Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoP-21-2015.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka N.. T. T., bytom B. Z., L. XX, zastúpená Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, otec Bc. Z. U., bytom B. Z., P. XX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. apríla 2015 č.k. 11P/214/2013-220, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, v časti zročného výživného a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa T. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky od 14. 06. 2013 a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, zročné výživné vo výške 626,22 eura zaviazal otca platiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol a upravil styk otca s maloletou T. T. a to každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18. 00 hod. a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a konštatovaním, že obaja rodičia majú dobrý citový vzťah k svojej dcére, avšak vzájomná komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá. Keďže práve vzájomná komunikácia rodičov je významným predpokladom nariadenia striedavej osobnej starostlivosti a práve táto komunikácia vo vzťahu rodičov maloletej T. nie je dobrá, zveril súd prvého stupňa maloletú T. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko s matkou dieťa nepretržite býva od rozchodu rodičov v lete 2010 a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Z tohto dôvodu preto nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvého stupňa tak z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zo schopností a možností povinného rodiča. Dôvodil, že otec dieťaťa poberá výsluhový príspevok vo výške 139,77 eura a od februára tohto roku sa zamestnal na polovičný pracovný úväzok s príjmom mesačne vo výške
160 eur, jeho služobný pomer bol ukončený v decembri 2013, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na maloletú T. W. P. U., nar. XX. XX. XXXX a maloletú S. U., nar. XX. XX. XXXX, na ktoré platí výživné 80 eur mesačne, býva sám v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, na ktorý má mesačné náklady 180 eur, okrem toho vlastní rodinný dom vo P. I. s nákladmi vo výške 30 eur mesačne. Matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem za rok 2013 bol 1.140,13 eura, za rok 2014 mesačný príjem matky predstavoval sumu 1.161,63 eura a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura, býva s maloletou dcérou v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Mesačné náklady súvisiace s užívaním bytu predstavujú sumu asi 100 eur. Maloletá T. navštevuje materskú školu, v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa matka nemá zvýšené náklady, do roku 2012 mala bezlaktózovú diétu. Konštatoval, že vzhľadom na vek otca dieťaťa a potencionalitu jeho príjmov je otec schopný platiť výživné v uvedenej výške, pričom pri určení výšky výživného prihliadol aj na ďalšie vyživovacie povinnosti otca, na príjem matky, ktorý je oveľa vyšší ako príjem otca. Určením výživného od 14. 06. 2013 do podania návrhu matky vznikol otcovi nedoplatok na výživnom do 31. 03. 2015 vo výške 626,22 eura, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to pod stratou výhody splátok, keď dospel k záveru, že príjem otca ani jeho majetkové pomery neumožňujú zročné výživné zaplatiť naraz. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním otec maloletej T. v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny s prihliadnutím na záujmy maloletého dieťaťa a zabezpečenia obom rodičom rovnaké práva v starostlivosti o maloleté dieťa. Namietal tiež súdom určenú výšku výživného 50 eur mesačne a tiež výšku zročného výživného vo výške 626,22 eura s tým, že maloletej kupuje oblečenie, o maloletú sa riadne stará, platí výdavky v škôlke, vrátane všetkých materiálnych nákladov, stravu a to napriek tomu, že jeho príjem za rok 2014 je 113,22 eura mesačne, v januári až apríli 2014 bol práceneschopný, nemocenskú dávku nepoberal, od mája 2014 až do januára 2015 bol evidovaný na úrade práce a od 07. 02. 2015 sa zamestnal na polovičný úväzok a s poukazom na ďalšie dve vyživovacie povinnosti v sume 80 eur nie je schopný platiť mesačne na maloletú výživné 50 eur a zročné výživné taktiež 50 eur. Otec maloletej naďalej trvá na striedavej osobnej starostlivosti o maloletú dcéru.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním i matka maloletej T. a to v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom namietajúc, že dieťa neznáša dobre samotné prespávanie u otca, pričom dve noci za sebou u otca vôbec nie je pripravené ostať. V poslednom období sa realizovalo stretávanie len v súlade s predbežným opatrením, teda počas dňa. Problémom bolo hlavne to, že ak maloletá nechcela ostať u otca dlhšiu dobu, otec sa tohto dožadoval autoritatívne, čo u dcéry vyvolalo opačné účinky. Od septembra maloletá nastupuje do základnej školy a ak by styk mal byť realizovaný v takom rozsahu, ako ho určil súd prvého stupňa, nebude mať priestor na to, aby sa v domácom prostredí riadne pripravila na ďalší týždeň. Žiada preto zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s maloletou T. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 16.00 hodiny do soboty 18.00 hodiny a v nasledujúcu nedeľu od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny.
