Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-87-2022.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/87/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2022 prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného
A. B.
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R. F., B. XXX/XX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2022 zo dňa 15. augusta 2022, a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2022 zo dňa 15. augusta 2022 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.04.2022 v čase o 21.58 h po ceste III/1765 od obce P. a následne cez križovatku po ceste II/579 smerom na obec Hradište viedol osobne motorové vozidlo značky Peugeot 407 s evidenčným číslom U kde bol asi 150 metrov za uvedenou križovatkou zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy po kontrole dokladov potrebných na vedenie vozidla sa na výzvu policajta odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v jeho organizme ako aj sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, a to krvi na vyšetrenie prítomnosti a kvantifikácie alkoholu, resp. iných návykových látok v jeho organizme. Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. n), § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. n), § 38 ods. 3 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 24 mesiacov. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol prokurátor v neprospech obžalovaného z dôvodu neuloženia trestu prepadnutia veci. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd tým, že neuložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci nepostupoval v súlade s ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, pretože nedostatočne prihliadol na potrebu generálnej prevencie, ako aj odsúdenie páchateľa spoločnosťou vzhľadom k tomu, že páchanie tohto druhu trestnej činnosti spravidla budí u verejnosti ohlas, býva medializované a verejnosť sa zaujíma aj o postih páchateľov za takýto čin. Pri vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky najmä z povahy motorových vozidiel vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné. Ak nejde o prípady usmrtenia, sú veľmi časté prípady ťažkých zranení poškodených. Súd prvého stupňa zmätočne odôvodnil neuloženie tohto druhu trestu, keď na jednej strane ho považoval za prísny, hoci nie neprimeraný a na strane druhej uvádzal, že hodnota zaisteného osobného motorového vozidla
je v zjavnom nepomere závažnosti spáchaného prečinu. Pri závažnosti je potrebné prihliadať aj na spôsob vykonania činu a jeho následky, čo zahŕňa aj prostriedky na spáchania trestného činu. Záverom prokurátor poukázal na to, že aktuálnou súdnou praxou ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a tresty zákazu činnosti za spáchanie tohto druhu trestnej činnosti neplnia dostatočnú represívnu funkciu a z uvedeného trestného činu vytvárajú spoločensky akceptovaný „bagateľný“ delikt. Uložením aj trestu prepadnutia veci - motorového vozidla, ktoré bolo na použitie trestného činu použité, by došlo k skutočnému odradeniu ďalších osôb od páchania tohto trestného činu. Navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanému aj tento druh trestu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch odvolania. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine, odvolací súd preskúmaval len odvolaním prokurátora napadnuté neuloženie trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla vo vlastníctve obžalovaného.
K dôvodom, pre ktoré sa prokurátor domáhal aj uloženia trestu prepadnutia veci senát odvolacieho súdu predovšetkým uvádza, že mu je známa prax, kedy v obdobných prípadoch pri trestnej činnosti v doprave sa javí ukladanie trestov prepadnutia motorových vozidiel ako účinný prostriedok generálnej, ale aj individuálnej prevencie.
V tomto prípade sa však senát odvolacieho súdu v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že uloženie aj trestu prepadnutia veci, t. j. osobného motorového vozidla, by bolo v rozpore so zásadami na ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1 a 4 Tr. zákona. Hoci zákon vyslovene predpokladá uloženie trestu, ktorý vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, a zároveň iných odradí od páchania trestných činov, je neprípustné ukladať exemplárne tresty páchateľom trestných činov len z dôvodu medializácie a ohlasu verejnosti, na ktorý dôvod poukázal prokurátor v podanom odvolaní.
Ako vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva bezpodmienečná zásada individualizácie trestu a starostlivé vyhodnotenie uloženia toho ktorého druhu trestu konkrétnemu páchateľovi za konkrétny trestný čin. Preto ani nespochybniteľný argument prokurátora spočívajúci v tom, že pri dopravných nehodách spôsobených osobami pod vplyvom alkoholu dochádza k závažným následkom na živote a zdraví nie je v tomto prípade dôvodný, keďže súd prvého stupňa nerozhodoval o takom skutku.
Naopak, okresný súd správne vzal do úvahy osobu obžalovaného, jeho doposiaľ bezúhonný život s výnimkou jedného spáchaného priestupku na úseku strelných zbraní, a na priznanie sa k spáchaniu trestného činu. Zároveň prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok.
Senát odvolacieho súdu v zhode s názorom aj súdu prvého stupňa nevidel už dôvod na ukladanie obžalovanému tretieho trestu - prepadnutia veci. Skutkové okolnosti spáchania tohto ohrozovacieho prečinu pritom samy osebe nie sú takého charakteru, že by bolo potrebné obžalovaného postihnúť ešte aj v jeho majetkovej oblasti. Účel sledovaný pri ukladaní trestov prepadnutia motorových vozidiel ako z pohľadu generálnej, tak aj individuálnej prevencie je v tejto prejednávanej veci už dostatočne zabezpečovaný vyššie uvedeným podmienečne odloženým trestom odňatia slobody vrátane trestu zákazu činnosti. V rámci týchto trestov bude správanie obžalovaného podrobne sledované súdom, a po ich uplynutí aj súdom vyhodnocované.
Navyše k hodnote predmetného vozidla nebolo v prípravnom konaní ohľadom ukladania tohto trestu vykonané žiadne dokazovanie, hoci sa súd prvého stupňa týmto zaoberal. Ak sám prokurátor uloženie
tohto druhu trestu navrhoval už pri podaní obžaloby, malo byť v prípravnom konaní zabezpečené prinajmenšom odborné vyjadrenie k hodnote osobného motorového vozidla. Do pozornosti je v tomto prípade potrebné dať samotné ustanovenie § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého sa trest prepadnutia veci neuloží, ak je hodnota veci v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. Teda pred uložením takéhoto trestu je potrebné skúmať hodnotu veci, a jej pomer k miere závažnosti prečinu.
Ani samotná osoba obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný nesvedčí potrebe ukladania ešte ďalšieho trestu pri jeho prvom strete so zákonom. Súd nemá žiadne indície o jeho ťažšej napraviteľnosti, resp. zatiaľ nie sú negatívne informácie o tom, že by prevýchova jeho osoby v minulosti zlyhala.
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého okresným súdom uložené tresty aj bez uloženia prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia veci sú plne spôsobilé viesť obžalovaného ku sebareflexii v zmysle eliminácie prípadných sklonov k porušovaniu záujmov chránených ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zákona. V neposlednom rade toto odsúdenie pre obžalovaného znamená dôraznú výstrahu pred ďalším porušením záujmu chráneného uvedeným ustanovením Trestného zákona, ktoré by v budúcnosti u neho mohlo viesť napríklad aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.