Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-45-2015.pdf
PDF · 93.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-11P/45/2015
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov matky E. B., G.. XX. XX. XXXX, K. T. O. XXX, XXX XX T. O. a otca Z. B., nar. XX. XX. XXXX, K. Z. XXX/XX, XXX XX Č., právne zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Veľký Krtíš, v konaní o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2015 sa otec maloletej domáha vo veci samej úpravy rodičovských práv a povinností tak, aby maloletá Z. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a aby súd matke dieťaťa uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30,-- Eur mesačne vopred k rukám otca. Návrh vo veci samej otec odôvodnil tým, že maloletá prejavila sama záujem žiť v jeho domácnosti a túto jej vôľu chce rešpektovať. K maloletej má vytvorený silný citový vzťah. Zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti odôvodnil aj sociálnym zázemím a schopnosťou zabezpečiť výkon osobnej starostlivosti. Dňa 07. 08. 2015 doručil súdu podanie označené ako „Návrh - doplnenie“, z obsahu ktorého vyplýva, že sa domáha dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom predbežného opatrenia medzi účastníkmi konania až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní sp. zn. 11P 45/2015. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil zhoršením vzťahov medzi maloletou a matkou. Nadobudol podozrenie z fyzického a psychického týrania dieťaťa matkou. Nariadenie predbežného opatrenia by umožnilo vytvoriť situáciu pre objektívne rozhodnutie o návrhu vo veci samej. Vzhľadom na reakcie dieťaťa nadobudol obavu z ohrozenia jeho psychického zdravia v prípade ďalšieho zotrvávania v domácnosti matky. K tomuto dospel aj na základe incidentu z 31. 07. 2015, kedy maloletá odmietla návrat do výchovného prostredia matky v T. O. a dožadovala sa zotrvania v domácnosti otca. Uvedená situácia bola riešená prostredníctvom orgánov polície a ÚPSVaR. Po návrate dieťaťa do prostredia matky, toto je nadmieru rozrušené, veľmi vystresované a s dieťaťom má len obmedzený kontakt vzhľadom na to, že matka znemožňuje styk dieťaťa s otcom. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia doplnil písomným podaním z 10. 08. 2015, v ktorom doplnil, že maloletá má v jeho domácnosti vytvorený priaznivý vzťah s jeho priateľko a maloletým dieťaťom, s ktorými tam žije.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p.; ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až § 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O. s. p.; predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 5; veta prvá O. s. p.; ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252376'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252375'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p.; predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine); rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine; ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine; súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pre účel rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu otca vo veci samej z 04. 08. 2015, návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 07. 08. 2015, písomného podania z 10. 08. 2015, správou ÚPSVaR Veľký Krtíš z 11. 08. 2015, správou z psychologickej konzultácie z 03. 08. 2015, obsahom pripojených spisov sp. zn. 7P 65/2012 a na tomto základe zistil tento skutkový stav:
Maloletá Z. B. bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/222/2004-52 z 28.04.2005, právoplatným 16. 05. 2005 na čas po manželstva rodičov maloletej zverená do osobnej starostlivosti matke. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 39,83 eur (1.200 Sk) mesačne. Medzi rodičmi maloletej následne boli vedené viaceré súdne konania týkajúce sa úpravy rodičovských práva povinností a to sp. zn. 6P 158/2010, 7P 47/2010, 6P 23/2010, 6P 89/2009, 3P 143/2003 a naposledy sp. zn. 7P 65/2012 o úprave styku otca s maloletou. V rozhodnutí o rozvode manželstva nebol styk otca s maloletou dcérou upravený. Otec sa úpravy rodičovských práv a povinností v tomto rozsahu domáhal v súdnom konaní sp. zn. 7P 65/2012, kde však dňa 18. 07. 2002 zobral návrh na začatie konania späť, netrval na úprave styku a žiadal zastaviť konanie, o čom súd rozhodol uznesením č. k. 7P/65/2012-37 z 05. 09. 2012, právoplatným 22. 10. 2012.