Kolízny opatrovník v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že pre meritórne rozhodnutie vo veci samej navrhuje doplniť dokazovanie znaleckým posudkom so zameraním na striedavú osobnú starostlivosť.
Otec v podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka súdne nariadenie, týkajúce sa úpravy styku, nerešpektuje, dieťa od 07. 02. 2014 u neho ani jeden víkend neprespalo, nenavštevovali ani gymnastické cvičenie, maloletú videl zriedkavo pre údajnú chorobnosť maloletej alebo jej nepripravenosť, či iný program matky. Matka s ním nekomunikovala, o maloletej mal iba minimum informácií, čo pretrváva stále. Poukázal na príjem matky, ktorý je podstatne vyšší ako jeho príjem. Naďalej trvá na striedavej osobnej starostlivosti o maloletú T..
Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že viackrát poukazovala na direktívnu povahu otca maloletej, ktorý často na ňu, ako aj na maloletú vyvíjal nátlak, v dôsledku čoho maloletá nemá záujem o širší kontakt s otcom, než aký vyplýva z rozhodnutia súdu. K výške výživného uviedla, že otec deklaruje veľmi nízky príjem, ktorý sotva postačuje na úhradu výživy pre otca maloletej, z ktorého dôvodu považuje odvolanie otca za bezdôvodné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca a odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie otca v časti určenia výšky výživného je čiastočne opodstatnené a odvolanie matky v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP v časti zverenia maloletej T. do osobnej starostlivosti matky, v časti úpravy styku, ako aj v časti zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov ako vecne správny potvrdil a v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej T., ako aj v časti zročného výživného, pre nedostatok dôkazov podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predmetom konania v danej veci je návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej T., v rámci ktorého matka navrhla zveriť maloletú T. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne a zároveň upraviť styk otca s maloletou dcérou tak, že otec je oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny týždeň v sobotou od 10.00 hod. do 18.00 hodiny. Otec svojim vzájomným návrhom žiadal zveriť maloletú T. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždenným striedaním dôvodiac, že maloletá nemá žiadny problém s prespávaním u neho.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
V danej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky sa vyššie uvedenými zásadami a princípmi riadil, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku v týchto častiach, v ňom uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v
tejto časti len zvýrazňuje, že niet sporu, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať a vzájomne komunikovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom, ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo doteraz vykonaným dokazovaním, vyplývajúcim z vyjadrení oboch rodičov jednoznačne preukázané, že rodičia nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja, keďže v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súd prvého stupňa mal za to, že v súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil. Poznamenáva však, že v prípade zmeny pomerov a za splnenia všetkých podmienok striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú T. v budúcnosti nie je vylúčená.
Odvolací súd sa však nestotožnil s určením vyživovacej povinnosti otca voči maloletej T. súdom prvého stupňa vo výške 50 eur mesačne a z toho vyplývajúceho aj nedoplatku na výživnom za obdobie od 14. 06. 2013 do 31. 03. 2015 a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa zistenia majetkových a príjmových pomerov povinnej osoby, t.j. otca maloletého dieťaťa a teda predčasnosti vydania rozhodnutia v tejto časti.
Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť predovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť.
V danej veci bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že matka maloletej T. je zamestnaná, jej príjem v roku 2014 bol 1.161,63 eura mesačne, ktorá skutočnosť bola preukázaná potvrdením zamestnávateľa. Na druhej strane bola v rámci dokazovania preukázaná iba skutočnosť, že otec maloletej poberá výsluhový príspevok. Súd prvého stupňa v tejto časti konania nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa dôsledne nezaoberal majetkovými a príjmovými možnosťami otca maloletej T.,
z ktorého dôvodu je preto potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa považovať za predčasný. Je nesporné, že otcovi skončil služobný pomer k 31. 12. 2013, z ktorého poberá výsluhový príspevok, v roku 2014 to bolo vo výške 139,77 eura, ďalej otec vo svojich vyjadreniach tvrdil, že od januára do apríla 2014 bol práceneschopný, následne bol evidovaný na úrade práce a od 07. 02. 2015 sa zamestnal na čiastočný úväzok. Obdobím, ktoré nasledovalo po skončení služobného pomeru, t.j. po 31. 12. 2013, sa súd prvého stupňa nezaoberal, nezisťoval skutočný príjem otca v tomto období, ani sa nezaoberal zisťovaním ďalších majetkových pomerov otca. Navyše za situácie, že sám otec maloletej T. tvrdil, že poberá iba výsluhový príspevok v sume 139,77 eura a má príjem z čiastočného pracovného pomeru (ku dňu rozhodnutia tento príjem zistený nebol), nie je zrejmé, z akého príjmu a z akých zdrojov otec uhrádza svoje základné životné potreby, keď iba na nákladoch súvisiacich s užívaním bytu a rodinného domu platí 210 eur mesačne, okrem toho má dve ďalšie vyživovacie povinnosti s úhradou vo výške 80 eur mesačne a tiež prispieva aj na maloletú T. formou úhrady nákladov v škôlke, či kúpou oblečenia, obuvi a pod. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, nezisťoval ich a následne ich teda ani nemohol vyhodnotiť a zohľadniť. Z doteraz vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmý príjem otca v roku 2014 (práceneschopnosť, evidencia na úrade práce) a ani príjem z čiastočného pracovného pomeru v roku 2015. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že maloletá T. od 01. 09. 2015 nastupuje do základnej školy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti určenia vyživovacej povinnosti otca a následne nedoplatku na výživnom pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný, odvolací súd nemal inú možnosť, ako v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V časti úpravy styku otca s maloletou dcérou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, v tejto časti poukazuje na jeho odôvodnenie. Na doplnenie iba dodáva, že obaja rodičia majú zabezpečovať starostlivosť o svoje deti a aj keď je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, nie je možné uprieť druhému z rodičov právo, aby sa na jeho výchove a starostlivosti podieľal osobne. V tejto súvislosti preto odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď umožnil otcovi styk s maloletou dcérou aj s prespávaním u otca s cieľom upevniť vzájomný vzťah medzi otcom a dcérou. Odvolací súd iba poznamenáva, že matka, ani kolízny opatrovník žiadnym spôsobom nepreukázali nevhodnosť prostredia u otca, či nevhodnosť jeho správania (autoritatívne, direktívne správanie) tak, ako to tvrdí matka maloletej T.. Z uvedeného dôvodu námietky matky, uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd považoval za účelové a neopodstatnené.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v časti zamietnutia návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosti a v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, v časti určenia výšky výživného otca na maloleté dieťa, zročného výživného podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu v tejto časti vec vrátil na nové konanie.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne zistí majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, oprávnené a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, posúdi schopnosť a možnosť otca prispievať na výživu maloletej T. a následne vo veci opätovne rozhodne, určí výšku vyživovacej povinnosti otca a zároveň rozhodne o nedoplatku na výživnom. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.