovaná Sociálna poisťovňa a nie odporca - právny nástupca zamestnávateľa poškodenej osoby v čase pracovného úrazu. Z uvedeného dôvodu súd návrh proti odporcovi pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ"). Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura. Podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (ďalej len „režijný paušál“) sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 212 820,00 EUR je 851,49 EUR (486,29 + 55*6,64 EUR). Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „režijný paušál) je 8,04 EUR za úkony právnej služby za rok 2014 a 8,39 EUR za úkony právnej služby za rok 2015. Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je za rok 2015 vo výške 13,98 EUR (839,00 EUR delené 60). Odporcovi v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil (a vyčíslil na 3 352,79 EUR) v podaní zo dňa 11.08.2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015, t.j. v lehote podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Za jednotlivé úkony právnej služby patrí vzhľadom na vyššie uvedené advokátovi odporcu odmena a náhrady nasledovne: (i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) odmena vo výške 851,49 EUR a režijný paušál 8,04 EUR, (ii) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.08.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) odmena vo výške 851,49 EUR a režijný paušál 8,04 EUR, (iii) účasť na pojednávaní dňa 23.07.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) odmena vo výške 851,49 EUR, režijný paušál 8,39 EUR, náhrada cestovných výdavkov 103,21 EUR (Cesta Bratislava - Prievidza a späť predstavuje 316 km. Bola vykonaná vozidlom SAAB 9-3 s priemernou spotrebou 10,4 l benzínu na 100 km. Pri základnej náhrade za 1 km - 0,183 €/km a cene pohonných hmôt 1,381 €/l

náklady cestovného predstavujú 316 km*(0,183 €/km + 0,104 l/km*1,381 €/l) = 103,21 €) a náhrada za stratu času 111,84 EUR (8*13,98 EUR). Advokátovi odporcu teda vznikol nárok na odmenu za zastupovanie vo výške 2 554,47 EUR a náhrady vo výške 239,52 EUR. Advokát navrhovateľa je platcom DPH o ktorú sa v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvyšuje jeho odmena a náhrady, a to o 558,80 EUR. Trovy právneho zastúpenia teda v konaní vznikli odporcovi celkom vo výške 3 352,79 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal v konaní v plnom rozsahu úspešnému odporcovi voči navrhovateľovi, právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.