Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/243/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: Obec Raková, 023 51 Raková č. 140, IČO: 00 314 234, zastúpený: JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: IHT ZA s.r.o., so sídlom Hlboká 8375/20A, 010 01 Žilina, IČO: 44 748 396, o zaplatenie 632,10 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 632,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 349,98 eur od 13.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 282,12 eur od 12.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 37,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,90 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.06.2014 v spojení s písomným podaním zo dňa 28.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 632,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 349,98 eur od 28.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 282,12 eur od 26.09.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že dňa 06.07.2009 došlo medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy 05/2009. Predmetom zmluvy bolo dodanie odpadu, ktorý bol určený na zhodnotenie podľa špecifikácie obsiahnutej v bode 3. kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho kupujúcemu počas trvania zmluvy. Navrhovateľ vystavil na základe uvedenej kúpnej zmluvy odporcovi faktúru č. 29/2013, zo dňa 13.05.2013 na sumu 349,98 eur so splatnosťou dňa 27.05.2013 a faktúru č. 68/2013, zo dňa 11.09.2013 na sumu 282,12 eur so splatnosťou dňa 25.09.2013. Dňa 07.01.2014 navrhovateľ odoslal odporcovi inventarizáciu zostatku k 31.12.2013, prostredníctvom ktorej ho žiadal o odsúhlasenie a potvrdenie správnosti pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi. Inventarizáciu odporca nerozporoval a potvrdil ju svojou pečiatkou a podpisom. Navrhovateľ odoslal odporcovi dňa 16.04.2014 upomienku na uhradenie dlžnej sumy vo výške 632,10 eur ako posledný pokus o zmier. Aj napriek písomnej upomienke odporca do dňa podania návrhu na začatie konania dlžnú sumu neuhradil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil Kúpnu zmluvu č. 05/2009, faktúry č. 29/2013 a č. 68/2013, inventarizáciu zostatku k 31.12.2013 a upomienku - posledný pokus o zmier zo dňa 16.04.2014 s doručenkou.

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -25 zo dňa 11.09.2014, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore vyjadril nesúhlas s návrhom na

začatie konania v časti požadovaného úroku z omeškania. Poukázal pritom na § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené ustanovenie sa odporca dostal do omeškania až po uplynutí 30 dní od doručenia faktúry, a nie v lehote splatnosti faktúry. Nakoľko je teda úrok z omeškania určený nesprávne, odporca v tejto časti návrh na začatie konania neuznáva a žiada, aby bol návrh zamietnutý.

V písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 22.10.2014 navrhovateľ uviedol, že odporca rozporuje len úroky z omeškania, a to konkrétne deň, od kedy je odporca povinný tieto úroky platiť. Vzhľadom na uvedené, základ nároku sporný nie je. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odporca mal na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva čas viac ako rok, avšak doposiaľ si svoju povinnosť nesplnil. Navrhovateľ označil odpor odporcu za špekulatívny a podaný v snahe oddialiť zaplatenie záväzku. Uviedol, že na faktúrach č. 29/2013 a č. 68/2013 je uvedený nesprávny dátum splatnosti faktúry. V Kúpnej zmluve 05/2009 je v čl. 4 uvedené, že splatnosť faktúr sa stanovuje na 30 dní. V prípade omeškania úhrady je predávajúci oprávnený účtovať kupujúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05% z nezaplatenej čistky za každý deň omeškania. S poukazom na uvedené navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že žiada, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 632,10 eur spolu s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 349,98 eur od 13.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 282,12 eur od 12.10.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť trovy konania.

Uznesením č.k. -39 zo dňa 12.12.2014 súd pripustil zmenu návrhu, navrhovanú navrhovateľom v písomnom podaní zo dňa 22.10.2014.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu, ide o drobný spor. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor. Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní

nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Podľa ustanovenia § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V prejednávanej veci ide o konanie o tzv. drobnom spore tak, ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP. Súd preto využil procesnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 115a ods. 2 OSP a rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 08.07.2015.

Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že na základe písomnej Kúpnej zmluvy 05/2009 zo dňa 06.07.2009 navrhovateľ dodal odporcovi tovar (odpad určený na zhodnotenie) špecifikovaný v predložených listinných dôkazoch - faktúrach č. 29/2013 zo dňa 13.05.2013 a č. 68/2013 zo dňa 11.09.2013. Kúpnu cenu za dodaný tovar v celkovej výške 632,10 eur navrhovateľ vyúčtoval odporcovi označenými faktúrami, o ktorých nevznikla pochybnosť, že sa dostali do dispozičnej sféry odporcu, čo je zrejmé aj z obsahu odporu odporcu, v ktorom odporca nenamietal vyfakturovanú sumu, len úrok z omeškania.

Pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny, písomná kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje v bode 4 dojednanie, v zmysle ktorého „sa splatnosť faktúr stanovuje na 30 dní“. Súd po posúdení uvedeného dojednania konštatuje, že v ňom absentuje určenie začiatku plynutia lehoty 30 dní, a teda nie je zrejmé, od akého okamihu táto lehota začína plynúť, t.j. či od vystavenia faktúry alebo od doručenia faktúry odporcovi, či od dodania tovaru, prípadne od iného momentu. S poukazom na absenciu dohody zmluvných strán o začiatku plynutia lehoty splatnosti kúpnej ceny (splatnosti faktúr) v písomnej kúpnej zmluve súd dospel k záveru, že predmetné dojednanie splatnosti faktúr v bode 4 zmluvy je neurčité, a z uvedeného dôvodu, pri aplikácii § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa jedná o dojednanie absolútne neplatné.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu namietol úrok z omeškania, konkrétne začiatok plynutia doby omeškania. Poukázal pritom na ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, použitia ktorého sa dovolával. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní

uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Citované zákonné ustanovenie je účinné od 01.02.2013. Súd poukazuje na prechodné ustanovenie § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na daný právny vzťah medzi účastníkmi konania odporcom označené ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť až 01.02.2013 nemožno aplikovať, nakoľko kúpna zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 06.07.2009, a teda omeškanie dlžníka sa spravuje právnymi predpismi účinnými do 31. januára 2013, kedy ešte ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka nebolo účinné. Okrem toho súd uvádza, že predmetné ustanovenie upravuje všeobecne omeškanie dlžníka s peňažným plnením (splatnosť peňažného záväzku z pozície omeškania dlžníka), pričom v prípade konkrétneho zmluvného typu je vo vzťahu k splatnosti ceny zmluvného plnenia potrebné primárne aplikovať ustanovenia príslušného zmluvného typu, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k § 365 Obchodného zákonníka, t.j. v prípade kúpnej zmluvy ide o ustanovenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil odpor odporcu ako nedôvodný.

Nakoľko teda v konaní nebola preukázaná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny, odporca bol v súlade s ustanovením § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň možno považovať deň dodania tovaru (11.04.2013 a 11.09.2013). Uvedením dátumu splatnosti na faktúrach (27.05.2013 a 25.09.2013) navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúr. Vzhľadom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Navrhovateľ si uplatnil nárok na dohodnutý úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, v spojení s bodom 4 Kúpnej zmluvy 05/2009 zo dňa 06.07.2009, a to v zmysle zmeneného návrhu od 13.06.2013 a 12.10.2013.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok, pokiaľ ide o istinu s úrokom z omeškania, za nesporný, skutkovo a právne dôvodný, a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca kúpnu cenu vo výške 632,10 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky v podobe dohodnutého úroku z omeškania uhradil, súd návrhu v tejto časti vyhovel.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania, v znení jeho zmeny zo dňa 22.10.2014, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 12.12.2014 č.k. -39, zároveň uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur upravuje ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenia sú účinné od 01.02.2013. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na už vyššie citované prechodné ustanovenie § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého na daný právny vzťah medzi účastníkmi konania ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť až 01.02.2013 nemožno aplikovať, nakoľko kúpna zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 06.07.2009, a teda omeškanie dlžníka a právne nároky veriteľa z toho vyplývajúce sa spravujú právnymi predpismi účinnými do 31. januára 2013. Vzhľadom na uvedené súd považuje navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4- eur za nedôvodný, preto súd návrh vo zvyšnej časti, t.j. v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Časť uplatneného nároku navrhovateľa, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý

(paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur) predstavuje len pomerne nepatrnú časť celého uplatneného nároku (4%), preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP priznal navrhovateľovi voči odporcovi plnú náhradu trov konania. Súd teda priznal navrhovateľovi náhradu dôvodne uplatnených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v sume 37,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 118,90 eur titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 23.06.2014, návrh na začatie konania z 24.06.2014 pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 41,50 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH, a to pri aplikácii ustanovení § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).