Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/56/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.augusta 2015, prejednal odvolanie obžalovaných M. M. a N. Z. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 13.09.2013 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaných M. M. a N. Z.

z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. z 13.09.2013 boli obžalovaní M. M. a N. Z. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm.a/, ods. 3 písm.d/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v úmysle získavať finančnú výhodu, na území Slovenskej republiky pôsobia vzájomne voľne kooperujúce organizované skupiny prevádzačov (medzi ktorých patrí skupina T. Y. a spol. ) s presne určenou deľbou práce a určenými úlohami jednotlivých členov, ktoré v súčinnosti so skupinami v zahraničí organizovali pre osoby najmä z Indie, Bangladéša, Srí Lanky, Pakistanu a iných národností, ich nedovolené prekročenie územia Slovenskej republiky z Ukrajiny a Maďarskej republiky, následne ich

nechávali zadržať polícii SR ako žiadateľov o azyl, alebo ukrývali na rôznych miestach skladoch, tu utečencov oslovovali jednotliví členovia skupín tzv. kontraktori, ovládajúci jazyk príslušnej komunity, ktorí dohodli s migrantom za prevoz do cieľovej krajiny sumu v priemere od 600 do 1.400,- USD, následne hlavný predstaviteľ skupiny organizoval prevoz migrantov motorovými vozidlami s vodičmi slovenskej národnosti, alebo prostriedkami hromadnej dopravy z územia Slovenskej republiky do cieľových krajín, najmä do Talianska, Anglicka, Nemecka, následne na mená vopred určených členov skupiny prichádzali platby za vykonaný prevoz cez bankové inštitúcie /VUB, Tatra Banka, Slovenská pošta/ prostredníctvom bankovej služby Western Union, kde následne boli peniaze rozdeľované jednotlivým členom, ktorí sa na realizácii prevozu zúčastňovali, pričom voľná kooperácia spočívala v poskytovaní služieb vlastného kontraktora druhej skupine, v posunutí migrantov inej skupine za určitý poplatok ako aj poskytnutie voľných miest vo vlastnom sklade druhej skupine a poskytovanie vodičov v prípadoch keď druhá skupina, nemala vodiča k dispozícii

takýmto spôsobom

v bode 8.)

-N. Y. a M. M., zorganizovali skupinu s presne určenou deľbou práce a určenými úlohami jednotlivých členov, kde v súčinnosti s osobou menom M. H.

aY., pôsobiacim na území Ukrajiny a do 24.11.2008 aj v súčinnosti s I.

Y. (stíhaný samostatne poď č. ČVS:UHCP-163/OVZTC-2007) zabezpečovali prechod nelegálnych migrantov, prevažne národnosti indickej, pakistanskej, arabskej, cez ukrajinsko-slovenské hranice, následne migrantov nechávali zadržať polícii SR ako žiadateľov o azyl, alebo priamo zabezpečovali ich prepravu nákladným autom na odpočívadlo Zeleneč, pri Trnave, z kadiaľ ich. už podľa národností, prevážali do skladov, takým spôsobom, že N. Y. o mieste informoval C. S., ktorý následne zabezpečil vodičov W. I., Y. D., N. H., ktorí na osobných motorových vozidlách, prevážali migrantov do bytu na G. ulici č. XXXX/XX v H. majiteľa W. M., kde obslužné práce pri migrantoch vykonával N. W., do bytu majiteľa I. G. v obci W. a minimálne v jednom prípade taktiež do bytu na ulici Y. č. XXXX/XX v H.-C., majiteľky N. D.. ktorá im zabezpečovala aj stravovanie, v ktorých migrantov ostovovali kontraktori, medzi nimi aj H. G., pracujúci v skupine od mesiaca november 2008 do 10.3.2009, kde po úspešne dohodnutom kontrakte, N. Y. a M. M. zabezpečili prevoz najmenej 88 nelegálnym migrantom do cieľovej krajiny Talianska motorovými vozidlami s vodičmi W. I., N. H., a vodičmi doteraz nezistenej totožnosti, za čo získali sumu 52.800,-USD, čo je 38.626,-EUR / pri priemernom kurze 1,-USD=24,713,-Sk a konverznom kurze Sk v roku 2007 /

v bode 16.)

