Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-128-2015.pdf
PDF · 159.68 KB
Case nature
Subarea
14Cob/128/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: DPA HOLDING, s.r.o., so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, IČO: 36 210 820, právne zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s., so sídlom pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/225/2015-156 zo dňa 25. júna 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/225/2015-156 zo dňa 25. júna 2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
S poukazom na osvedčené skutočnosti a právnu úpravu v § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), § 76 ods. 1 písm. f) OSP okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia sa okresný súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, „a to najmä Zmluvou o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 29.03.2010 (č.l. 27 - 31 spisu), zmluvami o doplatku a zmluvami o výkupe elektriny na krytie strát, ktoré boli uzatvorené medzi navrhovateľom a odporcom pre roky 2011, 2012, 2013 a 2014, rozhodnutiami ÚRSO, ktorými schválil pre navrhovateľa pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2011, 2012 a 2013 (č.l. 64 - 72 spisu), rozhodnutím ÚRSO č. 0313/2014/E-OZ zo dňa 02.12.2013 (č.l. 73 - 74 spisu) v spojení s opravou uvedeného rozhodnutia zo dňa 30.01.2015 (č.l. 75 - 76 spisu), ktorým ÚRSO rozhodol, že pre navrhovateľa ako regulovaný subjekt schvaľuje na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 €/MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení navrhovateľa. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky 08.06.2011 a právo na podporu doplatkom pre zariadenie navrhovateľa sa skončí dňa 07.06.2026. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach cenovej regulácii a podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona je podporovaná doplatkom.“ Doplatok si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Regulovaný subjekt má podľa § 3 ods. 6 Zákona právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej podľa zistení okresného súdu vyplývalo, že ÚRSO pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014-2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov pre uvedené roky predložených regulovaným subjektom, ktoré boli súčasťou návrhu ceny, vrátane predpokladanej ročnej výroby elektriny, technologickej vlastnej spotreby elektriny a predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok. Okresný súd sa ďalej oboznámil s potvrdením o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 0732/2011/
PoP-OZE z 02.08.2011 (č.l. 77 spisu) vydaným pre zariadenie žalobcu pre rok 2011 a potvrdením o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 0853/2012/PoP-OZE z 15.02.2012 (č.l. 79-80 spisu), ktorým ÚRSO podľa § 7 ods. 2 a 3 Zákona vydal pre zariadenie žalobcu Fotovoltická elektráreň Včelince potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2012-2026 s tým, že z obsahu rozhodnutia vyplýva, že zariadenie žalobcu využíva technológiu výroby elektriny zo slnečnej energie, jeho celkový inštalovaný výkon je 0,999 MW, do prevádzky bolo uvedené v júni 2006 a predpokladané množstvo vyrobenej elektriny za kalendárny rok je 1.030 MWh. Žalobca ďalej predložil oznámenie žalovaného zo 17.12.2014 (č.l. 82-83 spisu), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že žalobcom prevádzkované zariadenie stratilo právo na uplatnenie podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona, z ktorého dôvodu si žalobca nemôže uplatniť pre kalendárny rok 2015 právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, t.j. právo na doplatok a právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona. Žalobca na oznámenie žalovaného reagoval listom z 12.01.2015 označeným ako Vec: zamietnutie práva na podporu - námietka (č.l. 84-85 spisu), v rámci ktorého oznámil žalobcovi, že oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona si splnil listom z 01.08.2014, ktorý v prílohe predložil spolu s poštovým podacím lístkom (č.l. 86-87 spisu). Žalovaný reagoval stanoviskom z 26.01.2015 (č.l. 93 spisu), v rámci ktorého uviedol, že v došlej pošte neeviduje podanie, ktorým by si žalobca splnil podmienky v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona. Predloženie podacieho lístka a tvrdenia, že obsahom odosielanej zásielky bolo oznámenie o uplatnení podpory, považoval žalovaný za účelové, nakoľko podľa evidencie v došlej pošte mu žalobca poštovou zásielkou, ku ktorej predložil kópiu podacieho lístka, zaslal faktúry zo zmluvného vzťahu na rok 2014, ktoré sú v došlej pošte riadne zaznamenané. Súčasťou spisového materiálu na č.l. 94-97 spisu je nadväzujúca písomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej obidvaja účastníci konania zotrvali na svojich tvrdeniach a stanoviskách. Žalobca ďalej predložil listinné dôkazné prostriedky súvisiace s tvrdeným leasingovým vzťahom medzi žalobcom a spoločnosťou Tatra leasing, s.r.o. a splácaním leasingových splátok (č.l. 100 a nasl. spisu).
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. s.r.o., vložka č. 12916/V mal okresný súd zistené, že je zapísaný subjekt DPA HOLDING s.r.o., so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, IČO: 36 210 820, deň zápisu 3.12.2001, so zapísaným predmetom činnosti tak, ako vyplýva z č.l. 129 - 130 spisu.
Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.05.2015 žalobca navrhol, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorej žiadal, aby okresný súd predbežným opatrením uložil žalovanému:
- „povinnosť platiť navrhovateľovi počas šiestich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po doručení tohto uznesenia odporcovi každý mesiac sumu vo výške 35.834 eur, a to vždy do 30. dňa každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení uznesenia o predbežnom opatrení odporcovi až do uplynutia šiestich mesiacov nasledujúcich po doručení uznesenia odporcovi,
- povinnosť v období od doručenia uznesenia o predbežnom opatrení do konca kalendárneho roka 2015 odoberať od navrhovateľa všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení navrhovateľa a dodanú navrhovateľom. Zároveň si odporca uplatnil upravený nárok na náhradu trov konania.“
Zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil i odkazom na rozhodnutia krajských súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach. Uviedol, že požadovaná suma predstavuje za obdobie 6 mesiacov spolu čiastku vo výške 215.004,- Eur a táto zodpovedá časti predpokladaného a očakávaného nároku žalobcu na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona a na cenu elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona vyrobenej v zariadení a dodanej do distribučnej sústavy žalovaného na rok 2015. Pri vyčíslení tohto nároku žalobca vychádzal z údajov o množstve vyrobenej elektrickej energie v zariadení v roku 2014 a z údajov o vyfakturovaných sumách doplatku a ceny elektriny v roku 2014. Žalobca očakáva, že v roku 2015 vyrobí v zariadení minimálne také množstvo elektriny ako v roku 2014 za predpokladu, že mu zo strany žalovaného bude poskytovaná aspoň časť podpory, na ktorú má podľa Zákona nárok. V dôsledku uvedeného, celkový predpokladaný nárok žalobcu na doplatok a na cenu elektriny vyrobenej v zariadení a dodanej do distribučnej sústavy žalovaného predstavuje na rok 2015 sumu 432.884,01 Eur. Od začiatku roka 2015 pritom žalobca riadne vyrába v zariadení elektrinu a túto dodáva do distribučnej sústavy žalovaného v obdobnom rozsahu ako v roku 2014. Žalobca sa zmeneným návrhom domáhal, aby žalovaný po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia platil žalobcovi peňažnú sumu zodpovedajúcu aspoň časti jeho nároku v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na úhradu časti nákladov žalobcu spojených s prevádzkou zariadenia.
Predpokladané celkové náklady žalobcu v roku 2015 v súvislosti so zariadením predstavujú sumu 378.378,45 Eur, z toho leasingové splátky, ktoré je žalobca povinný v roku 2015 zaplatiť leasingovej spoločnosti v súvislosti so zariadením, predstavujú sumu 286.689,20 Eur. V dôsledku poskytnutia požadovanej sumy 215.004,- Eur žalobcovi zo strany žalovaného bude žalobca schopný zaplatiť leasingovej spoločnosti aspoň podstatnú časť leasingových splátok a uhradiť sčasti aj ďalšie nevyhnutné náklady a záväzky, ktoré žalobcovi vznikajú v súvislosti s prevádzkou zariadenia. Úhradou leasingových splátok a ďalších záväzkov sa žalobca vyhne uskutočneniu právnych úkonov zo strany svojich veriteľov, vrátane uplatnenia sankčných mechanizmov, zabezpečovacích prostriedkov a ukončenia leasingového vzťahu, ktoré by mali voči žalobcovi likvidačný charakter a viedli by s najväčšou pravdepodobnosťou k ukončeniu prevádzky zariadenia a ukončeniu činnosti žalobcu a jeho právnej existencie. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že predbežným opatrením sa žalobcovi poskytne ochrana iba v nevyhnutnej miere potrebnej na zabránenie vzniku bezprostredne hroziacej ujmy špecifikovanej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca sa vzhľadom na správanie žalovaného dôvodne obáva, že žalovaný podnikne kroky smerujúce k tomu, aby žalobcovi zabránil dodávať elektrinu vyrobenú v zariadení do distribučnej sústavy žalovaného, preto sa podaným návrhom domáha, okrem úhrady uvedenej sumy, aj uloženia povinnosti žalovanému odoberať elektrinu vyrobenú v zariadení a dodanú žalobcom. Uložením tejto povinnosti žalovanému sa žalobcovi zabezpečí ochrana v miere nevyhnutnej pre ďalšie fungovanie a prevádzku zariadenia. Zároveň navrhol zmenu návrhu v časti III., v ktorej sa uvádzajú celkové ročné náklady žalobcu spojené so Zariadením a jeho prevádzkou vrátane leasingových splátok v roku 2015 tak, že pôvodne uvádzaná suma 382.689,20 Eur sa mení na 378.378,45 Eur. Napokon upresnil, že pokiaľ sa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22.04.2015 uvádza na strane 9 v dolnej časti, že návrhom vo veci samej sa žalobca mieni domáhať vydania rozsudku, ktorým okresný súd okrem iného určí, že žalobca má právo uplatniť si podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona na rok 2015, žalobca sa mieni domáhať tohto určenia v rámci vyriešenia predbežnej otázky v konaní o ostatných nárokoch uvedenej v tejto časti návrhu (t.j. na strane 9 v dolnej časti a na strane 10 v hornej časti v druhej až šiestej odrážke), pričom návrh vo veci samej mieni žalobca podať ako návrh podľa § 80 písm. b) OSP. Nároky uvedené v hornej časti na strane 10 návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22.04.2015 (ide o nároky, ktorými sa žalobca mieni domáhať uloženia povinnosti žalovanému platiť žalobcovi doplatok a cenu za dodanú elektrinu za obdobie nasledujúce po mesiaci, ktorý predchádza podaniu návrhu na začatie konania do konca roku 2015) mieni žalobca uplatňovať v rozsahu, v akom si tam uvedené povinnosti žalovaný voči žalobcovi nesplní.
