Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-108-2014.pdf
PDF · 113 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu F. B., E.. XX.X.XXXX, I. Š. Č.. XXX, XXX XX Š., proti žalovanému Z., S.. X.. F.., S. S. Z. Č.. XX, XXX XX I., U.: XXXXXXXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 741 eur súd z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur bezúročne v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 4. 7. 2003, ktorá sa vzťahuje k zmluve o úvere č. 7160159 na základe ktorej dlžník (žalobca) súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa (žalovaný) zabezpečilo vykonávanie pravidelných mesačných zrážok z príjmu/dôchodku žalobcu je n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal návrh, ktorým sa dožadoval, ktorým sa dožadoval zaplatenia sumy 841 eur s odôvodnením, že so žalovaným dňa 4. 7. 2003 uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorého mu žalovaný poskytol sumu 20 000 Sk. Súčasťou tejto zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a následne toho istého dňa, t. j. 4. 7. 2003 podpisoval aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na zabezpečenie úveru č. 7160159 vo výške 20 000 Sk. Z poskytnutej sumy 20 000 Sk žalovanému zaplatil sumu 20 630 Sk. Potom mal obdobie, keď mal problémy požičanú sumu splácať a žalovaný inicioval voči nemu exekučné konanie, a to na základe notárskej zápisnice, na splnomocnenie ktorého dal podpis v úverovej zmluve. Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní 7Er/206/2004 dňa 16. 2. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto exekúciu zastavil s poukazom na neplatnosť notárskej zápisnice. Následne došlo k výmene exekútora a exekútor ho žiadal na úhradu ďalšej sumy t. j. 15 670 Sk. Dňa 8. 3. 2011 žalobca takto zaplatil sumu 520 eur, o čom súdu doložil výpis zo Slovenskej sporiteľne. Následne v roku 2014 žalovaný vyzval jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy z príjmu žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Jeho zamestnávateľ mu na základe tejto dohody zrazil sumu 100 eur v januári 2014 a túto sumu aj žalovanému poukázal. Za mesiace februára a marec mu tiež zrazil sumu po 100 eur mesačne, čiže ďalších 200 eur, ale túto sumu uložil do depozitu a po tom, čo sa žalobca preukázal uznesením o
nariadení predbežného opatrenia, zadržaná suma vo výške 200 eur žalobcovi jeho zamestnávateľom bola vrátená. Uviedol, že je si vedomý, že pôvodne uplatnený nárok je premlčaný, avšak okrem sumy 100 eur, ktorá mu bola v januári 2014 zrazená zo mzdy a poukázaná v prospech žalovaného, preto pred začatím pojednávania v tomto smere urobil dispozíciu svojím žalobným návrhom a nad rámec 100 eur zobral svoj návrh späť. Podaným návrhom sa tak dožadoval len zaplatenia sumy 100 eur bezúročne. Vypovedal, že neinicioval žiadne súdne konanie, ktorým by dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 4. 7. 2003 bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k tejto dohode však uviedol, že bola podmienkou pre to, aby mu bol poskytnutý úver a žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah. Pri spisovaní tejto dohody pracovník žalovaného len vypísal jeho nacionálie a údaje týkajúce sa zmluvy bez toho, aby žalobca mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Podľa teda názoru sú zrážky zo mzdy sú vykonávané na základe dohody, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K návrhu doložil zmluvu o úvere zo dňa 4.7.2003 a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenú tiež dňa 4.7.2003. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č.l. 16 + 17.
Na pojednávaní sa účastníci nezúčastnili, súd mal doručenie predvolania riadne vykázané, obaja svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v ich neprítomnosti.
Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom poprel aplikáciu Občianskeho zákonníka na poskytnutý úver, a uviedol, že sa na tento úver podľa neho nevzťahujú ani ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, preto zmluva nemusí obsahovať údaj RPMN. Tiež vzniesol námietku premlčania, namietal miestnu príslušnosť procesného súdu a poprel uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia - č.l. 80 spisu.
Účastníci súd návrhy na dokazovanie nepredložili.
Súd žalovanému oznámil, že na námietku miestnej nepríslušnosti neprihliada vzhľadom na skutočnosť, že táto námietka nebola vznesená pri prvom úkone, ktorý žalovanému patrí a preto neboli splnené dôvody pre vyhovenie tejto námietky. Zároveň súd upovedomil žalovaného o tom, že eventuálne bude dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 4. 7. 2003 posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovanému sa na prípadnú reakciu poskytol lehote l0 dní. Žalovaný toto podanie súdu prevzal dňa 4.6.2015 a k týmto skutočnostiam sa nevyjadril.
Súd si pripojil spis Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Er 206/2004 a z uznesenia z č.l. 21 zo dňa 16.2.2011 mal súd preukázané, že exekúcia vedená oprávneným (žalovaným) voči povinnému (žalobcovi) pre 15 670,- Sk zo zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere č. 7160159 bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia povinného v prospech Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý mal v mene povinného uznať záväzok z úveru. Z pripojenej zmluvy o úvere č. 7160159 bolo zistené, že v povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 20 000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 20 dvojtýždňových splátkach po 1800,- Sk spolu s poplatkom vo výške 16 000,- Sk, teda sa celkovo zaviazal splatiť sumu 36 000,- Sk. Zmluvu uzatvoril povinný ako fyzická osoba - občan, v zmluve je uvedené rodné číslo a číslo občianskeho preukazu povinného. Absentuje v nej účel poskytnutia finančných prostriedkov a nie je uvedená RPMN. V tomto rozhodnutí súd poukázal i na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a skonštatoval aplikáciu tohto zákona na daný zmluvný vzťah i na skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania nepodlieha režimu Obchodného zákonníka ale ide o občianskoprávny vzťah. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.8.2011
Dňa 4.7.2013 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Listina sa v spise nachádza na č.l. 17.