I. M. a I. G. v období od 9.1.2007 zorganizovali skupinu s presne určenou deľbou práce a úlohami jednotlivých členov, ktorá zabezpečuje prechody migrantov prevažne z Rumunska a Maďarska na územie Slovenska v súčinnosti so skupinami pôsobiacimi na územiach uvedených štátov, pričom I. M. ako hlavný organizátor /pracujúci v skupine do 15.11.2008/ a N. Z. sa osobne kontaktovali s migrantmi už na území Maďarska, následne cestou zatiaľ nestotožnenej osoby, taxíkmi, zabezpečovali prevoz migrantov na územie Slovenskej republiky, kde ich do 15.11.2008 ukrývali v sklade na S. R. blízkosti bytovky zvanej „C.", kde obslužné práce, ako zabezpečenie stravy, doprovod k vozidlám vykonával C. Y., ktorý po vzatí do väzby I. M., začal pracovať pre skupinu okolo T. Y., a hlavnú úlohu v skupine prevzal I. G., ktorý získal do skupiny Hartlieb Z. I., ktorý zabezpečoval úkryt prichádzajúcich migrantov na nestotožnenom mieste v S. G. a K., tu ako aj v utečeneckých táboroch nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, migrantov oslovovali kontraktori H. G. a Q. O. (dočasné odloženie vznesenia obvinenia podľa § 205 Tr. por.), títo dohodli sumu za ich prevoz do cieľových krajín Európskej únie, najmä Talianska, následne I. G. a R. Z. I. zabezpečili prevoz najmenej 100 migrantov mimo územia SR, motorovými vozidlami s vodičmi neznámej totožnosti, za čo zinkasovali sumu najmenej 60.000,-USD. v prepočte suma 40.930,- EUR

Za to ich okresný súd odsúdil a to obž. M. M. (N.) k nepodmienenému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov, pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a uložil mu aj ochranný dohľad vo výmere 1 roka.

Obž. N. Z. (Y.) bol odsúdený k trestu odňatia slobody 10 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia bol mu uložený aj trest vyhostenia na dobu 10 rokov.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní.

Obž. M. M. v písomných dôvodoch odvolania poukázal, že trestného činu tak, ako mu je kladený za vinu, sa nedopustil, necíti sa byť vinným, v žiadnom prípade nepovažuje rozhodnutie okresného súdu za zákonné. Okresný súd jeho účasť na trestnej činnosti na rozdiel od ostatných obžalovaných popisuje všeobecne, keď iba stručne uvádza, že mal spolu s obž. N. Y. zorganizovať skupinu prevádzačov s presne určenou deľbou práce a určenými úlohami jednotlivých členov. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne, akým spôsobom sa mal zúčastniť na trestnej činnosti popísanej v bode 8 rozsudku. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že členovia skupiny môžu niesť trestnú zodpovednosť len za tie konkrétne skutky, či trestné činy spáchané organizovanou skupinou , ktoré buď spáchali sami alebo na ich spáchaní niektorou z foriem účastníctva sa podielali. V ďalšom odvolaní poukazuje na výpovede spoluobžalovaných a svedkov, z ktorých nebolo preukázané, že sa predmetného skutku dopustil. Je toho názoru, že vzhľadom na výšku zisteného prospechu mal súd prvého stupňa páchateľov správne posudzovať nanajvýš podľa § 355 ods. 3 písm.a/ Tr.zák. v spojení s ust. § 125 Tr.zák. Záverom navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu, aby zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1 písm.a, b, c, d, e Tr.por. a aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. J.. žiada napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm.c/ Tr.por. , resp. prerušiť trestné stíhanie podľa § 318 ods. 1 Tr.por. v spojení s ust. § 228 písm.d/ Tr.por.

