Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Sp-1-2014.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/1/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľky T. V., bytom A., A. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 3.októbra 2013 číslo: 8635-20/2013-BA takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. októbra 2013 číslo: 8635-20/2013-BA.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.10.2013 odporkyňa rozhodla podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 17.03.2011, podľa § 88, § 89 v súlade s § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty.
V odôvodnení rozhodnutia citovala § 88 ods. 1, § 89 ods. 1, § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že dňa 3.11.2011 podala navrhovateľka (poškodená) žiadosť o priznanie úrazovej renty. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 16.12.2011 č. 59974-2/2011-BA priznala poškodenej podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17.3.2011, odo dňa 17.3.2011. Podľa § 109 ods. 2 citovaného zákona jej však nepriznala odo dňa 17.3.2011 nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. nepresiahla nulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012.
Dňa 7.3.2012 bola odporkyni doručená žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty priznanej poškodenej rozhodnutím zo dňa 16.12.2011. V žiadosti bolo uvedené, že denný vymeriavací základ poškodenej pre účely úrazovej renty mal by vypočítaný podľa § 84 ods. 3 citovaného zákona, nie určený z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu za mesiac február 2009. Na základe tejto žiadosti odporkyňa opätovne preskúmala spisovú dokumentáciu so zameraním na určenie výšky denného vymeriavacieho základu poškodenej a dňa 27.4.2012 vydala rozhodnutie, ktorým poškodenej nepriznala nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Na základe odvolania poškodenej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.: 4Sp/12/2012-21 zo dňa 30.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2013, zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.4.2012 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bolo vysporiadať sa s námietkou poškodenej týkajúcou sa sporného dátumu zistenia, resp. diagnostikovania choroby z povolania a dostatočne a zrozumiteľnej odôvodniť rozhodnutie.
V rámci ďalšieho konania odporkyňa dňa 2.9.2013 požiadala Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v C. (ďalej len KPLaKT) o stanovisko vo veci dátumu zistenia choroby z povolania, resp.
diagnostikovania choroby z povolania poškodenej. Dňa 26.9.2013 bolo odporkyni doručené stanovisko KPLaKT zo dňa 2.9.2013 z ktorého vyplýva, že „... choroba z povolania bola u pani T. V. hlásená 21.9.2011 s dátumom prvého zistenia 17.3.2011 - (dátum prijatia na hospitalizáciu na Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie), kedy boli potvrdené všetky diagnózy hlásené ako choroba z povolania. Dňa 3.9.2010 bola pani V. u nás len na ambulantnom vyšetrení, kedy ešte uvedené diagnózy potvrdené nemala.“
V Lekárskej správe KPLaKT zo dňa 3.9.2010 sa uvádza, že na základe subjektívnych ťažkostí a objektívneho nálezu poškodenej sa táto objednáva na hospitalizáciu za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia profesijnej súvislosti ochorenia s kompletnou zdravotnou dokumentáciou, pričom predbežný termín hospitalizácie bol určený na január 2011.
Počas hospitalizácie v dňoch 17. - 25.3.2011 bola poškodenej definitívne stanovená choroba z povolania
- choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, s dátumom zistenia 17.3.2011. Táto skutočnosť vyplýva z tlačiva Hlásenie choroby z povolania KPLaKT zo dňa 21.9.2011. Pre rozhodovanie úrazovej renty bol dátum zistenia choroby z povolania potvrdený KPLaKT na tlačive Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania a opätovne potvrdený v stanovisku zo dňa 2.9.2013 záväzný.
Ďalej odporkyňa citovala § 84 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že rozhodným obdobím pre určenie denného vymeriavacieho základu (ďalej len DVZ) je rok 2010. Keďže v rozhodujúcom období poškodená nemala príjem, z ktorého sa určuje DVZ podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., aplikovala § 84 ods. 2.
Poškodená naposledy vykonávala činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania v mesiaci február 2009, kedy ukončila pracovný pomer.
Pravdepodobný DVZ poškodenej určený podľa § 84 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v sume 5,2337 Eur oznámil jej zamestnávateľ JAS-EXPORT-A., spol. s r.o., listom zo dňa 7.12.2011, ktorý bol doručený odporkyni dňa 8.12.2011.
