Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/353/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., budovateľov X/XX, o zaplatenie 806,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -89 zo dňa 29. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

Výrok, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 268,86 Eur spolu s 17,70 % zmluvným úrokom ročne z tejto sumy za obdobie od 21.6.2011 do zaplatenia a 9,25% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.6.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa 11.7.2006 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý miniúver vo výške 50.000,-Sk, pri splátke 1.350,-Sk mesačne , splatnosti prvej splátky k 20.8.2006 a splatnosti poslednej splátky, resp. konečnej splatnosti úveru k 20.6.2011. Splátky boli zročné vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Žaloba bola na súde podaná 14.1.2014. Pokiaľ ide o premlčaciu dobu s prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len , napriek faktu, že základný právny rámec pre úverovú zmluvu vymedzuje (ďalej len , sa musí spravovať ustanoveniami o premlčaní, nakoľko z pohľadu spotrebiteľa sú najmä pre kratšiu, len 3-rpočnú premlčaciu dobu priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vo veci nebol produkovaný dôkaz, že by sa úver stal splatný pred dňom 20.6.2011, avšak jeho splácanie bolo dohodnuté v splátkach, z čoho vyplýva, že sa jednotlivé splátky premlčovali vždy v 3-ročnej dobe. Ak bola žaloba na súd podaná 14.1.2014 je zrejmé, že nepremlčané boli len nároky na splátky, ktoré sa stali zročnými po 14.1.2011, teda celkovo o 6 nepremlčaných splátok, ktoré pri výške 44,81 Eur mesačne spolu prestavovali sumu 268,86 Eur, v ktorej časti súd návrhu spolu s príslušenstvom vyhovel. Zmluvný úrok a úrok z omeškania bol priznaný

v súlade s ust. § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 ObZ. Zvyšnú sumu nemohol priznať vzhľadom na ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. účinné od 1.5.2014, teda účinné v čase, keď súd rozhodoval. Citované ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť orgánu konajúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy istú povinnosť, tam špecifikovanú a túto povinnosť vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek prechodných ustanovení je nutné plniť odo dňa účinnosti tohto ustanovenia bez ohľadu na to, kedy sa súdne konanie začalo. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď odporca bol v konaní úspešnejší, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal odvolanie v časti, ktorou bol návrh zamietnutý. Podľa jeho názoru na daný právny vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania uvedenú v ObZ. Zákonodarca nových ustanovení § 52 ods. 2 jasne určil, že pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 102/2014 Z.z. sa v otázke posúdenia premlčania má použiť norma obchodného práva. Nie je možné na daný prípad použiť ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s ohľadom na zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty účastníkov. Zmluva o úvere je absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , , Ústavného súdu ČR sp.zn. , Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Premlčanie v tomto prípade sa má posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení ObZ. Ustanovenia o premlčaní nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Nemožno zamieňať ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa od ustanovení, ktoré sa jednoducho len pre jednu zo strán zdajú „miernejšie“, ale primárne nesmerujú k ochrane slabšej strany. Ide tu o stret princípu zvýšenej ochrany slabšej strany a princípov rovnosti a právnej istoty. okrem iného zakotvuje obmedzenie premlčacej doby. Ochrana spotrebiteľa je v právnom poriadku dostatočne zaistená ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, výlučnou občianskoprávnou zodpovednosťou atď.. Takýmto prístupom by získaval spotrebiteľ viac práv, než mu patrí podľa vyvážených európskych štandardov. Postavil by druhú zmluvnú stranu skoro do nerovnovážnej pozície subjektov. Termín konečnej splatnosti úveru bol 20.6.2011, žaloba bola podaná pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Preto jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu a z tohto dôvodu nesúhlasí, ani s rozhodnutím o trovách konania. Na základe toho navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) účinný od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo

vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 a § 103 o premlčaní. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Preto odvolacia námietka, že premlčacia doba začala plynúť aj zročnosťou poslednej splátky je nedôvodná. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. -10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.