Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného V. proti odporcovi 1) M. a 2) L., o zaplatenie 104,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -39 zo dňa 28. októbra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodol, že odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.06.2014, domáhal, aby súd uložil odporcom 1) a 2) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 104,67 Eur spolu s úrokom z omeškania od 21.06.2010 do 20.08.2010 v sume 0,78 Eur, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,67 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Pri rozhodovaní zohľadnil, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Z. uzatvorila dňa 09.09.2005 s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla odporcovi úver 1.327,76 Eur, ktorý mal splatiť v mesačných splátkach po 34,89 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa žalobného návrhu navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje splátky splatné v období od 20.06.2010 do 20.08.2010 v počte 3 a v celkovej výške 104,67 Eur. Uzavretú zmluvu súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú zároveň vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b) a § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Zároveň zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 09.09.2005 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu s tým, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, a to vrátane náležitosti, ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - RPMN daného úveru v hodnote 9,86 %. Uviedol, že odporca 1) akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Odporkyňa 2) sa pristúpením k záväzku na základe dohody s navrhovateľom stala zaviazaná popri odporcovi 1), a to podľa § 533 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne. Tým, že pristúpila k záväzku, mala rovnakú povinnosť splácať dlh ako odporca 1), pričom pristúpením k záväzku sa obsah záväzku a jeho charakter nemení. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zaoberal sa posúdením, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Uviedol, že pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákona č. 150/2004 Z. z. Tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvou založený právny vzťah bol tzv. absolútnym obchodom, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z. z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinné do 31.12.2007, znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Ust. § 52 a § 54 ods. 1 prvá veta o spotrebiteľských zmluvách preto použil aj na predmetnú zmluvu o úvere, uzavretú dňa 09.09.2005. Vzhľadom na to, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, dospel k záveru, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku, splatnú dňa 20.09.2005, uplynula dňom 20.09.2008, pre splátku splatnú dňa 20.10.2005 dňa 20.10.2008, a tak ďalej, až po poslednú splátku splatnú dňa 20.08.2010, pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 20.08.2013. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh až dňa 09.06.2014, dospel k záveru, že právo navrhovateľa na zaplatenie všetkých splátok úveru vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení v spojení s § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka priznať.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Podaným odvolaním namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že súd prvého stupňa na právny vzťah medzi účastníkmi nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby. Uviedol, že na daný prípad bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09.09.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere, uzavretej pred 01.01.2008, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Svoju argumentáciu podporil rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a sp. zn. , ako aj rozhodnutiami Krajských súdov Banská Bystrica, Trnava, Prešov. Poukázal aj na komentár k § 52 Občianskeho zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od profesora JUDr. Petra Vojčíka, CSc., podľa ktorého je dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva. Či ide o zmluvu občiansko- právneho charakteru alebo obchodno-právneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práva spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ odporkyňa 2) podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky, pristúpila tak k záväzku odporcu 1). Uznala ho čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa svoj záväzok splatiť. Vyslovil názor, že pokiaľ by súd predmetný záväzkový vzťah posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka, došlo by k plynutiu novej štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá neuplynula ku dňu podania žalobného návrhu. Uviedol, že pokiaľ súd mienil predmetný záväzkový vzťah posúdiť podľa ust. Občianskeho zákonníka, nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania, nakoľko uznaním záväzku došlo k naplneniu ust. §110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Žalobným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd rozsudkom odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 104,67 Eur spolu s úrokom z omeškania od 21.06.2010 do 20.08.2010 v sume 0,78 Eur, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,67 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia.

Okresný súd uplatnený žalobný návrh zamietol, keď dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal. Nakoľko odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa aplikácie Občianskeho zákonníka na právny vzťah medzi účastníkmi konania, dopĺňa.

V posudzovanej veci je nesporné, že predmetom žalobného návrhu je návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy z nesplateného úveru zo zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťou Z. a odporcom 1) ako dlžníkom dňa 09.09.2005. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, je táto zmluva o splátkovom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto v žiadnom prípade nepopiera skutočnosť, že úver je absolútnym obchodom, a že úver upravuje III. časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy.

Správny je však aj záver súdu prvého stupňa vyslovený v preskúmavanom rozhodnutí, že zmluva o splátkovom úvere je typovou zmluvou, nakoľko ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi konania, upravuje, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať v tomto zákonnom ustanovení špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Uzavretá zmluva o splátkovom úvere zo dňa 09.09.2005 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

Aj keď právna úprava od 01.04.2004 taxatívne určovala, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne Občiansky zákonník zmluvu o úvere nezaraďoval, s účinnosťou od 01.01.2008 došlo k zmene právnej úpravy (zákon č. 568/2007 Z. z.) tak, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom s tým, že podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnou otázkou pre právne posúdenie danej veci bolo, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4-ročná premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3-ročná premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku). Súd prvého stupňa aplikoval na vec Občiansky zákonník, ktorý právny názor odvolací súd považuje za vecne správny.

Uzatvorenou zmluvou o úvere bol medzi účastníkmi konania založený právny vzťah spotrebiteľského charakteru, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. S ohľadom

na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi súd musel vziať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať požadované plnenie. Bol povinný zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.05.2015).

Krajský súd preto zhodne ako okresný súd právny vzťah účastníkov konania, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje žalobným návrhom uplatnený nárok, považoval za občianskoprávny vzťah a následne premlčanie tohto nároku posudzoval podľa ustanovení o premlčaní upravených v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko navrhovateľovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť právne závery o premlčaní uplatneného nároku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že došlo k uznaniu záväzku, a preto nebol dôvod na zamietnutie žalobného návrhu pre premlčanie, táto navrhovateľom tvrdená skutočnosť je novou skutočnosťou, ktorá nebola navrhovateľom napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. riadne a včas uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nie je spôsobilá byť odvolacím dôvodom podľa § 205a ods. 1 písm. c), d) O.s.p., keď obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľ bez svojej viny nemohol tieto nové skutočnosti označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Nebola tak splnená podmienka prípustnosti uplatňovania nových skutočností v odvolacom konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd touto námietkou nezaoberal.

V odvolacom konaní mali úspech odporcovia, ktorí náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .