Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-36-2015.pdf
PDF · 76.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/36/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v A. N., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. marca 2015, sp.zn. 2T/245/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. marca 2015, sp.zn. 2T/245/2014, bol obžalovaný M. Y. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.09.2013, sp.zn. 2T/175/2013, právoplatným dňa 24.09.2013 odsúdený za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., 1) dňa 16. apríla 2014 asi o 20.00 hod. pred vchodom do predajne potravín COOP Jednota, Y. XX/XX v Považskej Bystrici využil nepozornosť V. Z. a skutočnosť, že pod vplyvom požitých alkoholických nápojov spadol na zem, a pritom ako mu pomáhal zo zeme vstať mu zo zadného vrecka nohavíc odcudzil 15 Eur v hotovosti, čím V. Z. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom O. spôsobil odcudzením veci škodu 15Eur; 2) v presne nezistenom období od 22. apríla 2014 do 24. apríla 2014 v poludňajších hodinách pred obchodným domom Centrum na sídlisku Stred v Považskej Bystrici využil nepozornosť M. G. a skutočnosť, že tento bol vplyvom požitých alkoholických nápojov a zo zadného vrecka nohavíc mu odcudzil papierovú obálku s hotovosťou vo výške 150 Eur, čím M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, A. N. spôsobil odcudzením veci škodu 150 Eur; 3) dňa 22. apríla 2014 asi o 11.00 hod. využil nepozornosť a dočasnú neprítomnosť O. S., u ktorého bol na návšteve a z priestorov kuchyne jeho rodinného domu č. XXX v obci A. - W., okres Považská Bystrica mu odcudzil voľne položený mobilný telefón značky NOKIA 301.1, výrobné číslo IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čím O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - W. XXX spôsobil odcudzením veci škodu 47,78Eur, pričom obžalovaný M. Y. svojím konaním v bodoch 1) až 3) spôsobil na cudzom majetku škodu celkom 212,78 Eur.
Okresný súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože trest, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014, sp.zn. 2T/190/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.02.2015, sp.zn. 23To/4/2015 vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M. G. škodu vo výške 150 Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodeného O. S. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste, ktorým okresný súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Pri výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. podľa názoru prokurátora dôsledne neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tiež neprihliadol na zásadu generálnej prevencie uvedenú v § 34 ods. 1 Tr.zák. Poukázal pritom nielen na skutočnosť, že obžalovaný M. Y. síce urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.por. prijal, a preto dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nebolo potrebné vykonávať, ale aj na to, že obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu bez pracovného pomeru (bol bezdomovcom), priestupkovo bol dvakrát postihnutý (08.01.2013 a 19.03.2013) a tiež bol viackrát súdne trestaný, najmä za obdobnú majetkovú trestnú činnosť, z toho šesťkrát v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu kladeného mu za vinu. Poukázal i na to, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/175/2013 zo dňa 24.09.2013 bol obžalovaný odsúdený pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/190/2014 zo dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/4/2015 zo dňa 05.02.2015 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, vo vzťahu ku ktorým prichádzalo do úvahy uloženia súhrnného trestu. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal v konaní pri ukladaní trestu prihliadnuť na priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Tr.zák. pri absencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr.zák. a dôsledne zohľadniť okolnosti prípadu, najmä osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil tromi čiastkovými útokmi pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. bezprostredne po tom, ako bol dňa 05.04.2014 prepustený z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody za obdobnú majetkovú trestnú činnosť, navyše pod vplyvom závislosti od alkoholu a k prípadnej liečbe svojej závislosti má negatívny postoj. Podľa názoru prokurátora nie je u obžalovaného namieste aplikovať inštitút upustenia od súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák., lebo trest uložený obžalovanému M. Y. skorším rozsudkom nemožno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr.zák., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., § 37 písm. h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák. vo výmere 30 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný M. Y. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu i v písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2015 podanom prostredníctvom obhajkyne, navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora v jeho neprospech ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 29. mája 2015, vykonal dňa 13. augusta 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr.por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky uvedené v citovanom ustanovení. Obžalovaný spáchal teraz posudzovaný trestný čin - pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. v čase od 16. apríla 2014 do 22. apríla 2014, teda skôr,
ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014, sp.zn. 2T/190/2014, preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr.zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014, sp.zn. 2T/190/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.02.2015, sp.zn. 23To/4/2015, bol obžalovaný M. Y. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. a odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. (s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák.) na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na povahu spáchaného predmetného pokračovacieho prečinu krádeže, jeho menšiu závažnosť vyplývajúcu zo spôsobu jeho spáchania i výšky spôsobenej škody, ktorú sčasti uhradil, tiež vzhľadom aj na priznanie obžalovaného a úprimné oľutovanie jeho konania, ako i skutočnosť, že svojím vyhlásením o vine napomáhal súdu pri objasňovaní trestného činu a z toho vyplývajúce dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a n/ Tr.zák. a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu postupoval správne, keď upustil podľa § 44 Tr.zák. od uloženia súhrnného trestu. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uložený obžalovanému skorším rozsudkom, vzhľadom na uvedené dôvody, považoval totiž aj odvolací súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku treste v neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.