Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-20-2022.pdf
PDF · 70.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu SR -Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti žalovanému P. I., nar. XX.XX.XXXX, W., O. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 91,-Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,- Eur od 04.06.2020 až do zaplatenia, na účet žalobcu č.: X XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 91,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.06.2020 až do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovanému bola dňa 04.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, vo výške 91,- Eur, splatná dňa 03.06.2020, a to za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení: J. KR PZ O., za obdobie od 18.04.2020 do 25.04.2020. Žalovaný túto sumu neuhradil ani na základe písomnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia, žalobca sa preto svojho práva domáha súdnou cestou. Ako žalobca uviedol, povinnosť znášať náklady na stravu počas pobytu v karanténnom zariadení u žalovaného vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., možnosť obmedzenia vlastníctva fyzickej osoby v záujme ochrany verejného zdravia je v súlade aj s ustanoveniami Ústavy SR, čo bolo potvrdené nálezom Ústavného súdu SR pod sp.zn. PL.J Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, pričom žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení. Žalobca, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom č. 273/1993 Z.z., ako aj zákonom č. 374/2014 Z.z.
2. V priebehu konania žalobca doplnil svoju argumentáciu a uviedol, že fyzické osoby sú povinné jednak plniť opatrenia v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. a zároveň znášať náklady, vzniknuté u nich v súvislosti s plnením týchto povinností. Stravné, ktoré bolo vyčíslené ako paušálne v zmysle zákona č. 176/2019 Z.z., bolo za žalovaného uhradené menovanému zariadeniu zo strany žalobcu, ktorý teda plnil za žalovaného to, čo mal plniť sám, v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.
3. Žalovaný sa k veci nevyjadril.
4. K žalobe boli doložené listiny, a to faktúra č. XXXXXXXXXX, vystavená Ministerstvom vnútra SR dňa 04.05.2020, splatná do 03.06.2020, na sumu 91,- Eur, pričom popis fakturovanej položky je tu uvedený
ako „strava karanténa“. Bola takisto doložená písomná výzva z 19.10.2020 Ministerstva vnútra SR, adresovaná žalovanému, zaplatiť sumu 91,- Eur z uvedenej faktúry do 30 dní od vystavenia tejto výzvy, na stanovené číslo účtu. Dňa 14.10.2021 bola datovaná ďalšia výzva Ministerstva vnútra SR adresovaná žalovanému, na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,- Eur, a to do 10 dní od jej doručenia, pričom v prípade, že do stanoveného termínu úhrada nebude vykonaná, bude ministerstvo nútené uplatniť tento nárok súdnou cestou. Ukončenie povinnej karantény bolo doložené takisto písomne, listina je podpísaná žalovaným a potvrdzuje jej trvanie od 18.04.2020 do 25.04.2020.
5. Na základe uvedeného súd považoval za nesporné a teda preukázané skutkové tvrdenia o absolvovaní povinnej izolácie žalovaného v karanténnom zariadení, aj o jej rozsahu, rovnako bolo nesporné, že uvedené zariadenie poskytovalo všetkým osobám, vrátane žalovaného, stravu počas celého obdobie a ich izolácie v zariadení, aj že žalobca refundoval zariadeniu tieto náklady na zabezpečenie strany. Ak teda § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. stanovuje, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, a zároveň je v konaní preukázané, že za žalovaného plnil tieto náklady v určitej výške žalobca, potom súd uzavrel, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 454 Občianskeho zákonníka) a toto je povinný žalovaný vydať tomu, na úkor koho sa obohatil (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi je povinný zaplatiť fakturovanú sumu 91,- Eur, spolu s úrokom z omeškania, počítaným odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády š. 87/1995 Z.z.
6. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď v spore bol úspešný žalobca, má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).