Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobkyni: Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: N. G., T.. X.N. XXXX, H. H. XXXX/XX, XXX XX S. G., o zaplatenie 2.255,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti zaplatenia 210 eur zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa vracia časť súdneho poplatku v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, vo výške 5,90 eur cestou Slovenskej pošty a.s., CVFT, OSA, Turzová 1, 042 21 Košice.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaním doručeným súdu dňa 19.januára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 2.255,04 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX z 29.októbra 2009, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 2.370 eur. Žalovaný mal splácať poskytnutý úver s úrokom 17,60% ročne v pravidelných 63 mesačných splátkach po 62,99 eur, vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou dňa 20.novembra 2009 a poslednou splátkou 20.januára 2015. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, preto si uplatnil žalobca právo na okamžitú splatnosť úveru.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 27.apríla 2015 v sume 135 eur (č.l. 68).

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (20.apríla 2015, čl. 62), ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 29.októbra 2009 (č.l. 13 - 14, kópia č.l. 77

- 78), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 15 - 27), obchodnými podmienkami (č.l. 28 - 38),

stavom pohľadávky k 17.novembru 2014 (č.l. 39), výpisom z úverového účtu (č.l. 42 - 48), prehľadom o transakciách na úverovom účte (č.l. 50 - 52), výzvou na plnenie z 28.mája 2014 (č.l. 53, kópia č.l. 80), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.júna 2014 (č.l. 54), stanoviskom žalobcu a čiastočným späťvzatím z 11.júna 2015 (č.l. 71 - 76), splátkovým kalendárom (č.l. 79), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere (č.l. 5) vyplýva, že dňa 29.októbra 2009 sa zmluvné strany dohodli na nahradení doterajších záväzkov žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o úvere z 11.augusta 2005 vo výške 975,90 eur, zo zmluvy o úvere z 18.januára 2006 vo výške 1.659,70 eur a z poskytnutého povoleného prečerpania účtu s výškou 1.228,17 eur; na úvere vo výške úveru 2.370 eur vrátane spracovateľského poplatku, so 17.60% ročným úrokom, spracovateľským poplatkom 72,99 eur, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur mesačne, výškou splátky 62,99 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky 20.novembra 2009, s počtom splátok 63, so splatnosťou k 20.dňu kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou 20.januára 2015, RPMN 22,82%, priemernou RPMN 17,48%, celkovými nákladmi spojenými s úverom 1.543,45 eur.

Zo stavu pohľadávok veriteľa k 17.novembru 2014 (č.l. 39) vyplýva, že istina je vo výške 1.545,25 eur, riadne úroky 637,38 eur a úroky z omeškania 102,38 eur.

Z výpisov z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný od 30.októbra 2009 začal splácať úver mesačnou splátkou 72,99 eur. Zároveň mu v ten istý deň bol strhnutý spracovateľský poplatok v rovnakej výške. Za obdobie od 30.októbra 2009 do 31.júla 2011 zaplatil žalovaný na splátkach celkom sumu vo výške 1215,04 eur (č.l. 42 - 48). Počnúc od 21.decembra 2009 veriteľ začal účtovať úroky z omeškania. Prvý krát žalovaný menej zaplatil ako sa zmluvne dohodli dňa 20.marca 2010 (zaplatil sumu 1,53 eur). Druhý krát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.augusta 2010 (vtedy zaplatil 0,93 eur) a tretí krát dňa 20.septembra 2010, kedy zaplatil 1,65 eur.

Z prehľadu o transakciách (č.l. 50) je zrejmé, že za obdobie od 15.augusta 2011 do 18.decembra 2014 žalovaný na splátkach zaplatil 959,07 eur. Tiež 18.decembra 2014 zaplatil 30 eur. Na pojednávaní žalobca uviedol, že došlo k ďalším platbám zo strany žalovaného, a to 16.júna 2015 a 17.júna 2015 po 30 eur. Teda doposiaľ zaplatil 2.384,11 eur. (1.215,04 eur + 959,07 eur + 210 eur).

Z výzvy z 28.mája 2014 (č.l. 53) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky 1.443,16 eur do 15 dní od doručenia výzvy, nakoľko je s touto sumou v omeškaní ku dňu 27.mája 2014. Žalobca však doklad o doručení výzvy nepredložil súdu.

Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.júna 2014 (č.l. 54) je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 24.júna 2014 s výškou pohľadávky 2.183,76 eur. Zároveň žalovanému uložil 15 dňovú lehotu na plnenie od prevzatia oznámenia, opäť však súdu nepredložil doklad o doručení tohto oznámenia žalovanému. Tiež nie je zrejmé z tohto oznámenia pre ktorú omeškanú splátku žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a či postup žalobcu pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti bol v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tiež z omeškanej sumy nevyplýva koľko je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch.

Z podania žalobcu z 11.júna 2015 súd zistil, že žalovaný po podaní žaloby vykonal ďalšie úhrady v období od 19.januára 2015 do 20.mája 2015 v sume celkom 150 eur. Žalobca tiež tvrdí, že podaním z 13.januára 2015 v tejto časti zobral späť žalobu. Takéto tvrdenie je však v rozpore s tým čo uvádza, jednak žiadne podanie súd od žalobcu neobdržal ohľadne čiastočného späťvzatia v januári 2015, a nakoniec ani nemohol, lebo žalovaný vykonával úhrady aj v máji 2015. A teda tvrdenie žalobcu, že už vzal späť čiastočne žalobu v sume 150 eur v januári 2015 je nelogické. Na pojednávaní žalobca upresnil výšku zaplatených splátok, a požiadal súd o zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 210 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti späť podaním z 11.júna 2015, a to v časti 210 eur s príslušenstvom ešte pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pre absenciu náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, sa podľa ust. § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca tvrdil, že poskytol úver žalovanému vo výške 2.370 na refinancovanie predchádzajúcich úverov žalovaného. Súd však zistil, že v tejto sume bol zahrnutý aj spracovateľský poplatok 72,99 eur. Nakoľko sa na úver hľadí ako na bezúročný a bezpoplatkov, súd bral zreteľ na túto skutočnosť a dospel k záveru, že refinačný úver bol poskytnutý vo výške 2.297,01 eur. Žalovaný doposiaľ podľa preukázaných výpisov z účtu, ako aj v zmysle tvrdenia žalobcu, zaplatil celkom na splátkach sumu vo výške 2.384,11 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba nie je dôvodná ani v časti neuhradenej úverovej istiny, nakoľko istina bola preplatená.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinnej od 1.mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 od. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1.mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na premlčanie.

S ohľadom na vyššie uvedené, je preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.júna 2014 (č.l. 54). Nie je však zrejmé pre ktorú splátku. V zmluve o úvere mali strany dohodnuté splátky počas doby zníženia splátok v sume 30 eur mesačne. Avšak ani zo zmluvy o úvere ani z pripojených úverových podmienok nevyplýva, na aké obdobie mal žalovaný umožnené znížené splátky. Ďalej súd neuniklo pozornosti dojednanie zo strany žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 7.6.1. - Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a) ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní ... banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ... . Na to súd zistil,

hľadiac, že strany sa dohodli na splátkach k 20.dňu kalendárneho mesiaca, že v poradí s piatou splátkou splatnou 20.marca 2010 sa dostal žalovaný do omeškania, nakoľko uhradil len 1,53 eur. V zmysle vyššie uvedeného toto omeškanie trvalo viac ako 10 dní, nakoľko nasledujúca splátka bola až 12.apríla 2010, a teda banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Hoc žalobca účtoval žalovanému úroky z omeškania už od 21.decembra 2009, teda počnúc prvou splátkou.

Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie je kratšia ako podľa zákonnej úpravy Obchodného zákonníka. Preto, ak lehota na plnenie začala plynúť (od zročnosti nesplnenej splátky) dňom 20.marca 2010, trojročná lehota potom uplynula dňa 20.marca 2013. Nárok žalobcu sa premlčal dňa 21.marca 2013. Nakoľko žalobca podal žalobu až 19.januára 2015, teda zjavne po premlčacej lehote, súd by nemohol vyhovieť jeho žalobe ani z tohto dôvodu.

Výrok o vrátení zaplateného súdneho poplatku sa opiera o § 2 ods. 1 písm. a), v spojení s § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).