Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcom: 1/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. XXX, 2/ E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, J. - E., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. I. C., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 455,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 20.08.2014 domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu sumu 455,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 455,- eur od 27.05.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.01.2009 uzatvoril s odporcami Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 500,- eur. Odporcovia sa zaviazali splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Odporcovia uhradili iba 390,- eur. Keďže odporcovia riadne a včas úver nesplácali, oznámil im navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.03.2010 navrhovateľ odporcom oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 26.10.2009. Dlžná suma 455,- eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845,- eur a sumou 390,- eur, ktorú odporcovia uhradili. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 455,- eur odo dňa 27.05.2014. K plynutiu premlčacej doby navrhovateľ uviedol, že si v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka uplatnil právo na súde, konkrétne u Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadenom pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s. v zmysle rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere. Návrh na začatie rozhodcovského konania bol podaný dňa 15.03.2012. Predmetný rozhodcovský súd ukončil svoju činnosť dňa 26.05.2014. Podľa navrhovateľa premlčacia doba spočívala od 15.03.2012 do 26.05.2014. Do ukončenia svojej činnosti rozhodcovský súd v predmetnej veci nerozhodol.

Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili. Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 13.08.2015 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len „zmluva“), návrhom na začatie konania na rozhodcovskom súde, predžalobnými upomienkami, oznámeniami o zosplatnení záväzku a poštovými podacími hárkami.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporcovia uzavreli dňa 15.01.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 500,- eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj uvedený úrok, bol 345,- eur. Odporcovia sa zaviazali splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prvá splátka tak bola splatná dňa 25.01.2009, druhá dňa 24.02.2009, tretia dňa 26.03.2009, štvrtá dňa 25.04.2009, piata dňa 25.05.2009, šiesta dňa 24.06.2009, siedma dňa 24.07.2009, ôsma dňa 23.08.2009, deviata dňa 22.09.2009, desiata dňa 22.10.2009, jedenásta dňa 21.11.2009, dvanásta dňa 21.12.2009 a trinásta dňa 20.01.2010. Zároveň bol dohodnutý doporučený termín úhrady 25. dňa v mesiaci. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy bola uvedená RPMN 206,73 % a ročná úroková sadzba 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V článku 2 obchodných podmienok zmluvy je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Odporcovia navrhovateľovi uhradili sumu 390,- eur. Listom zo dňa 12.03.2010 bolo odporcom oznámené, že úver bol zosplatnený ku dňu 26.10.2009 z dôvodu omeškania odporcov so splácaním úveru. Zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s. Rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej doložky je skutočnosť, ak sa dlžník alebo spoludlžník obrátia s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Rozväzovacia podmienka však neplatí, ak pred podaním na príslušnom všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu. Dňa 15.03.2012 uplatnil navrhovateľ nárok na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy na rozhodcovskom súde podľa uvedenej doložky. Rozhodcovský súd dňa 26.05.2014 ukončil svoju činnosť bez ukončenia sporu.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,

b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcom úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporcovia zaviazali splatiť v 13 splátkach vo výške 65,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporcovia boli povinní navrhovateľovi solidárne uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie čl. 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že týmto ustanovením je vyjadrená konečná splatnosť úveru, nebola by určená určito a zrozumiteľne a mohla by tak nastať kedykoľvek, pretože by bola závislá na vôli dlžníka kedy uhradí poslednú splátku. Keďže zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto boli odporcovia povinní vrátiť navrhovateľovi dlžnú sumu bez úrokov a bez poplatkov. Pri dohodnutých termínoch splátok a výške splátok by tak úver museli splatiť najneskôr splátkou splatnou dňa 23.08.2009, a preto od 24.08.2009 boli už v omeškaní so splatením celej dlžnej sumy. Dňa 24.08.2009 mohol navrhovateľ zároveň prvýkrát uplatniť právo voči odporcom na zaplatenie celej dlžnej sumy a od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba. Neskoršie oznámenie o zosplatnení, ktoré navrhovateľ vypracoval a zaslal po tom, čo už bol úver na základe uvedeného celý splatný, je tak bezpredmetné a právne bezvýznamné. V zmysle citovaných zákonných ustanovení bola

zmluva medzi účastníkmi spotrebiteľskou zmluvou a odporcovia spotrebiteľmi. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 20.08.214 a úver sa stal v celosti splatným dňa 23.08.2009, t. j. dňom splatnosti splátky, ktorou mal byť uhradený bez poplatkov a úrokov. Úver tak bol splatný viac ako tri roky pred začatím konania a dňa 24.08.2012 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 20.08.2014, teda v čase, keď bol jeho nárok v celom rozsahu premlčaný. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporcovia premlčania dovolávali v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva navrhovateľa nebolo možné priznať mu uplatnený nárok, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ síce dňa 15.03.2012 podal návrh na začatie konania na rozhodcovskom súde, ktorý dňa 26.05.2014 zanikol, pričom do svojho zániku o návrhu nerozhodol, no súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že počas doby od 15.03.2012 do 26.05.2014 premlčacia doba spočívala. Premlčacia doba by spočívala iba v tom prípade, keby navrhovateľ ako veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu. Navrhovateľ však svoje právo na súde neuplatnil a neuplatnil ho ani u iného príslušného orgánu. Rozhodcovský súd, na ktorom dňa 15.03.2012 podal navrhovateľ návrh na začatie konania, nie je príslušným orgánom na uplatnenie práva s následkom spočívania premlčacej doby, pretože právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou v zmluve, ktorá je neprijateľnou a tým neplatnou zmluvnou podmienkou. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi je formulárovou (typovou) zmluvou (vrátane rozhodcovskej doložky v nej obsiahnutej), pripravenou navrhovateľom bez možnosti odporcov ovplyvniť jej obsah. Opak preukázaný nebol. Navrhovateľ v zmluve zakomponoval rozhodcovskú doložku, umožňujúcu mu riešiť spory ním vybraným rozhodcovským súdom, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, keď táto podmienka vyžaduje riešenie sporu rozhodcom vybraným navrhovateľom, zároveň v mieste mimo bydliska spotrebiteľa a zároveň pre navrhovateľa jednoduchšou formou. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluve zároveň vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil takmer výlučne v rozhodcovskom konaní a nič na tom nemení ani rozväzovacia podmienka rozhodcovskej doložky, keď táto sa uplatní iba v prípade, keď dlžník resp. spoludlžník (t. j. spotrebiteľ) podá návrh na všeobecnom súde, čo je v prípade podobných zmlúv iba v mizivom percente prípadov z dôvodu absencie rozsiahlejších právnych a ekonomických znalostí spotrebiteľov a ich slabého postavenia v týchto zmluvných vzťahoch. Okrem toho vylúčenie rozväzovacej podmienky závisí na jednoduchom kroku navrhovateľa, a to tom, že jednoducho skôr podá návrh na začatie konania na rozhodcovskom súde. Z týchto dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a nemohol tak byť príslušným orgánom, na ktorom mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok s následkom spočívania premlčacej doby. Neplatnosť rozhodcovskej doložky pritom spôsobil samotný navrhovateľ, ktorý ju pripravil a sformuloval v prospech seba za účelom jednoduchšieho získania exekučného titulu. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.