Uznesením zo dňa 26.5.2015 č.k. 38Cb/225/2015-132, právoplatným dňa 29.5.2015, okresný súd pripustil navrhovanú zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je, aby bolo žalobcom predbežného opatrenia tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Ako vyplýva z účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.
Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, že žalobca sa domáha jeho nariadenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Okresný súd pritom konštatoval vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a zamýšľaným konaním vo veci samej zo strany žalobcu. Z listinných dôkazných prostriedkov
predložených žalobcom vyplývalo, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a má postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a v súlade s rozhodnutím ÚRSO zo dňa 2.12.2013 č. 1313/2014/E-OZ, ktorým ÚRSO schválil pre žalobcu na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku s tým, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie žalobcu sa končí dňa 27.06.2026 a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný. Zariadenie prevádzkované žalobcom je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného, u ktorého si žalobca uplatňuje nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v spojení s rozhodnutím ÚRSO zo dňa 2.12.2013 č. 1313/2014/E-OZ. Uvedené skutočnosti osvedčovali existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Z oznámenia žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zo dňa 17.12.2014 (č.l. 82 spisu) vyplýva, že zariadenie prevádzkované žalobcom malo stratiť právo na podporu podľa Zákona, konkrétne právo podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny podľa § 4 Zákona. Hoci oznámenie žalovaného zo dňa 17.12.2014 neobsahuje vymedzenie konkrétnej povinnosti (povinností), ktoré nemali byť žalobcom splnené, z vyjadrení žalobcu a žalovaného v tejto veci je zrejmé, že žalobcom nemala byť splnená oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona, v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. V nadväznosti na obsah písomného vyjadrenia žalovaného a predložené listinné dôkazné prostriedky okresný súd nahliadnutím na internetovú stránku www.urso.gov.sk zistil, že na internetovej stránke ÚRSO je zverejnený zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa § 4 ods. 3 Zákona zaniklo právo na podporu na rok 2015, pričom v zozname výrobcov elektriny na území prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. je pod poradovým číslom 124 uvedené zariadenie žalobcu, ktorý si podľa údajov v tomto zozname nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. voči žalovanému a voči ÚRSO si túto povinnosť splnil. Ako vyplývalo z vyjadrenia žalovaného, dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona žalobcom voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy je, že v súlade s § 4 ods. 3 Zákona si žalobca nemôže na elektrinu vyrobenú v ním prevádzkovanom zariadení uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona na kalendárny rok 2015.
Spornou otázkou v prejednávanej veci je tak podľa okresného súdu primárne otázka splnenia oznamovacej povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny s právom na podporu tak, ako mu táto vyplýva z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona vo vzťahu k žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. žalobca osvedčuje fotokópiou oznámenia z 1.8.2014 spolu s podacím lístkom z rovnakého dňa (č.l. 86, 87 spisu), pričom žalovaný v písomnej korešpondencii so žalobcom doručenie predmetného oznámenia popiera. Žalobca zároveň spochybňuje vzhľadom na prechodný § 18e ods. 1 Zákona k úpravám účinným od 01.01.2014 aplikáciu § 4 ods. 3 Zákona vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko zariadenie žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. Uvedené skutkové a právne otázky, ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné, budú predmetom dokazovania a posudzovania zo strany súdu v konaní o veci samej.
V nadväznosti na tvrdenia účastníkov konania uvedené v ich písomných podaniach a v nadväznosti na obsah žalobcom a žalovaným predložených listinných dôkazných prostriedkov sa okresný súd zaoberal otázkou, či žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením, vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj primeranosťou navrhovaného predbežného opatrenia.
Je zrejmé, že pre žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie je významná výroba tejto elektriny práve v spojení s poskytovaním finančnej podpory podľa Zákona. Z oznámenia žalovaného a zo zverejneného zoznamu na internetovej stránke ÚRSO vyplýva, že v kalendárnom roku 2015 mal žalobca nárok na podporu podľa Zákona stratiť. Ujma, ktorú môže žalobca v dôsledku toho utrpieť, spočíva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej neposkytnutím podpory výroby elektriny z obnoviteľného zdroja energie v priebehu roka 2015 formou výkupu elektriny za cenu elektriny na
straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) a formou doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona. Táto skutočnosť môže mať vplyv na priebeh a výsledky podnikateľskej činnosti žalobcu. Negatívny dôsledok vzniknutej situácie sa u žalobcu prejaví zásadne len v kalendárnom roku 2015, kedy je zrejmé, že nárok na podporu v roku 2016 bude zo strany ÚRSO a žalovaného posudzovaný v nadväznosti na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona do 15. augusta 2015. Okresný súd konštatoval, že skutočnosti uvádzané na odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predbežného opatrenia neboli zo strany žalobcu predloženými dôkaznými prostriedkami osvedčené. Žalobca poukazoval na to, že nedosahuje očakávané výnosy, je v strate, nie je schopný plniť svoje záväzky (ktoré tvrdenia podporil uvedením konkrétnych číselných údajov) a nakoľko výroba a predaj elektrickej energie je jediným zdrojom jeho príjmov, neposkytnutie podpory podľa Zákona môže viesť k jeho likvidácii. Okresný súd sa oboznámil s výpisom z obchodného registra žalobcu, v rámci ktorého je zapísaný predmet činnosti žalobcu, pričom konštatoval, že z údajov vo výpise z obchodného registra nevyplývalo, že by výroba a predaj elektrickej energie boli jediným predmetom činnosti žalobcu. Žalobca neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že nedosahuje očakávané výnosy, že je v strate a súdu nie je známa ekonomická a majetková situácia žalobcu, ktorá by osvedčovala záver, že neposkytnutie podpory vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku v kalendárnom roku 2015 môže viesť k hospodárskej likvidácii žalobcu. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nedosiahnutie očakávaných výnosov a strata v určitom období podnikateľskej činnosti je súčasťou podnikateľského rizika, ktoré každý podnikateľ znáša. Žalobca tiež neosvedčil, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú tvrdenú stratu v podnikateľskej činnosti kompenzovať.
Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v rámci ktorej sa žalobca domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť odberu všetkej elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu, nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného a obsah pripojeného vyjadrenia SSE, a.s., z ktorých vyplýva, že SSE, a.s. je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu (34,61 Eur/MWh) vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení. Na uvedenú možnosť upozornil žalobcu aj žalovaný v oznámení o strate podpory na kalendárny rok 2015 zo 17.12.2015. Za situácie, kedy subjekt SSE, a.s. deklaruje zabezpečenie odberu elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu, resp. vo všetkých zariadeniach, ktorým nebolo priznané právo na podporu na kalendárny rok 2015 za trhovú cenu elektriny, nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so SSE, a.s. zabezpečiť kontinuitu prevádzky svojho zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kontinuitu výroby elektriny v tomto zariadení v kalendárnom roku 2015. Na strane žalobcu tak nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v ohrození prevádzky jeho zariadenia v prípade, že by nemal zabezpečený odber vyrobenej elektrickej energie. Prípadná ujma, ktorá žalobcovi v tomto prípade hrozí, spočívajúca v ušlom zisku vo výške rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je súčasťou podnikateľského rizika žalobcu a v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej nie je vylúčené, aby sa náhrady tejto ujmy domáhal voči zodpovednému subjektu.
Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia prihliadal okresný súd aj na možné dôsledky vyhovenia návrhu na žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si žalobca uplatňuje právo na podporu podľa Zákona vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 07.04.2015 objasnil svoje postavenie ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v systéme poskytovania podpory podľa Zákona a rovnako objasnil, akým spôsobom sú pre žalovaného vytvárané finančné zdroje na poskytovanie tejto podpory. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ÚRSO žalobcu, resp. skupinu ďalších cca 500 subjektov (ako to vyplýva zo zoznamu zverejneného na jeho internetovej stránke) do systému podpory na rok 2015 s odkazom na § 4 ods. 3 Zákona nezahrnul, vo vzťahu k týmto subjektom neboli pre žalovaného prostredníctvom osobitnej tarify za prevádzkovanie systému (TPS) určovanej ÚRSO vytvorené finančné zdroje na poskytovanie podpory. Pokiaľ by okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v časti požadovanej úhrady sumy 35.834 Eur ako predpokladaného nároku na doplatok a cenu elektriny na straty, po dobu šiestich mesiacov, vyhovel, došlo by k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý nemá zabezpečené finančné prostriedky na realizáciu štátom garantovanej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo vzťahu k subjektom, ktoré ÚRSO pri určovaní tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok
2015 nezohľadnil. Okresný súd tak konštatoval, že navrhované predbežné opatrenie by vo vzťahu k žalovanému nebolo v súlade so zásadou proporcionality a primeranosti predbežných opatrení a svojimi dôsledkami by znamenalo neprimeraný zásah do právneho postavenia a majetkovej sféry žalovaného. Pokiaľ žalobca argumentoval zvýšením TPS v kalendárnom roku 2014 a nezmenenou výškou TPS v roku 2015, tak okresný súd uviedol, že pokiaľ sa pri výpočte TPS v zmysle § 1 písmeno h) a § 12 Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, zohľadňujú náklady nielen na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia a na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, nezmenená výška TPS na rok 2015 bez ďalšieho, že v nej neboli zohľadnené aktuálne údaje o množstve elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa uplatňuje nárok na podporu v kalendárnom roku 2015 v nadväznosti na oznámenia výrobcov tejto elektriny. Okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Z procesného hľadiska okresný súd nepovažoval za potrebné v súlade s návrhom žalovaného pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočuť účastníkov konania, resp. požiadať o stanovisko k prejednávanej veci ÚRSO. Žalovaný svoje návrhy na vykonanie dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bližšie nekonkretizoval a pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd považoval za dostačujúce skutočnosti obsiahnuté v písomných podaniach účastníkov konania v spojení s účastníkmi predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami. Z procesného návrhu žalovaného nebolo zrejmé, aké ďalšie skutočnosti by mali byť zistené, resp. objasnené výsluchom účastníkov konania, ani k akým otázkam by mal zaujať stanovisko ÚRSO. O náhrade trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol okresný súd za analogickej aplikácie § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, s prihliadnutím na znenie § 151 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. V prejednávanej veci žalobca podal návrh na rozhodnutie o trovách konania, nakoľko však jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý, tak rozhodol okresný súd, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného podľa „a) § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam b) § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.