Predbežným opatrením zo dňa 2.4.2014 právoplatným 23.9.2014 súd uložil zamestnávateľovi žalobcu
- spoločnosti S., S.. X.. F.., S. XXX, XXX XX I. - K., U.: XXXXXXXX povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4. 7. 2003 k zmluve
o úvere č. 7160159 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Podľa správy spoločnosti S., S.. X.. F.., S. XXX, XXX XX I. z č.l. 57 žalobcovi zrazili zo mzdy a poukázali žalovanému sumu 100 € dňa 12.2.2014, ďalej žalobcovi zrazili zo mzdy za mesiac 2/2014 dňa 7.3.2014 sumu 100 € , zo mzdy za mesiac 3/2014 dňa 9.4.2014 sumu 100 €. Tieto sumy zadržali a nepoukázali žalovanému vzhľadom na právoplatné predbežné opatrenie.
Pred začatím pojednávania žalobca zobral svoj návrh čo do zaplatenia sumy 741 € späť.
V zmysle § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd konanie v tejto časti zastavil.
Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 100 €.
Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
S účinnosťou od 1.4.2004 bol zákonom č. 150/2004 Z.z. do Občianskeho zákonníka zakomponovaný inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
V zmysle čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára1995 sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Často možno hovoriť aj o paralelnej právnej úprave. Článok 92 Asociačnej dohody sa týka ochrany spotrebiteľa. V ňom sa strany zaviazali spolupracovať za účelom dosiahnutia plného prispôsobenia systému ochrany spotrebiteľa.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Nebráni preto eurokonfortnému výkladu aplikovať i tieto ustanovenia - §§ 52 a nasl. už i vzhľadom na vtedy účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51). V článku 3 bod 3 odkazuje na
prílohu, ktorá obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa bodu 1 písm. i) tejto prílohy treba za nekalé podmienky považovať nezrušiteľné viazanie spotrebiteľa na podmienky, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený.
Je nesporné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 4.7.2003. Na základe zmluvy o úvere bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver vo výške 20 000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 20 dvojtýždňových splátkach po 1800,- Sk spolu s poplatkom vo výške 16 000,- Sk, teda sa celkovo zaviazal splatiť sumu 36 000,- Sk. Zmluvu uzatvoril povinný ako fyzická osoba - občan, v zmluve je uvedené rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Absentuje v nej účel poskytnutia finančných prostriedkov a nie je uvedená RPMN. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 4.7.2003 bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými písmenami s množstvo nečitateľného textu. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu spoločnosti S., S.. X.. F.., S. XXX, XXX XX I. o vykonávanie zrážok, ktorú reálne vykonal a poukázal pre žalovaného dňa 12.2.2014 vo výške 100 €.
Návrh na súd podal žalobca dňa 31.3.2014, zrážka z jeho mzdy vo výške 100 € bola zrealizovaná dňa 12.2.2014, teda v rámci plynutia premlčacej doby, preto z týchto dôvodov neobstojí žalobcom vznesená námietka premlčania.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Súd skonštatoval, že žalovaný účastník reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný účastník sa môže na úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať. Žalobca iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť.
V deň podpisu zmluvy o úvere žalobca podpísala na zvláštnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy. Predmetnou dohodou súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere.
Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej
kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Zmluvou o úvere žalovaný v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobcu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka.
S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.
V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka je možné vykonať zrážky zo mzdy až po zročnosti veriteľovej pohľadávky, teda nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. Vzhľadom k rozporu takejto dohody s § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedená zmluvná podmienka neplatná. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Na základe týchto skutočností súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 4.7.2003 viažuca sa k zmluve o úvere č. XXXXXXX, obsahom ktorej je dojednanie o tom, že zamestnávateľ dlžníka je povinný v prospech žalovaného vykonávať mesačné zrážky zo mzdy žalobcu a odvádzať ich na bankový účet č. 20205230/6500 pod variabilným symbolom č. XXXXXXXX vo výške (300,- Sk) 17,05 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tým neplatným úkonom s poukazom na to, že podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcu oboznámil s obsahom podísanej dohody o zrážkach zo mzdy.
Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a rozhodol tak, ako to vyslovil vo výrokovej časti rozsudku.
K tomu súd dodáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfortnom procese zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhrádzať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu a zaviazal žalovaného túto sumu vydať žalobcovi (na úkor ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil) a preto súd návrhu žalobcu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. V konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý si trovy konania neuplatnil.
Súd vyhodnotil pôvodný nárok žalobcu ako dôvodne podaný, pretože až po podaní návrhu vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorá je však inštitútom hmotného práva. Teda pre vznesenie námietky premlčania zobral žalobca nad rámec sumy 100 eur svoj návrh späť. Z týchto dôvodov súd účastníkom trovy nepriznal.
Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.