Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/672/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lýdie Gálisovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -39 zo dňa 16.12.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -51 zo dňa 25.02.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 2.519,80 eura a nemajetkovej ujmy v sume 503,96 eura podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 11508/2010. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože trovy nešpecifikoval a ani mu žiadne nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. zistil, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.08.2010 proti povinnej Tünde Vargovej a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, podal žiadosť o vydanie poverenia dňa 13.10.2010 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.05.2010 číslo SR 03970/10, a predmetom exekúcie bolo vymoženie 614,71 eura s príslušenstvom. Uznesením exekučného súdu č. k. -12 zo dňa 14.03.2011 bola právoplatne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne uznesením exekučného súdu č. k. -21, právoplatným dňa 15.02.2012, bolo exekučné konanie zastavené. Súd prvého stupňa urobil záver, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý pre súdneho exekútora nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, avšak nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok zodpovednosti za škodu. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd nepovažoval za opodstatnenú, pretože žaloba bola na súd podaná v rámci premlčacej doby. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. od 30.03.2011, ktorý nasleduje po dni, na ktorý pripadá 15. deň plynúci od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, a uplynie dňa 30.03.2014. K podmienke uplatnenia nároku na súde, teda k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasl. zákona súd poukázal na to, že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie žalovanému predložil a žalobu podal na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, avšak ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej lehota 6 mesiacov už uplynula. Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. O žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 28.10.2010, no nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tomto smere súd poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01. 06. 2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Je dané oprávnenie exekučného súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť. Súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Komárno je aj zmluva o úvere zo dňa 19.09.2008 uzatvorená medzi oprávneným a povinným, keď exekučný súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup, súd sa ďalšími podmienkami - existenciou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a škodou už nezaoberal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , ktorý videl v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 273 dní dňa 03.05.2011. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 13.10.2010 a exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 14.03.2011 zamietnutím tejto žiadosti, pričom oprávnený odvolanie nepodal a uznesenie sa v dôsledku toho stalo právoplatným. Následne došlo k právoplatnému zastaveniu exekučného konania. Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o., bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.05.2010 číslo SR 03970/10. Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale nie aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a aj náhradu nemajetkovej ujmy v súlade so zákonom, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne, lebo v exekučnom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu žalobcom požadované konštatovanie o opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 273 dní, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti exekútora o vydanie poverenia (13.10.2010) a s ohľadom na dátum rozhodnutia súdu (14.03.2011) 0o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no odvolací súd zistil, že v priebehu konania ho nepredložil a ani neoznačil, a tak súd vôbec nemohol vykonať (§ 129 ods. 1 OSP) tento listinný dôkaz za predpokladu, že by ho považoval za dôkaz právne významný pre zistenie skutkového stavu. V spise nefiguruje ani žiadne podanie navrhovateľa s údajným návrhom na prerušenie konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu. K námietke žalobcu k tomu, že súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, odvolací súd dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. -51 zo dňa 25.02.2015, vydaným vyšším súdnym úradníkom, uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške spolu 23 eur za odvolanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, s odkazom na položku č. 7a a č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - súdny poplatok 20 eur za odvolanie a súdny poplatok 3 eurá za elektronické podanie, s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur, a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Čo sa týka súdneho poplatku 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, žalobca svoje odvolanie nijako nezdôvodnil. Sudkyňa súdu prvého stupňa nemieniac odvolaniu vyhovieť predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu v zmysle § 374 ods. 4 druhej vety OSP. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Podľa položky 20a) sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je súdny poplatok za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. Podľa poznámky v bode 1. k tejto položke sa uvádza, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku <. V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000 Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 06.02.2015, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. S ohľadom na uvedené právne posúdenie odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Žalobca v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť, avšak odôvodnenie odvolanie smerovalo výlučne k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur. Výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca podrobnejšie nezdôvodnil. Odvolací súd v tomto smere odvolanie ani proti súdnemu poplatku za odvolanie a ani proti súdnemu poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, nepovažoval za opodstatnené. Preto uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.