Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S. T., bytom P., C. XX/XX, zastúpená JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, otec P. S., bytom P., C. XX/X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. apríla 2015 č.k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. S., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 2.000,-Sk (66,39 eura) mesačne na sumu 200 eur mesačne od 29. 10. 2014, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 09. 2008 sp.zn. v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. P. uplynulo takmer šesť rokov, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov na maloleté dieťa, dieťa z materskej školy začalo navštevovať základnú školu. K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa, ktorý v čase posledného rozhodnutia súdu bol bez príjmu a v súčasnej dobe oficiálne vykazuje príjem vo výške 153,06 eura, avšak sám udáva, že má rôzne podnikateľské aktivity ako pohostinstvo, diskotéku, pričom jeho výdavky sú 160 eur nájomné, 50 eur réžia, pôžička 80 eur, paušál 40 - 60 eur, cigarety 40 eur, ktoré výdavky jednoznačne vysoko presahujú jeho príjem. Súd prvého stupňa bol preto toho názoru, že takto preukázaný príjem nie je hodnoverným dôkazom na preukázanie skutočného príjmu otca, a preto na neho neprihliadol pri rozhodovaní. S prihliadnutím predovšetkým na potreby maloletého dieťaťa, na jeho vek, aktivity, vzrast, považuje sumu 200 eur za primeranú, zodpovedajúcu veku a potrebám maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca určil od 29. 10. 2014, t.j. od podania návrhu, čím za obdobie od 29. 10. 2014 do 31. 05. 2015 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 680,98 eura, ktoré mu umožnil splácať v splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným. O náhrade trov konania rozhodol podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním v zákonnej lehote otec maloletého P. dôvodiac, že na takto zvýšené výživné nemá financie. S právnou zástupkyňou matky sa dohodol na výživnom vo výške 200 eur podľa jeho možností, ale nie každý mesiac, tak dva - trikrát za rok. Namieta, že z rozsudku nevyplýva, z čoho súd vychádzal pri určení výšky výživného 200 eur, keď nemal zdokladované jeho príjmy. Suma 200 eur je na desaťročné dieťa veľa. Žiada riadne prešetriť jeho príjmy a výdavky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že určená suma výživného je primeraná k opodstatneným potrebám maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2014, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 250 eur mesačne.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. . Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. , podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci, súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. P. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 09. 09. 2008 č. k. , ktorým otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy otec maloletého dieťaťa vrátil živnosť a bol nezamestnaný, v súčasnej dobe je konateľom svojej firmy, ktorá sa zaoberá pohostinstvom, reštauračnou činnosťou, má 5 zamestnancov, žije sám v trojizbovom byte, inú vyživovaciu povinnosť nemá, motorové vozidlo nevlastní, prevádzkuje pohostinstvo v P. a v T.. Vykazuje príjem iba 153,06 eura mesačne. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o nevieryhodnosti tohto príjmu, nakoľko už iba výdavky otca súvisiace so živobytím sú podstatne vyššie, pričom okrem týchto základných výdavkov kupuje i maloletému P. rôzne veci a spláca pôžičky. Sám otec súhlasil so zvýšením výživného na 100 eur mesačne. Je nesporné, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd musí prihliadnuť na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. Za situácie, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, ktorý je študentom prvého ročníka univerzity v Maďarsku a voči maloletému P. vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou, je námietka otca uvedená v podanom odvolaní a smerujúca k jej príjmu neopodstatnená. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého P., ktorý v čase poslednej úpravy navštevoval materskú školu, teraz chodí do štvrtého ročníka základnej školy a má rôzne voľnočasové aktivity, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady. Z tohto dôvodu je súdom určená výška výživného v sume 200 eur mesačne zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru o nutnosti vyššieho príjmu otca, ako sám preukazuje (153,06 eura mesačne), nakoľko sám potvrdil vykonávanie rôznych aktivít, z ktorých má príjem (prevádzkovanie pohostinstiev, diskotéky), odvolací súd dospel k záveru, že je plne v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého P. sumou 200 eur mesačne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.