Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/144/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu G. E. K., K.. Q.. X.., K. K. N. C., S. Č.. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v rade 1/ E. F., H.. XX. XX. XXXX, H. C. R. R., S. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mestom Martin, a v rade 2/ N. H., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z., E. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 3 721,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 3 069,15 € spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 862,80 € od 16. 09. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 377,89 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01. 04. 2015 sa žalobca proti obom žalovaným, a to žalovanej v rade 1/ ako dlžníčke a žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy 3 721,64 €, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania zo splátok zročných v období od 21. 04. 2011 do 15. 09. 2014 vo výške 410,00 € a 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 721,64 € od 16. 09. 2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči obom žalovaným nadobudol od postupcu Slovenskej sporiteľne a.s. so sídlom v Bratislave na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. (zák. č. ) zo dňa 04. 11. 2009. Pohľadávka banky voči žalovaným vznikla na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrela banka so žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 10. 08. 2005. Touto zmluvou poskytla banka žalovanej v rade 1/ úver a žalovaná v rade 1/ sa ho zaviazala splácať spôsobom stanoveným v zmluve. Žalovaná si však svoju povinnosť neplnila v dôsledku čoho jej voči banke vznikol dlh. Pohľadávka banky a následne aj žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 414,42 €, a táto suma pozostávala z istiny vo výške 7 492,56 €, úroku z omeškania vyčísleného v sume 921,86 €. Úrok z omeškania si však žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovanej v rade 1/ bol pôvodne poskytnutý úver vo výške 4 979,09 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 71,57 € vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si však v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 04. 2011 do 20. 07. 2015, čiže celkovo 52 splátok vo výške 3 721,64 €. Splátky, ktoré boli zročné od 20. 09. 2014 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými 15. 09. 2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Iné splátky si žalobca v konaní neuplatňuje. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a to napriek tomu, že šlo o spotrebiteľský úver. Súčasne vyčíslil 8,05 % úrok

z omeškania z jednotlivých splátok, ktoré boli zročné od 20. 04. 2011do 15. 09. 2014 spôsobom, ktorý bol uvedený v žalobe a takto vyčíslený úrok predstavoval sumu 410 €. Šlo o úrok vypočítaný z 52 neuhradených splátok úveru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe vyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jej pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Súd preto žalovanej v rade 1/ ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin podľa § 29 ods. 2 O. s. p., ktorý potom žalovanú v rade 1/ v konaní zastupoval.

Pokiaľ šlo o žalovaného v rade 2/, ten sa k žalobe nevyjadril napriek tej skutočnosti, že mu bola žaloba riadne a včas doručená a pojednávaní nariadených vo veci sa nezúčastňoval.

Súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2015 vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Skutočne je pravdou, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ dňa 10. 08. 2005 so žalovanou v rade 1/ uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, ktorej číslo je uvedené v žalobe. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej v rade 1/ poskytnutý úver vo výške 150 000 Sk ako spotrebný bezúčelový úver pri výške úrokovej sadzby 11,10 %, pri poplatku za poskytnutie úveru 3 000 Sk, pri poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne, pri výške splátok 2 156 Sk s tým, že boli zročné k 20-temu dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola k 20. 09. 2005 a splatnosť poslednej splátky k 20. 07. 2015. Ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná na 5,63 % ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, ktoré sa žalovaná v rade 1/ ako dlžníčka zaviazala dodržiavať.

S touto zmluvou súvisela dohoda o ručení uzavretá podľa § 303 až 312 Obch. zák. medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným v rade 2/. Touto zmluvou žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, čiže banky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy vyššie uvedenej, a to v prípade ak dlžník, čiže žalovaná v rade 1/ neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi, teda žalovanej v rade 1/.

Nepochybne bolo preukázané, že žalobca sa potom stal veriteľom predmetnej pohľadávky a jej príslušenstva na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uvedenej v žalobe, ktorú inak žalobca pripojil do súdneho spisu. Postúpenie pohľadávok však banka oznámila obom žalovaným listom z 20. 11. 2009, ktoré sa do poznávacej sféry oboch žalovaných dostali 19. 01. 2010, z ktorej sa do poznávacej sféry oboch žalovaných dostali v januári 2010.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v rade 1/ alebo žalovaný v rade 2/ boli zaplatili žalobcovi, ako novému veriteľovi, sumu 3 721,64 €, ktorá predstavuje práve spomínaných 52 nezaplatených splátok zročných od 20. 04. 2011 až do 15. 09. 2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie úveru v dôsledku nesplácania zročných splátok listom z 27. 08. 2014, pričom v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne sa táto zásielka požadovala za doručenú 3 dňom od jej odoslania. V zmysle dodržania 15- dňovej notifikačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. mimoriadna splatnosť úveru potom nastala dňa 15. 09. 2014.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodná.

Súd rozhodoval v čase, keď platilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Právny vzťah medzi žalobcom a účastníkmi konania, pokiaľ ide o prípadne premlčanie nároku žalobcom uplatňovaného voči žalovaným, súd posudzoval v zmysle ust. § 100 a nasl. Obč. zák. vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. platného v čase rozhodovania súdu.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že pokiaľ ide o nárok žalobcu tak vzhľadom na deň podania žaloby, teda 01. 04. 2015 a plynutie trojročnej premlčacej doby sú premlčané splátky, ktoré sú zročné pred 20. 04. 2012 a teda nepremlčané sú splátky zročné od 20. 04. 2012 do 20. 07. 2015, čo je celkovo 40 splátok v celkovej výške 2 862,80 €. Len z týchto splátok mohol žalobca požadovať aj úroky z omeškania, na ktoré mu vznikol nárok od 21. 04. 2012 do 15. 09. 2014, čo potom predstavovalo sumu 206,35 €. Nárok na úroky z omeškania zo splátok, ktoré boli zročné od 20. 04. 2011 do 20. 03. 2012 bol premlčaný. Žalobcovi potom celkovo patrí titulom nesplatených splátok a úrokov z omeškania vyčíslených z nich k 15. 09. 2014 celkovo suma 3 069,15 €. Z istiny 2 862,80 € môže potom žalobca uplatňovať ďalej 8,05 % úrok z omeškania od 16. 09. 2014 do zaplatenia.

Nárok žalobcu na vrátenie úveru nachádza oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Z. z.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s splnením peňažného dlhu.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd žalovanú v rade 1/ zaviazal ako dlžníčku z úverovej zmluvy k zaplateniu vyššie uvedených plnení žalobcovi. Žalovaný v rade 2/ prevzal záväzok ručiteľa a preto zodpovedá v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. za splatenie dlhu žalobcovi. V rozsahu, v akom jeden zo žalovaných splní záväzok voči žalobcovi zaniká povinnosť druhého zo žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania žalobcovi, ktorý nebol v konaní plne úspešný pomerne krátil v závislosti od jeho úspechu a neúspechu vo veci. K trovám žalobcu patrí zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 223 € a ďalej trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí odmena právneho

zástupcu žalobcu za 3 úkony právnych služieb po 141,07 €, a to prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 13. 08. 2015. Pokiaľ ide o účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2015 patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena len vo výške 1-iny tarifnej sadzby, teda v sume 35,27€, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k odročeniu pojednávania pre neprítomnosť žalovaných bez prejednania veci samej. Za vyjadrenie žalobcu zo dňa 13. 07. 2013 súd nepriznal právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na skutočnosť, že na výzvu súdu týmto vyjadrením žalobca len dopĺňal žalobu a predkladal listinné dôkazy, ktoré mal pôvodne pripojiť k pôvodnej žalobe, čo ale neurobil a tak niektoré jeho tvrdenia preukázané neboli. K 4 úkonom právnej služby patrí aj režijný paušál po 8,39 € a 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia takto predstavujú sumu 590,45 € a spolu trovy konania predstavujú sumu 813,45 €. Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná istina, ktorá predstavuje 82 % pôvodne uplatneného nároku ( 3 721,64 €). Čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom, a predstavuje potom 64 % pôvodne uplatneného nároku. Súd preto priznal žalobcovi, vzhľadom na pomerné krátenie náhrady trov konania len 64 % účelne vynaložených trov konania, čo predstavuje sumu 377,89 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.