Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/47/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej N. proti povinnej Z., o vymoženie 1.823,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. marca 2015, č.k. -26, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.02.2015, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 27.02.2015. Povinná sa návrhom, podaným u súdneho exekútora a súdnym exekútorom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 27.02.2015, domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu, že je poberateľkou sociálnej dávky v hmotnej núdzi, ktorá je jej jediným príjmom a nemá žiaden iný príjem. Svoje tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázala. Súd svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 251 ods. 4 O.s.p., § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnená bola súdom vyzvaná na vyjadrenie k návrhu povinnej, súdu oznámila, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej, pretože povinná je v produktívnom veku, u ktorej je predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže poberať sociálny dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Ďalej uviedla, že skutočnosť, že povinná v súčasnej dobe nevlastní žiaden majetok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Taktiež nemajetnosť povinnej nebola dokázaná a súdny exekútor do dnešného dňa oprávnenej nepodal správu o stave majetku povinnej. V súčasnosti nedisponuje takými dôkazmi, ktoré by spoľahlivo svedčili o nemajetnosti povinnej. Oprávnená taktiež vo svojom vyjadrení uviedla, ako došlo k vzniku exekučného titulu a tiež poukázala na to, že povinná na výzvy oprávnenej na uhradenie dlhu nijakým spôsobom nereagovala, dokonca nepodala ani námietky proti výkazu nedoplatkov, a preto exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nemožno naň aplikovať žiadne z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú zastavenie exekúcie. V danom prípade mal súd za to, že z predloženého návrhu povinnej nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinná je nemajetná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nemajetnosť povinnej musí byť preukázaná zisteniami súdneho exekútora. Tvrdenia povinnej o vlastnej nemajetnosti nie sú relevantným dôkazom, umožňujúcim zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej. Zároveň súd vzal do úvahy stanovisko oprávnenej, z ktorého je zrejmé, že oprávnená nesúhlasí so zastavením exekúcie, keďže povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná, kde opätovne žiadala o prehodnotenie jej prípadu a o dočasné pozastavenie exekúcie do doby jej zamestnania sa. V odvolaní čestne prehlásila, že nevlastní žiaden majetok a je poberateľkou len sociálnej dávky (dávky v hmotnej núdzi).

Oprávnená v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedla, že súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dospel k správnemu skutkovému zisteniu, na základe ktorého rozhodol. Oprávnená poukázala na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 580/2004 Z. z.), podľa ktorého je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného. VšZP vyzvala povinnú na oznámenie platiteľa poistného, výzva bola zaslaná doporučenou zásielkou s označením „do vlastných rúk“. Povinná si výzvu prevzala dňa 17.07.2013 a v určenej lehote neoznámila platiteľa poistného. S návrhom povinnej na zastavenie exekúcie oprávnená nesúhlasí. Oprávnená má za to, že povinná je v produktívnom veku, je teda predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže poberať sociálny dôchodok a bude tak možné u nej vykonať exekúciu. Skutočnosť, že povinná v súčasnej dobe nevlastní žiaden majetok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Nemajetnosť povinnej nebola dokázaná a súdny exekútor do dnešného dňa nepodal oprávnenej správu o stave majetku povinnej. Samotné vyhlásenie povinnej, že je nemajetná, nie je dostačujúce. Oprávnená trvá na pokračovaní exekučného konania. Dôvodí, že v exekučnom konaní je potrebné rešpektovať nesúhlas oprávnenej so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej, nakoľko konanie sa začalo na návrh oprávnenej, a preto má aj právo nakladať s predmetom konania, ktorým sú subjektívne právo a povinnosti, ako aj procesnými prostriedkami, ktoré zákon dáva na ich ochranu. Nezavinené postavenie povinnej predpokladá, že povinná ani len z nedbanlivosti nezapríčinila, že nemôže splniť to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnená žiada odvolací súd, aby uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a odvolanie zamietol.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z ustanovení § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže na návrh účastníka zastaviť exekúciu. Zastavenie exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2015, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 21.01.2015, domáhala vykonania exekúcie proti povinnej na vymoženie preddavkov a poistného a trov súvisiacich s vydaním exekučného titulu v celkovej sume 1.823,07 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov VN č. XXXXXXXXXX, ktorý vydala N. 20.11.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 10.12.2014 a vykonateľným dňa 10.12.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom dňa 28.01.2015 udelené súdnemu exekútorovi A.. F. Z., K..

Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že tento návrh povinnej zamietol.

Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinná nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Preskúmavanie majetku povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý, ak zistí nemajetnosť povinnej, túto skutočnosť oznámi oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinnej môže súd exekúciu zastaviť aj na podnet súdneho exekútora, alebo, ak nemajetnosť povinnej zistí zo svojej úradnej činnosti.

V posudzovanej veci súdny exekútor, do kompetencie ktorého patrí preskúmavanie majetku povinnej, nemajetnosť povinnej nemal zatiaľ za preukázanú. Na strane povinnej však ide o osobu v produktívnom veku (XX rokov), nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné okolnosti nedovoľovali povinnej sa zamestnať. Situácia na strane povinnej nie je nemenná. Dôvodne možno predpokladať, že povinná sa zamestná, dosiahne príjem alebo majetok, ktorý bude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Okresný súd správne konštatoval, že samotné vyhlásenie povinnej, že je nemajetná, nie je relevantným dôkazom, umožňujúcim zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej.

Predčasným zastavením exekúcie by bolo upreté právo oprávneného na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinnej, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor s písomným súhlasom oprávnenej môže uzavrieť písomnú dohodu s povinnou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, avšak na uzatvorenie takejto dohody je oprávnený len súdny exekútor.

V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že u povinnej nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podaný návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .