Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-378-2011.pdf
PDF · 75.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/378/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému Buildex, s.r.o., Teplická 34, Poprad, IČO 44 257 651, o vymoženie 71,09 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 45,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2011 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 71,09 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-3090614911-GC04/11 zo dňa 13.06.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 056865 * dňa 13.09.2011.
Dňa 26.01.2015 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Dňa 24.04.2015 oprávnený súdu oznámil, že ponecháva na zvážení súdu, či zastaví exekučné konanie. Namieta však zaviazanie na náhradu trov exekúcie vo výške 65,39 eur, nesúhlasí s požadovanou výškou trov exekúcie, keď exekútorský úrad okrem iného žiada aj náhradu hotových výdavkov poštovné za úkony súvisiace s ukončením exekúcie, vyznačením právoplatnosti, vrátením poverenia na vykonanie exekúcie a oznámením podľa § 35 ods. 3 EP. Náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívne práce vo výške 10,- eur je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Zo súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 19.03.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa nepodarilo povinnému doručiť, keď zásielka sa vrátila súdnemu exekútorovi dňa 26.03.2012 s poznámkou adresát je neznámy. Z odpovedných hárkov Sociálnej poisťovne zo dňa 19.03.2012 a zo dňa 21.11.2014 k žiadostiam súdneho exekútora súd zistil, že povinný bol evidovaný ako zamestnávateľ od 0.02.2009 do 31.03.2011 a nemá žiadneho zamestnanca. Dňa 30.12.011 súdny exekútor vykonal lustráciu v evidencii Okresného riaditeľstvo PZ
- ODI Poprad, ktoré súdnemu exekútorovi dňa 02.02.2012 oznámilo, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Dňa 30.12.011 súdny exekútor požiadal o súčinnosť Daňový úrad Prešov, ktoré súdnemu exekútorovi dňa 10.04.2012 oznámilo, že povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet. Dňa 14.05.2013, dňa 30.07.2014 a dňa 07.11.2014 vykonal súdny exekútor lustráciu nehnuteľného majetku povinného s negatívnym výsledkom. Dňa 03.10.2014 súdny exekútor vykonal lustráciu v Obchodnom registri so zistením, že adresa sídla povinného je nezmenená. Dňa 11.12.2014 vykonal súdny exekútor lustráciu v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne so zistením, že povinný dlhuje sumu
8.972,75 eur. Ďalej súd zistil, že súdny exekútor vydal v inom exekučnom konaní vedenom voči povinnému v prospech oprávneného (EX 2450/2011) príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý však nebol zrealizovaný, nakoľko povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky a súdny exekútor vykonal i opakované zisťovanie bankových účtov v 14 peňažných ústavoch, avšak nebol zistený žiadny aktívny bankový účet. Voči povinnému sú vedené ďalšie exekučné konania, na Exekútorskom úrade Mgr. Martina Petrušku sú vedené 2 exekučné konania, v ktorých neeviduje žiadnu úhradu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, povinný nemá žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov (z toho vyplýva, že nemá ani žiadne skladové zásoby, prístroje, či dlžníkov) a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (povinný nenadobudol žiadne majetok, je dlžníkom Sociálnej poisťovne, sú voči nemu vedené ďalšie exekučné konania). Oprávnený sám neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov exekúcie, keď právna úprava zakotvuje minimálnu výšku odmeny, na náhradu ktorej má súdny exekútor nárok v každom exekučnom konaní.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur, keď podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálne stanovenej výške 33,19 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 4,55 eur (0,35 eur žiadosť o udelenie poverenia + 1,60 eur upovedomenie o začatí exekúcie povinný + 1,20 eur žiadosť o poskytnutie súčinnosti + 1,40 eur návrh na zastavenie exekúcie).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,40 eur, ale len vo výške 0,35 eur a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,70 eur, ale len vo výške 1,60 eur, nakoľko z exekútorského spisu mal preukázané, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia jednou zásielkou v 4 exekučných konaniach a z exekútorského spisu mal súd preukázané, že hodnota poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému bola 1,60 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému vo výške 1,40 eur, nakoľko súdny exekútor riadne ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie okrem doručenia povinnému nepreukázal. Súd napokon nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, oznámenie
podľa § 35 ods. 3 EP a vrátenie poverenia vo výške 4,20 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, oznámenie podľa § 35 ods. 3 Exekučného poriadku a vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, vyžiadanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je úkonom potrebným len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, oznámenie a vrátenie poverenia sú len úkonmi, ktorými si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 35 ods. 3 a § 60 Exekučného poriadku a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval, ani nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. S argumentáciou súdu, že administratívne náklady sú súčasťou administratívnych prác, sa stotožnil aj zákonodarca, nakoľko novela cit. vyhlášky, na ktorú sa súdny exekútor odvoláva, ktorá mala explicitne zakotviť, že administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác, nebola v navrhovanom znení nikdy prijatá. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Er/2313/2011 zo dňa 17.12.2013 a uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/205/2010 zo dňa 05.08.2010, súd uvádza, že tieto nie sú pre súd záväzné.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 37,74 eur + 20 % DPH, t. j. 45,29 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.