“ Mal za to, že tvrdenia okresného súdu nemajú oporu v skutočnostiach, ktoré vyplývajú z listín predložených žalobcom v rámci svojho návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pretože žalobca riadne preukázal potrebu vydania predbežného opatrenia a zároveň aj ujmu, ktorá mu bezprostredne a reálne hrozí. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádzal, že sa oboznámil s výpisom z obchodného registra žalobcu, v rámci ktorého je zapísaný predmet činnosti žalobcu a konštatoval, že z údajov vo výpise z obchodného registra nevyplýva, že by výroba a predaj elektrickej energie boli jediným predmetom činnosti navrhovateľa. Okresný súd bol toho názoru, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že nedosahuje očakávané výnosy, že je v strate a okresnému súdu nie je známa ekonomická a majetková situácia žalobcu, ktorá by osvedčovala záver, že neposkytnutie podpory vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku v kalendárnom roku 2015 môže viesť k hospodárskej likvidácii žalobcu. Bolo potrebné podľa žalobcu poukázať na jeho vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 05.06.2015, v ktorom žalobca uviedol „„Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ preukázal, že jeho predpokladané výdavky súvisiace so zariadením na výrobu elektriny pod názvom „Fotovoltická elektráreň Včeľmce", nachádzajúcim sa na pozemkoch registra „C" s parcelným číslom 566/8, 566/25 a 566/26, v katastrálnom území Q., s celkovým inštalovaným výkonom 999 kW, t.j. 0,999 MW (vyššie uvedené zariadenie ďalej aj len „Zariadenie") predstavujú ročne sumu približne vo výške 378 378,45 EUR, z čoho len leasingové splátky, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o. v súvislosti so Zariadením v roku 2015 predstavujú spolu sumu vo výške 286 689,20 EUR. Navrhovateľ (tak ako to už uvádzal v návrhu na vydanie predbežného opatrenia) nevykonáva okrem výroby elektriny v Zariadení žiadnu inú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mal príjem.“ V podnikateľských kruhoch je bežné, že obchodné spoločnosti majú zapísaných viacero činností ako svoj predmet podnikania v obchodnom registri, a to aj napriek tomu, že reálne vykonávajú len jednu podnikateľskú činnosť (prípadne iba niektoré z činností zapísaných v obchodnom registri). V prípade, ak okresný súd opieral svoje rozhodnutie o uvedené tvrdenie ohľadne podnikateľskej činnosti žalobcu,
takýto postup súdu nie je možné považovať za správny a rozhodnutie, ktoré sa opiera o takýto záver, nemožno považovať za zákonné a spravodlivé.
V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že vo svojich podaniach jasne uviedol, že nevykonáva žiadnu inú podnikateľskú činnosť okrem výroby elektriny v Zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal za to, že zo strany žalobcu nebolo ani možné predložiť iné doklady resp. listiny, ktoré by preukazovali, že žalobca nevykonáva žiadnu inú podnikateľskú činnosť. Mal za to, že nebolo možné predložiť súdu relevantný dôkaz o inej podnikateľskej činnosti, ktorú žalobca nevykonával a žiadnym spôsobom ani v súčasnosti nevykonáva. Skutočnosť (t.j., že žalobca nemá žiadne ďalšie príjmy, z ktorých by bolo možné hradiť náklady a výdavky spojené s výrobou elektriny v Zariadení) vyplývala už zo samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia, kedy žalobca bol nútený tento návrh podať, pretože jeho vtedajšia a aj súčasná ekonomická situácia je v dôsledku neposkytovania podpory žalovaným podľa Zákona natoľko zlá, že reálne hrozí finančný úpadok žalobcu. Žalobca v tomto súdnom konaní dostatočne preukázal, akú podnikateľskú činnosť vykonáva a na čo sa jeho podnikateľská činnosť zameriava. V prípade, ak okresný súd mal pochybnosti o tom, či ekonomická a majetková situácia žalobcu je natoľko zlá, že neposkytnutie podpory vo forme výkupu elektriny na straty a vo forme doplatku v kalendárnom roku 2015 môže viesť k hospodárskej likvidácii žalobcu, okresný súd bol oprávnený nariadiť výsluch žalobcu, a to ešte pred vydaním vyššie uvedeného uznesenia. Okresný súd mohol práve počas výsluchu žalobcu preveriť skutočnosti, ktoré mal za pochybné (a to aj napriek tomu, že podľa názoru žalobcu svoju súčasnú ekonomickú a majetkovú situáciu dostatočne popísal a relevantnými listinami aj preukázal, a to ako v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, tak aj v zmene návrhu na vydanie predbežného opatrenia), a to predovšetkým vzhľadom na to, že práve ekonomická a majetková situácia žalobcu bola pre okresný súd rozhodujúca v rámci rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Pokiaľ okresný súd uvádzal, že žalobca (údajne) nijakým spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že nedosahuje očakávané výnosy, tak tento záver okresného súdu nemôže obstáť. Už len samotná skutočnosť, že žalovaný neposkytuje žalobcovi v roku 2015 podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca nedosahuje ani nemôže dosahovať očakávané výnosy.
Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nevenoval dostatočnú, resp. žiadnu pozornosť tvrdeniam žalobcu ohľadne toho, že v dôsledku uvedenej finančnej straty žalobcu v súčasnosti nie je schopný plniť svoje finančné záväzky voči veriteľom a táto situácia je pre žalobcu neúnosná, nakoľko žalobca nemá finančné prostriedky na úhradu leasingových splátok, v dôsledku čoho je v omeškaní s ich úhradou. Z daného dôvodu hrozí žalobcovi zo strany leasingovej spoločnosti uplatnenie sankcií, zabezpečovacích prostriedkov, ako aj prípadné ukončenie leasingového vzťahu, ktorý sa priamo týka Zariadenia. Táto situácia, ktorá aj naďalej trvá z dôvodu, že žalovaný neposkytuje žalobcovi podporu, na ktorú má zákonný nárok, má dôsledky aj vo vzťahu k iným veriteľom žalobcu a v konečnom dôsledku aj vo vzťahu ku spoločníkovi žalobcu vrátane jeho rodiny, a to aj z toho dôvodu, že v súvislosti so zabezpečením finančných prostriedkov na výstavbu Zariadenia spoločník žalobcu prevzal na seba ako fyzickú osobu záväzky, ktorými zabezpečuje pohľadávky leasingovej spoločnosti voči žalobcovi súvisiace so Zariadením, pričom výkon zabezpečovacieho práva leasingovou spoločnosťou by sa bezprostredne dotkol aj majetku spoločníka žalobcu. Tieto skutočnosti dostatočne preukazujú bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá reálne hrozí žalobcovi a plne odôvodňujú vydanie predbežného opatrenia tak, ako to žalobca navrhoval vo svojej zmene návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
V odvolaní žalobca zdôraznil, že je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a má postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO") zo dňa 02.12.2013 č. 1313/2014/ E-OZ, ktorým URSO schválil pre žalobcu na roky 2014-2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku s tým, že právo na podporu doplatkom pre Zariadenie žalobcu sa končí dňa 27.06.2026 a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný. Za účelom poskytovania podpory podľa Zákona si žalobca vždy plnil svoje zákonné povinnosti riadne a včas, a to vrátane oznamovacích povinností uvedených v § 4 Zákona pre poskytovanie podpory na rok 2015. Žalobca za účelom posilnenia vzájomných vzťahov so žalovaným postupoval vždy voči žalovanému korektne a zodpovedne v domnení, že aj žalovaný bude postupovať voči žalobcovi rovnako a bude plniť voči žalobcovi svoje povinnosti tak, ako mu to ukladá Zákon a ostane všeobecne záväzné právne predpisy. Podnikateľské riziko, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia
znamená podľa žalobcu predovšetkým to, že podnikateľ sa nemôže odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavrel v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, anulovať so spätným účinkom. Bolo logické, že účastník právneho vzťahu, ktorý si riadne plní svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z právneho vzťahu, očakáva, že aj druhý účastník právneho vzťahu bude voči nemu postupovať rovnako, a teda v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Táto skutočnosť nemá nič spoločné s podnikateľským rizikom, o ktoré okresný súd opieral svoje rozhodnutie.
Podľa žalobcu okresný súd nevenoval dostatočnú a náležitú pozornosť faktom, ktoré uvádzal žalobca vo svojich jednotlivých podaniach vo vyššie uvedenej právnej veci. V prípade, ak by žalobca uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. o dodávke elektriny za trhovú cenu, predpokladaný príjem žalobcu z predaja elektriny by nedosiahol za celý rok 2015 ani sumu 38.000,- Eur. Táto suma nepredstavuje ani 9% z celkovej ceny predpokladanej podpory na rok 2015, na ktorú má žalobca podľa predpokladaného množstva elektriny vyrobenej v roku 2015 nárok. Pokiaľ by aj žalobca so SSE, a.s. zmluvu uzavrel, vznikla by mu v roku 2015 strata v celkovej výške 395.484,01 Eur, čo nie je len značná, závažná a neodstrániteľná ujma, ale pre žalobcu aj ujma likvidačná. Okresný súd sa nezaoberal podrobnejšie tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom v tomto konaní. Okresný súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené žalobcom jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Okresný súd vychádzal prevažne (ak nie výlučne) iba z tvrdení, ktoré uviedol žalovaný v tomto konaní. Žalobca zistil, že k zmene výšky TPS došlo rozhodnutím URSO v priebehu augusta 2014, a to tak, že pôvodná výška tarify 19,82 Eur/MWh, ktorá platila na obdobie celého roka 2014, sa zvýšila na sumu 21,82 Eur/MWh. Napriek skutočnosti, že podľa žalovaným predloženého zoznamu výrobcov, ktorí si údajne nemali splniť svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ZPOZE a ktorých je v predloženom zozname uvedených cca 142, ktorým žalovaný (predpokladáme) neposkytuje v roku 2015 žiadnu podporu podľa ZPOZE, má žalovaný podľa vyššie uvedeného „vybrať" od odberateľov prostredníctvom TPS vyššiu sumu ako v priebehu takmer celého roka 2014 a tiež vyššiu sumu ako v predchádzajúcich rokoch. V roku 2015 bude mať žalovaný dokonca väčšie množstvo finančných prostriedkov určených na podporu výroby elektriny podľa ZPOZE ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Žalobca tak mal vzhľadom na vyššie uvedené závažné pochybnosti o tvrdeniach žalovaného v tom zmysle, že žalovaný nemá (resp. nebude mať) prostriedky na vyplatenie podpory na rok 2015 podľa ZPOZE a tvrdenia žalovaného v tomto smere považoval žalobca za zavádzajúce. Okresný súd iba okrajovo konštatuje, že pokiaľ sa pri výpočte TPS v zmysle § 1 písm. h) a § 12 vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, zohľadňujú náklady nielen na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia a na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, nezmenená výška TPS na rok 2015 bez ďalšieho neznamená, že v nej neboli zohľadnené aktuálne údaje o množstve elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré sa uplatňuje nárok na podporu