Ďalej odporkyňa citovala § 84 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že pre určenie sumy úrazovej renty poškodenej podľa § 89 ods. 1 zákona vo výške 81,60 Eur bol použitý DVZ poškodenej v sume 5,5878 Eur určený násobkom pravdepodobného DVZ určeného podľa § 84 ods. 2 zákona a koeficientu určeného podľa § 84 ods. 3 zákona, t.j. určeného ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2010 a všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2008:
DVZ poškodenej:
5,2537 x (9.228,00 Eur : 8.676,36 Eur) = 5,5878 Eur
Následne bola suma úrazovej renty určená podľa vzorca:
% poklesu pracovnej schopnosti (80 % DVZ x 30,4167) x ------------------------------------------- 100
80 % z 5,5878 Eur x 30,4167 x 0,60 = 81,60 Eur
V súlade s § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bola suma úrazovej renty znížená o invalidný dôchodok v sume 127,50 Eur. Takto určená úrazová renta nepresiahla nulovú hodnotu, v dôsledku čoho poškodená nemá nárok na výplatu úrazovej renty.
Vzhľadom na to, že poškodená nepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu výšky úrazovej renty poškodenej priznanú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.12.2011 a nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na zmenu sumy priznanej úrazovej renty, Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Žiadala, aby Sociálna poisťovňa opravnému prostriedku v súlade s § 219 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovela, alebo postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Napádala rozhodnutie odporkyne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a zároveň z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V opravnom prostriedku ďalej opísala skutkový stav, poukázala na posledný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 4Sp/12/2012 zo dňa 30.4.2012 a záväzný právny názor, podľa ktorého mala odporkyňa v ďalšom konaní postupovať.
Odporkyňa aj napriek ustanoveniu § 250j zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) podľa tohto záväzného právneho názoru nepostupovala. Nedostatočne zistila skutkový stav veci, nedostatočne sa vysporiadala s námietkou poškodenej týkajúcou sa sporného dátumu zistenia, resp. diagnostikovania choroby z povolania. Uviedla, že aj zo samotného stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v C. je zrejmé, že choroba z povolania poškodenej bola definitívne stanovená (nie zistená) počas hospitalizácie od 17.3.2011, t.j. choroba z povolania nebola v priebehu hospitalizácie zistená, bola len fakticky potvrdená jej existencia. Poukázala na zákonnú terminológiu, ktorú zákonodarca použil, resp. používa, napr. v ustanovení § 84 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je rozhodujúci dátum zistenia choroby z povolania. Je zrejmé a poškodená žiadnym spôsobom nespochybňovala, že choroba z povolania bola u nej definitívne potvrdená počas hospitalizácie, avšak rovnako je zrejmé a nespochybniteľné, že choroba z povolania bola u poškodenej zistená už počas predchádzajúcich vyšetrení (a to nielen ambulantných, ale aj predchádzajúcich ústavných ošetrení).
Ďalej uviedla, že choroba z povolania, resp. identické ťažkosti boli u poškodenej zistené ešte počas trvania pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi spoločnosti JAS-EXPORT-A., spol. s r.o. v konkurze, na dôkaz čoho predložila lekárske správy. Rovnako, ako už poškodená uviedla v pôvodnej žiadosti o prehodnotenie výšky úrazovej renty, bola ošetrená v súvislosti so zistenou chorobou z povolania aj dňa 3.9.2010 a to priamo na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. O. v C., kde ošetrujúci lekár (MUDr. E.) s ohľadom na zistené subjektívne ťažkosti poškodenej, odporučil/objednal poškodenú na hospitalizáciu za účelom potvrdenia choroby z povolania. Napriek týmto skutočnostiam bola poškodenej nesprávnym postupom - výpočtom odporkyne priznaná, resp. vyplácaná dávka v nižšej sume ako poškodenej patrí. Aj samotný Zákon o sociálnom poistení počítal s analogickými disproporciami, napr. v ustanovení § 112 ods. 1 počíta s možnosťou spätného vyplatenia dávky odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie... .
Keďže zo skutkového stavu je zrejmé, že choroba z povolania bola u poškodenej dokázateľne zistená už dňa 5.8.2008, má za to, že výška úrazovej renty mala byť určená z vymeriavacích základov, ktoré poškodená skutočne dosiahla u bývalého zamestnávateľa, v súlade s § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pochybila preto odporkyňa ak vychádzala z toho, že rozhodným obdobím pre určeného denného vymeriavacieho základu je rok 2010.
V závere opravného prostriedku uviedla, že na kontrolnom vyšetrení poškodenej na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v C. bolo zistené ďalšie zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania. Na druhej strane v auguste 2013, pri kontrolnej lekárskej prehliadke, bolo poškodenej zo strany Sociálnej poisťovne oznámené, že uvedené zhoršenie nie je dôvodom na zvýšenie invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku, aj na pojednávaní konanom dňa 12.08.2015, zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa §250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky, ktorá súhlasila, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti jej právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k
záveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť, lebo rozhodnutie a postup odporkyne boli v súlade so zákonom.