Obžalovaný N. Z. (Y.) v písomných dôvodoch odvolania poukázal, že vykonané dôkazy v žiadnom prípade nenasvedčujú tomu, že by sa dopustil skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, neexistuje žiadny priamy dôkaz , ktorý by ho usvedčoval , teda má za to, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukazujú, že by sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.b/ Tr.por. , pretože prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a aby rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm.b/ Tr.por.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania obžalovaných preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní odvolaní obžalovaných dospel k záveru, že po skutkovej stránke, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní sa skutkov dopustili tak, ako je to uvedené v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi okresného súdu, považuje však za dôležité zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na území Slovenskej republiky pôsobili vzájomne, voľne, kooperujúce skupiny prevádzačov, medzi ktorých patrila aj skupina obž. T. Y. a spol. s presne určenou deľbou práce a určenými úlohami jednotlivých členov, ktoré v súčinnosti so skupinami v zahraničí organizovali pre osoby najmä z Inde , Bangladéža, Srí Lanky, Pakistanu a iných národností ich nedovolené prekročenie územia Slovenskej republiky z Ukrajiny a Maďarskej republiky, následne ich nechávali zadržať polícii v SR ako žiadateľov o azyl alebo ukrývali ich na rôznych miestach tzv. skladoch , kde utečencov oslovovali jednotliví členovia skupín tzv. kontraktori ovládajúci jazyk príslušnej komunity, ktorí dohodli s migrantom za prevoz do cieľovej sumy v priemere od 600-1 400 USD, následne hlavný predstaviteľ skupiny obž. T. Y. organizoval prevoz migrantov motorovými vozidlami s vodičmi slovenskej národnosti alebo prostriedkami hromadnej dopravy do cieľových krajín, najmä do Anglicka, Nemecka, Talianka, následne na mená členov skupiny prichádzali platby za vykonaný prevoz cez rôzne bankové inštitúcie prostredníctvom bankovej služby Western Union, kde následne boli peniaze prerozdeľované jednotlivým členom, ktorí sa na realizácie prevozu zúčastňovali , pričom voľná kooperácia spočívala v poskytovaní služieb vlastného kontraktora druhej skupiny, v posunutí migrantov inej skupine za určitý poplatok, ako aj poskytnutie voľných miest vo vlastnom sklade druhej skupine a poskytovanie vodičov v prípade , keď druhá skupina nemala vodiča k dispozícii.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr.por. , okresný súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na samotné rozhodnutie. Jednotlivé dôkazy hodnotí s rovnakou starostlivosťou, či už v prospech obvineného alebo v jeho neprospech a podľa § 2 ods. 12 Tr.por. všetky zabezpečené dôkazy hodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetky okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. V tomto smere prvostupňový súd postupoval v zmysle zákona, obž. M. M. svoj podiel na trestnej činnosti poprel, obhajoval sa tým, že obžalovaný J. Y. je jeho bratranec, od ktorého si opakovane požičiaval finančné prostriedky. Tento mu ponúkal možnosť podielať sa na žalovanej trestnej činnosti, čo však on odmietol. S trestnou činnosťou nemá nič spoločné , živí sa poctivo , pracuje na stavbách. Jeho obhajoba bola však vyvrátená výpoveďou obž. J. Y. , ktorý ozrejmil jeho účasť na žalovanej trestnej činnosti, ako aj výstupmi ITP, kde napr. zo záznamu z 15.2.2009 je zrejmá jeho zainteresovanosť na žalovanej trestnej činnosti.

Obž. N. Z. bol uznaný za vinného zo spáchania skutku pod bodom 16/, podľa ktorého sa mal podielať na organizovaní prevozu najmenej 100 migrantov z Maďarska cez Slovensko do cieľových krajín, pričom na Slovensku mal zabezpečiť aj ubytovanie. Rovnako poprel podiel na trestnej činnosti, keď pripustil iba to, že poznal niektorých zo spoluobžalovaných, pričom ich kontakty nesúviseli so žalovanou trestnou činnosťou. Jeho obhajoba bola však vyvrátená výpoveďami spoluobžalovaných M. G. a J. Y. , ako aj výpoveďou chráneného svedka F. O., ktorý podrobne rozviedol jeho účasť na žalovanej trestnej činnosti i spôsob a formy, ako k nim dochádzalo. Okrem toho bol usvedčovaný aj výstupmi z ITP, z ktorých vyplýva jeho účasť a vedomosť na predmetnej trestnej činnosti, ako aj výstupmi z bankovej služby Western Union, z ktorej vyplýva, že na jeho účet v tejto súvislosti boli poukázané finančné prostriedky.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý konanie obžalovaných správne posúdil a námietka obžalovaných bola nesprávna, keď obžalovaní sa snažili zbaviť viny účasti na organizovanej skupine.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadal ku všetkým okolnostiam, z ktorých sa pri ukladaní trestu vychádza a obžalovaným uložil zákonné tresty. Prihliadal pritom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť ich konania, možnosť nápravy ako aj samotný účel trestu.

Pokiaľ ide o námietku obž.M. M. o tom, že konanie proti jeho osobe ako proti ušlému nie je zákonné, odvolací súd poukázal, že o termíne verejného zasadnutia vedel, rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na dobu 5 rokov je právoplatné, pričom podľa jeho vyjadrenia sa nachádza na území Rakúska, preto bol prostredníctvom obhajcu poučený o tom, že má možnosť si vybaviť pobyt na termín verejného zasadnutia, event. sa bude konať ako proti ušlému, pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky , aby sa voči jeho osobe konalo ako proti ušlému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.