Otec maloletej dňa 04. 08. 2015 doručil súdu návrh vo veci samej na začatie konania o zmenu umiestnenia maloletej a domáha sa záväzného výroku súdneho rozhodnutia, ktorým by súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 30 Eur mesačne. Návrh zdôvodnil tým, že maloletá vyjadrila záujem žiť v jeho domácnosti, čomu chce vyhovieť, pretože má k nej silný citový vzťah, solídne sociálne zázemie a je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú. Svoj zdravotný stav pritom deklaroval ako uspokojivý. Dňa 07. 08. 2015 otec maloletej adresoval súdu písomné podanie „ návrh - doplnenie", z obsahu, ktorého vyplýva že navrhovateľ sa dovoláva dočasnej úpravy práv a povinnosti medzi účastníkmi konania a to formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. Dôvodnosť dočasnej úpravy na pomerov do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej odôvodňuje zhoršením vzťahov medzi matkou a maloletým dieťaťom a podozrením z fyzického a psychického týrania maloletej matkou. Maloletá prejavuje jednoznačný záujem žiť natrvalo u otca. V rodinnom prostredí otca by maloletá mala vytvorené priaznivé podmienky, uľahčenú školskú dochádzku do ZŠ v Čebovciach. Naliehavosť dočasnej úpravy vyvodzuje aj z incidentu, ktorý nastal 31. 07. 2015, pretože maloletá odmietla ostať u matky potom ako ju odviezol späť k matke. Z konfliktu, ktorý nastal medzi maloletou a matkou, ktorý riešil aj prostredníctvom orgánov polície, dospel k názoru, že je ohrozené duševné zdravie a vývoj maloletej, pretože po návrate do starostlivosti matky je maloletá nadmieru rozrušená, plačlivá a veľmi vystresovaná. Okrem toho matka obmedzuje kontakt maloletej s otcom a znemožňuje mu styk. Na základe skutočností, ktoré sa dozvedel sprostredkovane od maloletého dieťaťa v čase, kedy dieťa bolo v jeho domácnosti od 26. 07. 2015 do 31. 07. 2015 dospel k presvedčeniu, že objektívne je potrebné preskúmať prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a spôsob akým s ňou matka nakladá.
Zo správy ÚPSVaR z 11. 08. 2015 súd zistil, že v rodine maloletého dieťaťa aktuálne nastal problém, kedy maloletá prejavila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Úrad sprostredkoval konzultáciu so psychológom referátu PPS s maloletou a rodičmi. Zastáva názor, že maloletá je vo veku, kedy je nutné jej názor rešpektovať, avšak zdôraznil, že mandát na výkon v osobnej starostlivosti o maloletú má matka na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Opatrovník poukázal na to, že nedisponuje negatívnymi poznatkami o rodine, v ktorej dieťa vyrastá. Incidenty, ktoré popisovala maloletá sú staršieho dáta a nezodpovedajú reálnemu stavu. Rodičia však nie sú schopní spolu komunikovať, dochádza k vzájomným slovným atakom a obviňovaniu a táto skutočnosť je v neprospech maloletého dieťaťa. Matka nerešpektuje vôľu dieťaťa a svoje predstavy považuje za správne.
Podľa záverov správy z psychologickej konzultácie 03. 08. 2015, vypracovanej psychologičkou referátu PPS ÚPSVaR v Veľkom Krtíši, Mgr. Annou Makanovou vyplýva, že maloletá aktuálne nadobudla pocit, že všetko bude mať zabezpečené u otca, pričom u matky sa cíti neakceptovaná. Maloletá sa sťažovala, že musí vykonávať starostlivosť o svoju mladšiu sestru, pričom matka ju núti jesť jedlo, ktoré jej nechutí, upratovať domácnosť. Pri nesplnení povinnosti ju trestá napríklad "buchnátmi“, raz aj sprchovaním v studenej vode, pohlavkami, kedy pri jednom incidente jej aj vypadol mliečny zub. Maloletá uviedla, že tieto situácie sa udiali už dávnejšie a to niekoľko rokov dozadu. Matka udalosti nevnímala ako pre dieťa traumatizujúce. Maloletá sa o situáciách nezmieňovala, čo zdôvodnila tým, že sa bála. Uviedla, že u otca je dobre, pretože nič nemusí, má všetko, veľa lásky, vlastnú izbu, výlety a hry. U otca by maloletá chcela zotrvať preto, že by nemusela cestovať do školy. U matky okrem povinností nemá čo robiť a nemá sa s kým kamarátiť. Vyjadrila, že sa cíti nepochopená a neakceptovaná a k matke sa nechce vrátiť, pretože by jej vnucovala svoj názor. Otec deklaroval pripravenosť zanechať zamestnanie v zahraničí a vynahradiť dcére minimálne stretávanie. Vyjadril presvedčenie, že maloletá v starostlivosti matky trpí a má povinnosť tomuto stavu zabrániť a zmeniť ho v prospech dieťaťa. Matka maloletej naopak zastáva názor, že otec ovplyvňuje negatívny postoj maloletej k nej a nemá vôľu deliť si s ním rodičovské kompetencie, pretože mu neverí. Zmeny v správaní maloletej pripisovala jej pubertálnemu veku a ovplyvňovaniu zo strany otca.
Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď dočasnej úpravy pomerov by právo účastníka bolo ohrozené. Súd pred nariadením predbežného opatrenia nemá povinnosť zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Povinnosťou navrhovateľa je osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Potreba dočasnej úpravy pomerov podľa § 74 ods. 1 O.s.p., v takomto konaní nemusí vyplývať z naliehavosti situácie, ale z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov ako zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletých detí ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. Súd preto pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu otca vychádzal z predpokladu, že pre zdôvodnenie takejto úpravy je potrebné odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na jej nariadení.
Súd nezistil dôvod pre okamžitý zásah do výkonu rodičovských práv formou predbežného opatrenia. Po preskúmaní obsahu návrhu zo 07. 08. 2015 dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nepreukázal relevantné skutočnosti v tom, že maloletej by hrozila ujma na zdraví alebo jej právach. Požiadavku dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa otec odôvodnil ohrozením psychického zdravia maloletého dieťaťa matkou, čo vyvodzoval z aktuálne nepriaznivého postoja maloletej k matke a jej tvrdení, na základe ktorého dospel k presvedčeniu, že došlo k zhoršeniu vzťahov medzi maloletou a matkou. Nadobudol podozrenie, že dieťa je fyzicky a psychicky matkou týrané. Predbežné opatrenie po právnej stránke zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 75a O.s.p. Svoje tvrdenia v zmysle navrhovanej dočasnej úpravy podľa § 75a O.s.p. nepodporil konkrétnym dôkazom ale predbežné opatrenie žiadal vydať na základe len sprostredkovaných vyjadrení maloletej. Otec zdôrazňoval situáciu, ktorá mala nastať dňa 31.07. 2015, kedy maloletá odmietala zostať v mieste trvalého bydliska matky. V týchto skutočnostiach potom vzhliadol ohrozenie zdravia maloletého dieťa, s ktorým záverom sa súd nestotožnil. Zákonným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p. je okolnosť, že maloleté dieťa sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo že je vážnym spôsobom ohrozený život a zdravie maloletého dieťa, pričom súd takéto predbežné opatrenie nariadi na návrh, ktorý je oprávnený podať orgán sociálnoprávnej ochrany detí s sociálnej kurately. Pokiaľ otec maloletej adresoval súdu takýto návrh, nedisponoval vecnou legitimáciu, pretože návrh podľa § 75a O.s.p. je oprávnený podať iba ÚPSVaR. Súd však ani s prihliadnutím na tvrdenia otca obsiahnuté v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07. 08. 2015 a ani s prihliadnutím na obsah listinných dôkazov (správy ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši, Správy z psychologickej konzultácie) nezistil skutočnosti, ktoré by svedčali o ohrození života a zdravia maloletej, preto zákonný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p. nevzhliadol. Opodstatnenosť návrhu z právnej stránky súd posudzoval v zmysle existencie zákonných dôvodov podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré k § 75a O.s.p. má komplementárny vzťah. V tomto smere súd poukazuje na to, že osobnú starostlivosť o maloletú Z. od rozvodu manželstva rodičov maloletej nepretržitým spôsobom zabezpečuje matka podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 6C/222/2004-52 z 28. 04. 2005. Uvedeným rozhodnutím maloletá Z. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a zároveň bola upravená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej. V starostlivosti matky nebola zaznamená žiadna vada a ani orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o rodine neeviduje žiadne negatívne poznatky o rodine, čo vyplýva zo správy ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši z 11. 08. 2015 (č.l. 14) a pripojených súdnych spisov. Matka maloletej starostlivosť o maloleté deti vrátane mal. Z. doposiaľ uskutočňovala na požadovanej úrovni výlučne osobným výkonom. Z obsahu listinných dôkazov a návrhu otca vyplýva, že maloletá Z. aktuálne prezentuje negatívny postoj k výchovným metódam, správaniu a prostrediu matky. Tento postoj podľa súdu je potrebné vnímať v kontexte stupňa rozumovej vyspelosti maloletej a s prihliadnutím na jej vek. Maloletá je v období dospievania, ktoré je sprevádzané významnými telesnými aj psychickými zmenami. Tento stav súd hodnotil aj s ohľadom na dlhodobo vypäté vzťahy medzi rodičmi a ich protichodné výchovné postoje, s ktorými maloletá subjektívne viac, či menej konvenuje prípadne ich odmieta. Negatívne konanie, ktoré pripisuje matke podľa súdu nezodpovedá reálnemu stavu, čo vyplýva z písomnej správy kolízneho opatrovníka a aj záverov psychológa (č.l. 14, 15). Incidenty, o ktorých sa maloletá zmienila pri psychologickom pohovore sa udiali dávnejšie v minulosti pred niekoľkými rokmi, maloletá ich doposiaľ vôbec neuvádzala a na matku sa nesťažovala. Súd tak dospel k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou nevyjadrujú objektívny a reálny obraz výchovného prostredia a vzťahu matky k maloletej. Odzrkadľujú však pretrvávajúci a aktuálny konflikt medzi rodičmi, ktorý postupne eskaloval a dňa 31.07.2015 maloletá vyjadrila tomu primerane svoj pocit z vzniknutej situácie, keď si postupne osvojila miernejší výchovný postoj otca, ktorý jej aj viac vyhovuje.