v kalendárnom roku 2015 v nadväznosti na oznámenia výrobcov tejto elektriny. Uvedený záver urobil okresný súd predčasne, bez vykonania potrebných dôkazov, pričom z takéhoto postupu okresného súdu mal prospech predovšetkým žalovaný. Okresný súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia predovšetkým z toho dôvodu, že nemal za preukázané, že žalobca nevykonáva ďalšiu podnikateľskú činnosť, na základe ktorej by mohol tvrdenú stratu kompenzovať. Vo vzťahu k vyššie uvedenému TPS si však okresný súd osvojil záver, že nezmenená výška TPS na rok 2015 bez ďalšieho neznamená, že v nej neboli zohľadnené aktuálne údaje o množstve elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré sa uplatňuje nárok na podporu v kalendárnom roku 2015 v nadväznosti na oznámenia výrobcov tejto elektriny, a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť nemal okresný súd žiadnym spôsobom preukázanú. „Podobný názor zastávame aj v prípade záveru súdu, v zmysle ktorého, ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia v časti požadovanej úhrady 35 834,- EUR ako predpokladaného nároku na doplatok a cenu elektriny na straty, po dobu šiestich mesiacov, došlo by k neprimeranému zásadu do postavenia odporcu, ktorý nemá zabezpečené finančné prostriedky na realizáciu štátom garantovej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo vzťahu k subjektom, ktoré URSO pri určovaní tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil. Máme za to, že vyššie uvedená skutočnosť (t.j., či odporca má alebo reálne nemá finančné prostriedky na poskytnutie podpory) nebola v súdnom konaní žiadnym spôsobom dokázaná, ale aj napriek tejto skutočnosti bola súdom v rámci jeho rozhodnutia zohľadnená.“ Podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky na vydanie predbežného opatrenia, a preto navrhol, aby odvolací súd „zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 25.06.2015 sp. zn. 38Cb/225/2015 tak, že návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia v znení zmeny návrhu na vydanie predbežného
opatrenia v plnom rozsahu vyhovie, a zároveň zaviaže odporcu na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
Práve z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP nebolo potrebné, aby krajský súd vo svojom rozhodnutí opakoval tie skutkové a právne závery, ktoré odzneli v napadnutom uznesení okresného súdu, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože tak rozhodnutie okresného súdu, ako aj krajského súdu spolu tvoria jeden celok. Podľa § 219 ods. 2 OSP sa prípadne len doplnia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Tento záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Ďalej krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, z ktorého okrem iného vyplýva, že v odvolacom konaní sa tak súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Krajský súd z dôvodu aplikácie § 219 ods. 2 OSP potom k odvolacím dôvodom žalobcu obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 14.07.2015 a k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania v zmysle § 74 a nasl. OSP.
Odvolací súd primárne uvádza, že okresnému súdu bol dňa 27.04.2015 doručený návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť „povinnosť platiť navrhovateľovi počas šiestich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po doručení tohto uznesenia odporcovi každý mesiac sumu vo výške 35.834 eur, a to vždy do 30. dňa každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení uznesenia o predbežnom opatrení odporcovi až do uplynutia šiestich mesiacov nasledujúcich po doručení uznesenia odporcovi, povinnosť v období od doručenia uznesenia o predbežnom opatrení do konca kalendárneho roka 2015 odoberať od navrhovateľa všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení navrhovateľa a dodanú navrhovateľom.“ Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodil neodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, ktorá sa má dosiahnuť nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, keďže vecou samou sa mieni domáhať určenia, že žalobca má právo uplatniť si podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona na rok 2015, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžný doplatok na skutočné množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení žalobcu od 01.01.2015 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho podaniu návrhu na začatie konania, uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú cenu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení žalobcu od 01.01.2015 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho podaniu návrhu na začatie konania, uloženia žalovanému povinnosti platiť žalobcovi doplatok a odoberať od žalobcu všetku
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení žalobcu do konca roku 2015, uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť so žalobcom zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku na rok 2015 a uloženia žalovanému povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu v dôsledku konania žalovaného vznikla.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd akcentuje, že hoci predbežné opatrenie ako procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka súdneho konania v rovine dočasnej úpravy pomerov alebo pre prípad obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia byť osvedčené zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 75 ods. 2 OSP, a to tak pre podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania, ako aj v priebehu súdneho sporu. Sú teda stanovené dve základné kumulatívne podmienky, len za súčasného splnenia, resp. osvedčenia ktorých, je možné vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie resp. osvedčenie dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že zákon, a to OSP ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie.
