Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-508-2015.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/508/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, Zug, Indusriestrasse 13 C, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti povinnej S. Z., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. G. T. D., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, pod sp. zn. EX 1723/2015, o vymoženie 99,20 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, trovy exekúcie.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Spišská Nová Ves bola dňa 21.5.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prílohou žiadosti súdneho exekútora bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 7Ro/2087/2013-25 zo dňa 7.2.2014, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 99,20 Eur s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 109,70 Eur od 5.10.2012 do 1.5.2013, s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 107,75 Eur od 2.5.2013 do 2.5.2013, s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 102,75 Eur od 3.5.2013 do 6.8.2013, s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 99,20 Eur od 7.8.2013 do zaplatenia, trov konania 75,08 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 32,09 Eur a trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a vykonateľným exekučným titulom uskutočnil svoju prieskumnú právomoc v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd pri jej výkone a pri skúmaní podmienok konania zistil, že povinná zomrela, preto následne vykonal lustráciu dedičských spisov v dedičskom registri tunajšieho súdu. Z vykonanej lustrácie bolo zistené, že dedičské konanie po nebohej povinnej bolo vedené pod sp. zn. 1D/154/2014. Z pripojeného dedičského spisu mal súd za preukázané, že dedičské konania po nebohej povinnej bolo skončené
vydaním uznesenia č. k. 1D 154/2014-18 dňa 6.10.2014 v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.11.2014, čo do výroku o zastavení konania a dňom 6.12.2014, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie vo veci sa začalo dňom 12.5.2015, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej súdnemu exekútorovi, súd dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, teda, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je strata spôsobilosti povinnej byť účastníčkou konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinná zomrela dňa 2.8.2014, t. j. pred začatím exekučného konania v danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania, ktorú nemožno odstrániť ani uplatnením procesného nástupníctva v konaní, t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní (§ 37 od. 3 Exekučného poriadku). Povinná zomrela bez zanechania akéhokoľvek majetku, a teda do práv a povinností nebohej poručiteľky nevstúpili jej dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), tým pádom procesné nástupníctvo v exekučnom konaní nie je možné uplatniť.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, vzhľadom na to, že v podaní doručenom súdu dňa 17.7.2015 výslovne uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a proti výroku II.
o zastavení exekúcie j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa doručenia
uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, v troch
vyhotoveniach.
Proti výrokom III. a IV. o trovách odvolanie n i e j e prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.