Na to, aby súd v predmetnej veci mohol spravodlivo rozhodnúť o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia mal. dieťaťa je potrebné, aby podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal komplexné dokazovanie a jeho vyhodnotenie z hľadiska jednotlivých dôkazných prostriedkov ako aj vo vzájomných súvislostiach v záujme úplného a objektívneho zistenia skutkového stavu veci, čo je predmetom konania o návrhu vo veci samej vedenom pod sp. zn. 11P 45/2015. Právna úprava podmienky na zmenu výchovného prostredia vyjadruje v ustanovení Zákona o rodine § 26 a ich danosť je potrebné v konaní vo veci samej vyhodnotiť. Vychádza sa pritom zo zmeny pomerov v skutočnostiach, ktoré tvorili základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, ktorým je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 6C/222/2004-52 z 28. 04. 2005. Relevantná je len taká zmena, ktorá je podstatná a závažná a nemôže ísť o zmeny krátkodobého charakteru. Súd má povinnosť pri prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, ktorý odráža najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a právo na zachovanie vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom. Z tohto hľadiska úprava uvedených pomerov predbežným opatrením je dôvodná len vtedy, ak existuje stav, že záujem dieťaťa vyžaduje rýchlu a neodkladnú zmenu výchovného prostredia. Je tomu tak vtedy, ak sa v návrhu tvrdí a osvedčí, že dieťa v prostredí v ktorom sa nachádza je ohrozené a je v záujme dieťa zmena výchovného prostredia. Takéto skutočnosti však zo spisového materiálu podľa súdu nevyplývajú. Okrem toho súd dodáva, že aj v situácii, keď u otca existuje priaznivé prostredie je povinnosťou súdu uvážiť, či v čase rozhodovania o zverenie maloletej do výchovy sú náležité predpoklady v tom, že maloletá mala možnosť si na otca dostatočne zvyknúť a jej premiestnením do nového výchovného prostredia by nebol ohrozený jej ďalší vývoj. Otec maloletej v konaní tvrdil, že s maloletou nemal pravidelný kontakt a usiluje sa týmto spôsobom jej nahradiť minimálny rozsah stretávania sa, ktorý sa medzi nimi doposiaľ uskutočňoval. Zatiaľ na rodičovských právach formou výkonu osobnej starostlivosti o maloletú vôbec neparticipoval. Zdravotné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti navyše definoval len ako uspokojivé, ale bližšie ich nerozviedol. Okolnosť posúdenia duševnej spôsobilosti otca na výkon styku s maloletou v súdnom konaní sp. zn. 7P/65/2012 bola pritom predmetom znaleckého dokazovania a to znalcom z odboru psychiatrie. Otec v označenom konaní sám rezignoval na súdne rozhodnutie zabezpečujúce mu adekvátny rozsah styku s maloletou. Súd aj s prihliadnutím na tieto okolnosti nepovažoval za opodstatnené, aby vyhovel dočasnej zmene výchovného prostredia a maloletú zveril predbežným opatrením otcovi „na skúšku“ do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň za súčasného stavu pripomína, že za správny nepovažuje ani postoj rodiča maloletého rodiča, ktorý vôbec neprihliada na názor maloletého dieťaťa, resp. rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhodnotil ako neopodstatnený a preto ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.