Vzhľadom na rozsah námietok uvedených v opravnom prostriedku bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie otázky, či v súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak vychádzala z dátumu zistenia choroby z povolania dňa 17.3.2011, čo malo vplyv aj na určenie rozhodného obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu, teda pre účely výpočtu úrazovej renty.
V danom prípade je nesporné, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie úrazovej renty zo dňa 3.11.2011, vydala odporkyňa dňa 16.12.2011 rozhodnutie č. 5974-2/2011-BA, ktorým priznala navrhovateľke (poškodenej) od 17.3.2011 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 17.03.2011. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. jej však nepriznala od 17.3.2011 nárok na výplatu úrazovej renty, lebo suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. nepresiahla nulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012.
Na základe návrhu označeného ako „žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty“, odporkyňa opätovne preskúmala spisovú dokumentáciu so zameraním na prehodnotenie výšky denného vymeriavacieho základu navrhovateľky na účely úrazovej renty a rozhodla rozhodnutím zo dňa 27.4.2012.
Na základe odvolania navrhovateľky, Krajský súd v Prešove rozsudok sp. zn.. 4Sp/12/2012-21 zo dňa 30.4.2013 rozhodnutie zo dňa 27.4.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie, keďže obsahovalo len paragrafové znenie, týkajúce sa úrazovej renty.
Úlohu odporkyne v ďalšom konaní bolo vysporiadať sa s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa dátumu zistenia, resp. diagnostikovania choroby z povolania a dostatočne a zrozumiteľne rozhodnutie odôvodniť.
Na základe uvedeného odporkyňa dňa 2.9.2013 požiadala Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie C. o stanovisko vo veci dátumu zistenia choroby z povolania, resp. diagnostikovania choroby z povolania.
Z odpovede MUDr. M. C., primárky Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa 2.9.2013 č. 288/2013/KPL vyplýva, že choroba z povolania bola u navrhovateľky hlásená 21.9.2011, s dátumom prvého zistenia 17.3.2011 (dátum prijatia na hospitalizáciu na Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie), kedy boli potvrdené všetky diagnózy hlásené ako choroba z povolania. Dňa 3.9.2010 bola navrhovateľka len ambulantne vyšetrená, vtedy ešte uvedené diagnózy nemala potvrdené.
Je nepochybné, že medzi stanovením („definitívnym potvrdením“) choroby z povolania a jej zistením je rozdiel, a že pre posúdenie nároku na úrazovú rentu podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z. z. je rozhodujúci dátum zistenia choroby z povolania.
V tejto súvislosti však krajský súd uvádza, že pre dôvodnosť záveru o určení okamihu zistenia, kedy sa z choroby jednotlivca a to s prihliadnutím na niekedy značný časový úsek, stala choroba z povolania s účinkami predpokladanými zákonom, je relevantné jeho určenie odborným pracoviskom, ktorým je zdravotnícke zariadenie - Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo 13/2010 a 9So 17/2011).
Práve takéto pracovisko, po doplnení dokazovania odporkyňou, potvrdilo, že choroba z povolania bola u navrhovateľky zistená dňa 17.3.2011 a pri skoršom ambulantnom vyšetrení (3.9.2010) diagnózy podmieňujúce vznik choroby z povolania nemala potvrdené.
Odporkyňa tiež dôvodne argumentuje, že pre rozhodnutie o úrazovej rente bol pre ňu dátum zistenia choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie na tlačive „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ zo dňa 21.9.2011 (následne potvrdený stanoviskom zo dňa 2.9.2013) záväzný, keďže podľa vtedy platného § 1 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania bolo toto špecializované pracovisko oprávnené o chorobe z povolania rozhodovať.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania písomne oznamuje na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe, ambulancia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie alebo klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v K., M. alebo C. (ďalej len „špecializované pracovisko“), ktorá chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania priznala.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. Špecializované pracovisko, ktoré chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania priznalo po potvrdení správnosti priznania klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, si ponecháva prvý diel tlačiva a do 10. kalendárneho dňa po potvrdení správnosti priznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania ďalšie diely odosiela: a) všeobecnému lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, b) Národnému centru zdravotníckych informácií, c) zamestnancovi, d) regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, e) zamestnávateľovi, f) klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v K., M. alebo C., g)Sociálnej poisťovni a útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, h) Národnému inšpektorátu práce.
Nepochybila preto odporkyňa, ak vychádzajúc z takto zisteného dátumu vzniku choroby z povolania (17.3.2011) postupovala pri výpočte úrazovej renty, t.j. pri určení rozhodného obdobia a určení denného vymeriavacieho základu.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.