Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-27-2015.pdf
PDF · 77.29 KB
No categories available
2C/27/2015
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľky: Q. B., K.. XX.XX.XXXX, O. J., Š. X. Q. XX/X, U. K. P. V., W. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, advokátska kancelária Poltár, Železničná 291 proti odporcovi: J. B., K.. XX.XX.XXXX, O. J., Š. X. Q. XX/X o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Lučenec dňa 28.07.2015 sa navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi darovať, predať, požičať, zaťažiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. J., zapísanými na Okresnom úrade J. - odbore katastrálnom na LV č. XXXX, ako stavba garáže s.č. XX, nachádzajúce sa na parc.č. XXX/XX a parcele registra „C“ parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29m2 v podiele 1/1 až do právoplatného skončenia konania.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla s odporcom sa odsťahovala pred tromi rokmi. Odvtedy odporca postupne rozpredáva bytové zariadenie. Z bytu mizne zariadenie, veci patriace do BSM, ako aj osobné veci. Odporca sa zbavuje majetku patriaceho do BSM účastníkov, aby sa hodnota majetku manželov znížila a aby navrhovateľka ťažšie preukazovala masu majetku v BSM. Zároveň sa navrhovateľka obáva, že odporca odpredá aj garáž, ktorá je hore uvedená.
Navrhovateľka je presvedčená, že jediným spôsobom, akým by bolo možné obmedziť odporcu v nekontrolovanom narábaní so spoločným majetkom je zákaz nakladať so spoločným majetkom. Nebezpečenstvo bezprostrednosti hroziacej ujmy vidí v tom, že dochádza k odpredaju, darovaniu a zbavovania sa majetku patriaceho do BSM. Má zato, že v rámci vysporiadania BSM účastníkov bude ťažšie dokazovať, aké veci vlastne BSM tvorili.
Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 2C/27/2015 bolo zistené, že navrhovateľka podala taktiež dňa 28.07.2015 na tunajšom súde voči odporcovi zároveň aj návrh o vysporiadanie BSM po rozvode manželstva.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený..
Podľa § 76 ods. 1, písm.e), f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Predbežné opatrenia možno vydať pred začatím konania ( § 74 O.s.p. ) alebo po začatí konania ( § 102 O.s.p. ), pričom v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov: Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je predbežný - dočasný charakter. To znamená, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do tej doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. V samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí byť preukázaná danosť práva a bezprostredne hroziaca ujma konaním druhej strany. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdenia navrhovateľa, bez osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver opodstatnenosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenia, že je potreba jej vydania naliehavá. Z uvedeného vyplýva, že súd pred nariadením predbežného opatrenia musí skúmať, či je osvedčená naliehavosť situácie a je potreba jej riešenia.
Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných opatrení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami, je možné uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je potrebné vždy posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ, teda účel.
V tomto prípade je nesporné, že účelom a cieľom navrhovateľkou navrhovaného obsahu predbežného opatrenia je zakázať odporcovi disponovať s nehnuteľnosťou ( scudzovať ju a zaťažovať právom tretích osôb ), ktorá je v spoluvlastníctve navrhovateľky.
Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku, jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí, pokiaľ chce byť v konaní o nariadení predbežného opatrenia úspešný, osvedčí tak svoj nárok voči odporcovi ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie, alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne, alebo zabezpečujú nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby.
Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk, osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia a osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Navrhovateľka nepreukázala existenciu konkrétneho konania odporcu, ktorým by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma, resp. na základe ktorého by mohol byť výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Z návrhu nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčili snahu odporcu nakladať s nehnuteľnosťou spôsobom označeným v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrh je vo vzťahu k odporcovi v časti osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, bez takých konkrétnych skutočností z ktorých by bolo možné aspoň vyvodiť taký stav potreby dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, či potreby zabezpečenia budúceho prípadného výkonu rozhodnutia s ktorými zákon nariadenie predbežného opatrenia spája.
Súd je toho názoru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko na takto neosvedčených obavách nemôže byť založené žiadne súdne rozhodnutie ani rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej, preto pri jeho nariaďovaní nie je potrebné viesť úplné dokazovanie vo veci, no základné skutočnosti musí navrhovateľka súdu presvedčivo osvedčiť. Zo samotného návrhu o vysporiadanie BSM je zjavné, že podstatným majetkom navrhovateľky a odporcu je byt, ktorý je zábezpekou toho, že k vysporiadaniu BSM po rozvode manželstva dôjde tak, že navrhovateľka na svojich právach nebude ukrátená.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , nakoľko však v konaní odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.