Prvostupňový súd správne vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia aplikoval § 74 a nasl. ustanovenia OSP a pre splnenie podmienok podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil s listinami doloženými primárne žalobcom, za súčasného vychádzania i z doloženého vyjadrenia žalovaného dňa 07.05.2015 (č.l. 109 a nasl. spisu) a ostatných listín pripojených v spise, keď hodnotil, či boli osvedčené kumulatívne obidve základné zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným v zmysle § 75 ods. 2 OSP. Z tohto zákonného ustanovenia tak ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí konštatoval vyplýva, že k vyhoveniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie konkretizovaných podmienok. K tomu, aby mohol byť žalobca v súvislosti so svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia úspešný, bol teda povinný osvedčiť obidve zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ jedna z nich nie je splnená, nemôže byť takémuto návrhu vyhovené. Okresný súd vzhľadom k charakteru procesno-právneho inštitútu predbežného opatrenia vykonal v požadovanom rozsahu a stupni dokazovanie s takýmto návrhom spojené, a to oboznámením sa v jednotlivosti listinnými dôkazmi tak, ako sú obsiahnuté v rozhodnutí okresného súdu, a to v miere osvedčenosti tvrdení žalobcu, nie ich preukázania, keďže uvedené má priestor v rámci konania o veci samej. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.04.2015 bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, a to až do momentu rozhodnutia vo veci samej.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu, je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné uviesť zhodne s okresným súdom, že tvrdenie, či žalobca (ne)splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., a či sa na povinnosť žalobcu doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia (ne)vzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú medzi účastníkmi sporné otázky, ktoré budú predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Práve z rozdielnosti argumentácie žalobcu a postoja žalovaného nielen v skutkových, ale aj v právnych tvrdeniach sa vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Vzhľadom k tejto prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd vecne správne postupoval, ak sa venoval druhej zákonnej podmienke, a to, či žalobca osvedčil potrebu, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, resp. či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na strane žalobcu, v prípade nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.
K odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na vecne správne zhodnotenie a závery okresného súdu v napadnutom uznesení, keď pri skúmaní druhej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti, resp. reálne, bezprostredne a priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu, poukázal na vyjadrenie SSE, a.s., zo dňa 17.02.2015 (č.l. 116 spisu), obsahujúci vyhlásenie o pripravenosti uzavrieť zmluvu s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur/1MWh vykúpiť elektrinu vyrobenú týmto
výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny, pričom existenciu tohto listu žalobca v podanom odvolaní nepoprel. Okresný súd správnym spôsobom zdôraznil, že tento listinný dôkaz bol rozhodným pri konštatovaní neosvedčenia naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia ako druhej kumulatívnej podmienky v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, keďže práve tento listinný dôkaz osvedčuje, že žalobca má vytvorenú možnosť odpredať vyrobenú elektrickú energiu. Je pravdou, že táto cena je nižšia oproti cene, ktorú by žalobca získal cez systém podpory, avšak i napriek uvedenému, týmto finančným príjmom na základe uzavretej zmluvy, ktorej bolo uzavretie ponúknuté, má žalobca možnosť do určitej miery eliminovať tvrdené straty. Z uvedeného listu bolo osvedčené, že žalobca má možnosť ďalej pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, t.j. vyrábať elektrinu vo svojom zariadení a túto odpredať, ktorou možnosťou sa zabezpečí chod žalobcu, t.j. že žalobca nezostane mimo akúkoľvek možnosť podnikania v dotknutom predmete svojej činnosti. To, že v prípade uzavretia zmluvy, ktorú možnosť má žalobca ponúknutú, dôjde k určitej finančnej strate, je možnou okolnosťou spojenou s akýmkoľvek výkonom činnosti podnikateľského subjektu a táto, podľa žalobcom poskytnutého tvrdenia neočakávaná strata, ktorá je spojená s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v konštatovaní osvedčenia naliehavosti pre jeho nariadenie.
V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovaného, považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na právny charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade ide o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a ide o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. V týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory teda finančnej straty žalobca v súčasnosti nie je schopný plniť svoje finančné záväzky voči veriteľom a táto situácia je pre žalobcu neúnosná, nakoľko žalobca nemá finančné prostriedky na úhradu leasingových splátok, v dôsledku čoho je v omeškaní s ich úhradou. Z daného dôvodu hrozí žalobcovi zo strany leasingovej spoločnosti uplatnenie sankcií, zabezpečovacích prostriedkov, ako aj prípadné ukončenie leasingového vzťahu, ktorý sa priamo týka Zariadenia. Krajský súd považuje v súvislosti s potrebou prihliadania na zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za potrebné podporne a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ...„základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať i to, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. Krajský súd však pri tomto skúmaní upriamuje pozornosť na to, že v prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná, avšak až po riadnom dokazovaní vo veci samej táto spornosť môže byť vyriešená konečným meritórnym rozhodnutím súdu.
Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov dokazovania vykonaného v konaní o veci samej okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom (len primerane a podporne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010).
Podľa odvolacieho súdu, za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to dostatočného osvedčenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci vymedzenia v odvolaní. Z vyššie citovaného § 75 ods. 2 OSP, tak ako už odvolací súd uviedol v tomto svojom rozhodnutí vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia
dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Ak teda niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“.
V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. OSP, osobitne § 75 ods. 2 OSP, preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená čo i len jedna z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
Pre úplnosť krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
Krajský súd uvádza, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
O trovách spojených s predbežným opatrením bude rozhodované až v rámci rozhodnutia vo veci samej podľa § 145 OSP, preto krajský súd podľa § 224 ods. 1 OSP v zhode s okresným súdom nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.